Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia. Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Dnes, 22. februára 2023, sa začína Popolcovou stredou pôstne obdobie, ktoré zahŕňa 40 všedných dní a 6 nedieľ. Pôst v roku 2025 začína na Popolcovú stredu, ktorá pripadá na 5. marca 2025. Pôst sa končí na Bielu sobotu, ktorá v roku 2025 pripadne na 19. apríla. Tento 40-dňový pôst ustanovila katolícka Cirkev na pamiatku 40 dní pôstu Nášho Pána Ježiša Krista na púšti, ktorým sa pripravoval na svoju verejnú činnosť. Mojžiš na púšti sa postil 40 dní.
Obrad sypania popola na hlavu počas Popolcovej stredy.
Pôstna disciplína v Katolíckej cirkvi
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave:
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Ako sa postíme dnes
O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253, ktoré uvádzam v plnom znení:
Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.
Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Svojho času, konkrétne 28. januára 1992, teda ešte počas existencie Československej federatívnej republiky, vydala Biskupská konferencia ČSFR počas svojho zasadania v Brne pokyny ohľadom pôstnej disciplíny, ktoré platia aj dnes. Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst.
Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržiavať sa mäsových pokrmov;
- vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
- čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
- vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
- zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.
Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.
Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav. Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.
Kán. 1245 - Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, o ktorom sa hovorí v kán. 87, môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne aj v noci nachádzajú v dome.
Popolcová streda
Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 5. marca, sa pre kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev. Popolcová streda - rovnako ako aj Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) - je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storočia. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Symboly pôstneho obdobia.
Vývoj pôstneho obdobia
Smrť a vzkriesenie Pána Ježiša ako úplne centrálne posolstvo prvej cirkvi viedlo kresťanov k veľmi skorému pripomínaniu si všetkého, čo sa s ich Spasiteľom stalo. Jeho nasledovníci sa už v 2. storočí pripravovali na veľkonočné udalosti dvojdenným pôstom, ktorým si pôvodne spomínali na 40 hodín Krista zatvoreného v hrobe. V 3. storočí sa obdobie predĺžilo na celý, tzv. svätý, alebo u nás tichý týždeň. No neskôr sa aj tento čas roztiahol do dvoch týždňov ako pašiový čas, ba aj na 40 dní ako pripomenutie si dĺžky Pánovho pokúšania na púšti, resp. pobyt Mojžiša na vrchu Sinaj.
S touto dĺžkou pôstu latinsky nazývanou aj podobne podľa predchádzajúcich nedieľ Quadragesima (alebo aj grécky Tessarakoste, oba názvy sú číslom 40) sa už stretávame na Nicejskom koncile (325) a cirkevný otec Hieronym (384) ho na rozlíšenie od podobného času v advente (malý pôst) nazýval aj veľký pôst. Napriek tomu vidieť, že v rôznych lokalitách sa aj v rovnakom období dodržiaval rôzne. V Ríme v 5. st.
Problém so začiatkom obdobia sa riešil v 5. storočí, cirkev v Ríme ho začínala presne v 6. nedeľu pred Veľkou nocou, no napokon sa došlo k dohode, že sa bude začínať stredou (popolcovou) a to tak, že sa najprv dni Veľký Piatok a Biela sobota ako súčasť pôvodného trojdnia Veľkej noci začali započítavať do pôstu a vylúčili sa nedele, ktoré nie sú pôstne (sú každotýždennou oslavou vzkriesenia Pána). Dostalo sa tak k 36 dňom pôstu, čo bola podľa vtedajšieho počítania desatina roka (svätý desiatok Gregora Veľkého). Až vo 8. storočí sa do quadragesimy zahrnuli ešte ďalšie štyri dni, aby sa dosiahlo presné číslo 40 a cirkev prijala tzv.
Názov popolcová streda (dies cinerum) pochádza asi z 8. storočia, keď kajúcnici prichádzali bosí a oblečení vo vrecovine a pred bohoslužbou dostávali od kňaza na čelo (v prípade klerikov na tonzúru) znak kríža palcom namočeným v popole pri slovách: „Pamätaj, človeče, si prach a na prach sa obrátiš.“ Popol vznikol pri predchádzajúcej nedeli, keď sa spaľovali zvyšky paliem (či iných rastlín) požehnaných rok predtým na Kvetnú nedeľu.
Pôst by mal bolieť
Podoba Veľkého pôstu sa začala ustaľovať už v 3.storočí po Kristovi. V 4. storočí Cirkev na synode v Gangre odsúdila predstavy sekty eustatovcov, ktorí tvrdili, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty. Stravovací pôst spočíval v zjedení jedného plnohodnotného jedla za 24 hodín, pričom porcia mala byť primeraná. Jedlo sa malo konzumovať okolo obeda.
Ohľadom množstva možno dodať, že svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologiae zastáva názor, že „pôst by mal aspoň čiastočne bolieť“.
Dôvod je prozaický. Svätý Tomáš Akvinský kladie dôraz na skutočnosť, že pôst je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu. Ak sa veriaci katolík rozhodne počas 40-dňového pôstu dodržiavať prísne pôstne pravidlá a bude jesť len okolo obeda, bude okolo obeda cítiť aj veľký hlad. Ak sa však rozhodne posunúť čas prijímania stravy na 15. hodinu popoludní, zapojí do svojho pôstu ešte nepríjemnejší pocit hladu a duchovná hodnota jeho pôstu sa tak zvýši. Navyše podľa tradície je 15. hodina aj hodinou Kristovho umučenia, a teda ak katolík vydrží nejesť až do 15. hodiny, uctí si tak počas pôstu ešte aj túto skutočnosť.
Porcia jedla počas pôstneho obdobia nemá byť veľká, odporúča sa približne porcia o váhe 230 - 250 gramov, katolícka Cirkev však vo svojej múdrosti kládla dôraz aj na to, z akej oblasti veriaci pochádza a ako ťažko fyzicky pracuje. Porcie pre ťažko pracujúcich, žijúcich v chladnejších oblastiach boli vždy o niečo väčšie. Líši sa aj zoznam zakázaných potravín. V každom prípade je počas pôstnych dní zakázané jesť mäso teplokrvných zvierat, v niektorých oblastiach však zakazovali aj vajcia či mliečne výrobky. Jedlá z múky, ovocie, zelenina, med, lekvár, sladkosti a rôzne bylinky však vždy povolené boli a boli povolené aj alkoholické nápoje, káva a tabak.
9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst
Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15). Aj keď je obrátenie človeka v prvom rade dielom Ducha Svätého, vyžaduje si našu spoluprácu. Tradične sa uznávajú tri metódy, ktoré vedú k zázračnému obráteniu srdca: modlitba, almužna a pôst (porovnaj Mt 6,1-18). Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“. Hriech je odvrátenie sa od Boha smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst a sviatosti sú cestou k odmietnutiu hriechu a zlých náklonností. Pôst pomáha povzbudiť pôvodnú túžbu, čiže obrátiť sa pomocou neho späť k Bohu a našej láske k Jeho stvorenstvu.
„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (pozri Mt 5,6): to je požehnanie zasľúbené tým, ktorí túžia byť odovzdaní Božiemu srdcu a vychutnávať si radosť z jeho prítomnosti. Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.
Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche. Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať… Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu. Pôst nie je pohŕdaním dobrými vecami tohto sveta, ale dobrovoľným vzdaním sa časných dobier pre väčšiu Božiu slávu. Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst. Výzva voči konzumnej spoločnosti. Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery. Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti. Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie.
Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov. Ako vzniklo pôstne obdobie? Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Týmto slovom kresťania nazývali 40-denné pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Problém však spočíval v tom, kedy pôst začať a kedy skončiť, aby trval naozaj 40 dní. Spočiatku pôstne obdobie začínalo v nedeľu 6 týždňov pred Veľkou nocou a končilo na Bielu sobotu večer, čo bolo vrátane soboty rovných 40 dní. Avšak v nedele sa v skutočnosti kresťania nepostili, ale oslavovali deň Pánov (Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša), pôstne obdobie v skutočnosti trvalo iba 34 dní (bez 6 nedieľ). Z tohto dôvodu došlo k nasledovnej úprave: najprv boli vyňaté zo svätého alebo veľkonočného trojdnia (Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa) dva dni (Veľký piatok a Biela sobota), ktoré boli pričlenené k pôstnemu obdobiu, čím sa počet skutočných pôstnych dní zvýšil na 36. Neskôr pred prvou pôstnou nedeľou boli pridané ešte ďalšie 4 dni a pôstne obdobie sa začínalo popolcovou stredou.
Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Viackrát sa v ten deň nič nejedlo, ani nepilo. Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14.
Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia. Potom boli vyhnaní od spoločenstva veriacich a vrátiť sa mohli až po náležitom pokání na Zelený štvrtok večer, ktorý bol dňom zmierenia. Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža.
Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová. Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Pôst, pokánie a kajúcnosť patria k úkonom nášho náboženstva. Preto ich konajme s láskou a poníženosťou voči Pánu Bohu, ale vždy rozvážne a tak, aby sme si neuškodili svojmu zdraviu. Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu.
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne.
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné.
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia.
V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
- Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.
- Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.