Čo hovorí Biblia o Božích deťoch: Význam a poslanie

Biblia, Písmo sväté, je základným pilierom kresťanskej viery. V tejto knihe nachádzame odpovede na mnohé otázky týkajúce sa nášho života, vzťahu s Bohom a nášho poslania. Jednou z kľúčových tém, ktoré sa v Biblii objavujú, je koncept Božích detí. Čo to znamená byť Božím dieťaťom a aký to má význam pre náš život?

Kto sú Božie deti?

V Biblii sa nachádza viacero pasáží, kde sa hovorí o Božích synoch alebo Božích deťoch. Apoštol Ján vo svojom prvom liste jasne hovorí: "Pozrite, akú veľkú lásku nám prejavil Otec: voláme sa Božími deťmi, a nimi aj sme." (1. Jána 3:1). Byť Božím synom alebo dcérou je teda skutočnosť, ktorá sa nemení a je vždy pravdivá.

Prví kresťania a pôvodní autori Biblie jednoznačne verili, že bežní veriaci a Kristus sú si vzájomne rovní, že Božím synom sa môže stať každý, nielen Kristus. Boží syn a Božie deti je hierarchicky rovnako vysoký titul. Apoštol Ján vo svojom prvom liste píše kresťanom a priamo oslovuje rôzne skupiny medzi nimi. „Píšem vám, dieťatká, že sú vám odpustené hriechy pre jeho meno. Píšem vám, otcovia, že ste poznali toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, že ste zvíťazili nad tým zlým. Píšem vám, deti, že ste poznali Otca. Písal som vám, otcovia, že ste poznali toho, ktorý je od počiatku.

Pri bližšom skúmaní textu a najmä gréckeho originálu zistíme, že sa jedná o štyri skupiny kresťanov - štyri fázy kresťanského života. Prvými, ku ktorým sa apoštol Ján prihovára, sú duchovné novorodeniatka - tí ktorí sa práve obrátili. Pripomína im kľúčovú pravdu: pre meno Ježiša Krista sú im odpustené hriechy. Práve ťažoba hriechu, veľkosť Božej lásky a možnosť pokánia sú veličinami, ktoré človeka privedú k obráteniu, odovzdaniu života Kristovi a k novému narodeniu.

Pre novoobráteného kresťana je veľmi dôležité, aby vedel a zažíval, že má odpustené hriechy. Z človeka odsúdeného do pekla sa stáva Božie dieťa.

Význam Božieho synovstva

Byť Božím dieťaťom znamená mať výsadné postavenie vo vzťahu k Bohu. Boh pre nás už nie je "iba" Stvoriteľ sveta a tá najväčšia autorita vo vesmíre, ale Otec, ktorý nás prijal do vlastnej rodiny. Má o svoje dieťa záujem, je dobrý, vychováva ho a pripravil pre neho svoj dobrý plán, svoju „dobrú, ľúbu a dokonalú vôľu“.

Apoštol Ján šťastne a cielene objasňuje, že nie sme iba „nazývaní Božími deťmi,“ ale že „sme“ Božími deťmi (1. J 3:1). Byť Božím synom je statické aj dynamické. Na jednej strane sa to nikdy nezmení; vždy to bude pravda.

Odpustenie hriechov

Prvým krokom k tomu, aby sme sa stali Božími deťmi, je odpustenie hriechov. Apoštol Ján v súvislosti s dieťatkami a duchovnými novorodeniatkami na záver svojho listu spomína ešte jednu veľmi dôležitú vec: „Dieťatká, chráňte sa modiel!“ (1J 5,12) Ján ako keby sa po napísaní epištoly ešte rozpamätal, že chce dieťatkám pripomenúť ešte niečo.

Víťazstvo nad pocitmi viny a zahanbenia pred Bohom, je asi najväčším pocitom úľavy, ktorý môže hriešna ľudská bytosť zažiť. Z človeka odsúdeného do pekla sa stáva Božie dieťa.

Poznanie Otca

Keď sa z duchovného novorodeniatka stane dieťa, ktoré nadobudne istú mieru samostatnosti, je pre neho dôležité, aby začalo žiť duchovným životom a nestalo sa iba náboženským človekom, ktorý síce nasleduje tradície, ale nemá vzťah s Bohom. Poznanie Otca je kľúčom k ozajstnému kresťanskému životu. Toto poznanie posúva Božie dieťa za hranicu vedomia, že mu boli odpustené hriechy, k osobnému vzťahu s Nebeským Otcom.

Podľa Písma je osobné poznanie Boha podstatou večného života: „A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (J 17,3)

Pre kresťana, ktorý sa nachádza vo fáze duchovného detstva je dôležité, aby si uvedomoval Božiu otcovskú lásku spolu s nárokmi, ktoré má Otec na jeho život, a aby sa podobne ako prirodzené ľudské deti učil poslušnosti, vernosti a zodpovednosti. Dieťaťu je stále k dispozícii Otcova pomocná ruka, Jeho vedenie, usmernenie a zaopatrenie. Aj keď kresťan „vyrastie“ z obdobia duchovného detstva, stále mu zostáva toto fantastické postavenie: môže sa nazývať Božím synom alebo dcérou.

Tak, ako dieťa rastie, stáva sa čoraz samostatnejším. K tomu, aby prežilo, už nepotrebuje toľko Božej nadprirodzenej milosti a pomoci od starších súrodencov, ale očakáva sa od neho, že sa naučí stáť na vlastných nohách.

Víťazstvo nad Zlým

Dospievajúci kresťan sa pomaly dostáva do oblasti konfrontácie s tým Zlým a potrebuje sa naučiť obstáť v duchovnom boji. Potrebuje si obliecť „plnú Božiu zbroj“ (Ef 6,10-18), aby mohol obstáť proti diablovým útokom, ale nielen to - diabla treba systematicky porážať.

Výrok „zvíťazili ste nad tým Zlým“ neznamená, že sa mládenci Zlému iba ubránili, ale že ho aj premohli. Tu opísaná sila, ktorá mládencov charakterizuje, nie je Božia moc (po grécky dynamis), ale fyzická sila či prirodzená sila osobnosti (po grécky ischys). Tak ako kresťan rastie, formujú sa v jeho osobnosti rôzne kvality. Rovnako ako prirodzenú silu, potrebujú mládenci tiež nadprirodzené Božie pôsobenie vo svojom živote. K tomu dochádza dvojakým spôsobom: priamym Božím dotykom prostredníctvom Svätého Ducha a, ako tu Ján zmieňuje, skrze Božie Slovo, ktoré prebýva vo vnútri duchovného mládenca. Skutočnosť, že Slovo dokáže pomôcť mladému človeku v boji so Zlým, poznal už autor 119. Žalmu, ktorý v 9. verši hovorí: „Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, že sa bude chovať podľa tvojho slova.“ Pre víťazstvo nad pokušením je pre duchovne aj telesne mladého človeka dôležité, aby poznal Božie Slovo a uložil si ho do srdca. V tejto súvislosti platí aj výrok apoštola Pavla v liste Rímskym o tom, že viera pochádza z počutia Božieho Slova.

Otcovstvo

Od počiatku stvorenia je Božou vôľou, aby sa človek podobal Bohu - aby bol „na jeho obraz“. Aj preto je poslednou fázou duchovného rastu otcovstvo. Tak ako je Boh naším Otcom, chce aby sme aj my dorástli do tejto kvality. Otcovstvo nie je biologická záležitosť, ide o duchovnú kvalitu. Mladý muž sa otcom nestáva splodením potomka, ale prevzatím zodpovednosti za jeho život a výchovu. Pre otcovstvo je charakteristickou nesebecká, sebaobetujúca sa láska.

Všimnime si, že všetky fázy duchovného rastu nejakým spôsobom súvisia s poznaním Boha. Novorodeniatko spozná Boha ako toho, ktorý odpúšťa hriechy. Dieťa spozná Otca. Mládenec spoznáva Božie Slovo a čerpá z neho silu k víťazstvu. K otcovstvu zasa vedie nový a najhlbší spôsob spoznania Boha. Už sa netýka iba osobitých čŕt Jeho charakteru, ale hĺbky a majestátu Jeho božstva.

Pre budovanie vzťahu s Bohom neexistujú žiadne zaručené metódy. Ide o individuálne hľadanie jeho tváre a prítomnosti skrze modlitbu, pôst, čítanie Slova, spoločné aj individuálne uctievanie. Výsledkom tohto rastúceho spoločenstva s Bohom je premena človeka smerom k Božiemu charakteru. Apoštol Pavol o tomto procese píše, že je „v nás vypodobňovaný Kristus“. (Gal 4,19)

Otcovstvo sa v živote človeka prejaví v dvoch oblastiach: v jeho vlastnostiach a v ovocí.

Ako žiť ako Božie dieťa?

Žiť ako Božie dieťa znamená:

• Dôverovať Bohu ako svojmu Otcovi.
• Hľadať Jeho vôľu vo všetkom, čo robíme.
• Milovať Boha a blížnych.
• Rásť v poznaní Boha a Jeho Slova.
• Byť poslušný Božím prikázaniam.
• Svedčiť o Bohu svojím životom.

Ak nás tento svet a tento život nemá pohltiť, musíme tu žiť ako cudzinci, ktorí žijú očakávaním na budúcnosť, na naplnenie Božích sľubov. Kresťan sa nemusí krčiť pred svetom s pocitom menejcennosti, lebo má pre svet viac, ako má svet pre neho. Pre Božie deti je pravda tá najlepšia politika. Keď povieme pravdu o sebe, kto sme, čo sme, tak sa nemôžeme pomýliť.

Božie deti a budúcnosť

Príchod všetkého, čo znamená byť Božím synom, nakoniec nastane, keď „uvidíme [Ježiša] takého, aký je,“ keď príde v sláve (1. J 3:2). V ten deň už nebudeme pochybovať alebo sa čudovať, aké to je byť Božím dieťaťom. Takže keď pri čítaní Biblie zaujmeme postoj syna, Jeho slovo pre nás bude ako očistný dar, ktorý s radosťou prijímame od nášho nebeského Otca.

Tabuľka vývojových etáp kresťana podľa 1. Jána

tags: #co #hovori #biblia #o #bozich #detoch