V živote sa často stretávame s otázkami, ktoré si vyžadujú hlboké zamyslenie a správne rozhodnutia. Jednou z takýchto otázok je aj rozlišovanie Božieho hlasu a hľadanie správnej cesty v živote. Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu, aby sme sa mohli slobodne rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje činy.
V prvom rade si treba uvedomiť, že Boh chce, aby sme žili v láske a radosti. Hoci on vie, čo je pre nás najlepšie, stále má každý človek slobodnú vôľu a konečné rozhodnutie je teda na nás. Boh nám totiž vždy necháva slobodu. Očakáva naše rozhodnutie, ktoré je vždy aj rozhodnutím viery.
Sväté Písmo prináša posolstvo o tom, že Pán Boh oslovuje človeka, dáva mu spoznať svoju vôľu a žiada ho, aby ju uskutočňoval. Teda dáva sa nám poznať, že práve človek a nie iné bytia, je adresátom Božieho príkazu. Človek je stvorený na Boží obraz a nesie v sebe prirodzenú schopnosť, ktorá sa označuje ako sloboda, čo je podstatná vlastnosť duchovného bytia.
Aby sme si mohli hlbšie uvedomiť danosť ľudskej slobody, započúvajme sa teraz do posvätného textu vo veršoch 16-17 z 2. knihy Genezis: "A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!"
Adam a Eva v raji
Ako rozlíšiť Božie volanie?
Ako teda rozlíšiť, k čomu nás Boh volá? Na prvom mieste určite nie žiadať nejaké znamenie, i keď aj tie nám Pán niekedy dáva. Boh nám dal rozum a všetky naše schopnosti. V prvom rade tie máme využiť na spoznanie a rozlíšenie Božej vôle.
Mgr. Pavol Mikula, rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda, radí:
- Je to, čo sa chystám urobiť, v súlade s mojimi predošlými rozhodnutiami?
- Čo potvrdzuje moje rozhodnutie?
- Pomáha to môjmu osobnému duchovnému rastu vo svätosti a k vnútornému obráteniu?
- Čo na to hovorí moje srdce?
- Je to v súlade s Božím zákonom, ako ho zjavuje Sväté písmo, Tradícia a učenie Cirkvi?
Pre dobré rozlišovanie môžeme aj niečo konkrétne urobiť. Môžeme sa ísť poradiť so skúseným kňazom, najlepšie s viacerými kňazmi. Môžem ísť na duchovnú obnovu a tak venovať čas modlitbe. Je dobré aj vedieť, ako ma v tomto smere vidia ľudia okolo mňa - tí, ktorí ma dobre poznajú.
Dôležité je tiež uvedomiť si, aké potreby by sme chceli naplniť v kňazstve a po čom skutočne túžime. V neposlednom rade môže byť veľmi nápomocné duchovné vedenie.
Rozhodovanie
Slobodná vôľa a zodpovednosť
Má človek slobodnú vôľu? Môžeme sa nezávisle rozhodovať - ovplyvňovať smerovanie nášho života, formovať do istej miery prostredie, v ktorom žijeme? Bádatelia z oblasti humanitných vied tvrdia, že každý človek má slobodného ducha, slobodnú vôľu, veď inak by vonkoncom nemohol niesť zodpovednosť. Títo vedci stoja v tradícii učenca Erazma Rotterdamského, ktorý v období, v ktorom žil aj Martin Luther, napísal dielo: „O slobodnej vôli.“
Slobodná vôľa je teda skôr otázkou viery, ako vedeckou otázkou. Človek sa síce môže slobodne rozhodovať pre mnohé veci, avšak svoju blaženosť, svoje spasenie nemá vo svojich rukách. V otázke spásy nezáleží na našom chcení, ani na veľkosti nášho úsilia, ale jedine na Bohu, ktorý sa zmilúva.
Vo všetkom máme slobodnú vôľu. Môžeme, smieme a máme používať rozum, ktorý nám Boh dal ako dobrý dar, tiež našu intuíciu. Spomenuté (predposledné) veci môžeme ovplyvňovať, v nich sa slobodne rozhodovať. Posledné veci sú tie, ktoré sa týkajú nášho trvalého šťastia: teda spokojnosti, lásky, dôveryplnej nádeje, nájdenia útočišťa v Bohu, potešenia v súžení, viery a v konečnom dôsledku večného života. Tu platí: „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží.“ Tu sa môžeme zveriť len Božej milosti, Pánovmu milosrdenstvu.
Evanjeliom - dobrou správou je: Pán Boh neudeľuje spásu ako nejaký chladný osud. Ani ako labilná, náladová bytosť. On ju prisľúbil skrze svojho Syna Ježiša Krista. Každému, kto srdcom patrí Ježišovi, On sľubuje trvalé šťastie - spásu. „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.“ Toto zmilovanie nám Pán Boh potvrdzuje vždy nanovo skrze svoje slovo.
Prijať sám seba je zdrojom paradoxu šťastia. Podľa našich schopností nám Pán ponúka talenty, ktorými sú naše príležitosti konať dobro. Boh nám každý deň dáva čas ako jeho talent. Ako ho využijeme? Rozhodnutie je len na nás. Buď nás to posunie bližšie k Bohu alebo nie.
Každý človek je obdarovaný. Originálnosť schopností a množstvo talentov je od Boha. Boh nám dal slobodnú vôľu, čiže vieme rozmýšľať a rozhodovať sa. Slobodnú vôľu má každý človek. Nikto nám ju nemôže vziať. Môže sa o to pokúsiť a nanucovať nám rôzne veci, ale nemôže nám zobrať vôľu, rozum. Aj pri najväčšom nátlaku sa môžem rozhodnúť, že budem odporovať.
Z morálneho hľadiska končí moja sloboda tam, kde začína sloboda ostatných. Lebo aj keď som slobodný, tak si nesmiem robiť, čo chcem, pretože môžem porušovať práva a slobody ostatných.
Slobodna vola je psychologicky moment. Umoznuje cloveku prijat zodpovednost za vlastny zivot a nasledne riesit svoje zlyhania, ci preslapy a snazit sa ich napravat. Meni to vlastne clovku zivot.
Tabuľka: Rozlišovanie Božieho volania
| Oblasť | Otázky na zamyslenie |
|---|---|
| Osobný život | Je to v súlade s mojimi predošlými rozhodnutiami? Pomáha to môjmu duchovnému rastu? |
| Potvrdenie | Čo potvrdzuje moje rozhodnutie? Otvárajú sa nové cesty? |
| Srdce a rozum | Čo na to hovorí moje srdce? Je to v súlade s Božím zákonom? |
| Rada a modlitba | Poradil som sa so skúseným kňazom? Venujem čas modlitbe? |
| Pohľad okolia | Ako ma v tomto smere vidia ľudia okolo mňa? |