Čo o sebe povedal Ježiš

Život a učenie Ježiša opisuje Nová Zmluva. Začína sa štyrmi evanjeliami, za ktorými nasledujú záznamy o začiatkoch cirkvi. Z týchto zápisov je zrejmé, že Ježišovi nasledovníci boli presvedčení o tom, že Ježiš je Boh.

Pavol: „On je obraz neviditeľného Boha.“¹ „Veď očakávame splnenie našej nádeje, že sa ukáže vo svojej sláve náš veľký Boh a Spasiteľ Ježiš Kristus.“² „Predsa v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.“³ „Majte to isté zmýšľanie medzi sebou, aké mal Kristus Ježiš: On, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom. Ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom a javil sa ako človek.“⁴

Ján: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh…To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“⁵

Peter: „… a Kristus, Pán, nech je svätý vo vašich srdciach.“⁶

Čo však povedal Ježiš sám o sebe? Označil sa vôbec niekedy za Boha? Podľa Biblie jednoznačne áno! Nižšie sú uvedené niektoré z jeho tvrdení:

Ježiš tvrdil, že je rovný Bohu:

Ježiš povedal, že existoval skôr než Abrahám (ktorý žil cca. 2000 rokov pred Kristom)„Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.“ Židia mu povedali: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“⁷

Ježiš povedal, že vidieť jeho znamená vidieť Boha

Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme.“⁸

Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa. Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“ Ozval sa Filip: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“⁹

Ježiš povedal, že môže odpúšťať hriechy (čo môže len Boh)„Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on vstal a odišiel domov. Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.¹⁰

A povedal im: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak totiž neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“¹¹

Ježiš povedal, že je sudca a má moc udeliť večný život (čo môže len Boh)„Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce. Lebo Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.“¹²

Povedal jej Ježiš: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“¹³

„Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.“¹⁴

„Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“¹⁵

Ježiš povedal, že je ten istý ako Boh„Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“¹⁶

Ježiš tvrdil, že je zdrojom nášho života:„Ja som chlieb života“Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný.“¹⁷

„Ja som cesta, pravda i život“Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“¹⁸

„Ja som svetlo sveta“Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“¹⁹

„Spoznáte pravdu“„Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“²⁰

„Prišiel som, aby mali život v hojnej miere“„Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Ja som dobrý pastier… Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.“²¹

„Budem ho milovať a zjavím sa mu“„Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.²²

„Som s vami po všetky dni“„A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“²³

Stále váhaš, či je Ježiš Boh? J 14,6: Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Život človeka je často prirovnávaný k ceste, po ktorej kráča človek od kolísky po hrob. Nie je ani tak dôležité to, koľko táto cesta trvá, ako to čím je táto cesta naplnená. Aj Ježiš Kristus hovorí o sebe, že je cestou, potom je v prvom rade pre nás cestou slobody. Je to cesta vykúpenia z otroctva hriechu, na ktorej nám Pán Ježiš ponúka nádej života, lebo On svojim dielom vykúpenia získal pre nás stratený raj. Bez tejto cesty, teda vlastne bez Krista, by sme navždy zostali v osídlach hriechu, blúdili v temných nociach a lovili v kalných vodách, bez nádeje na záchranu. Iste poznáte športovú disciplínu pomenovanú ako orientačný beh. Pri nej je od štartu vyznačená trať behu až po cieľ. Bežec musí pozorne sledovať značky na trase, aby nepoblúdil.

Ak poblúdi potom sa do cieľa nedostane načas, alebo vôbec a boj prehrá. A bez spoľahlivej cesty sa nikto z nás k žiadnemu cieľu nikdy nedostane. Bez spoľahlivej cesty iba blúdime na zložitých križovatkách života. Slová žalmistu: Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť nad tebou, sa v plnom rozsahu potvrdili pri vyvedení Izraelského národa z Egypta. Hospodin vtedy kráčal pred nimi, aby ich viedol cestou, vo dne v oblakovom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Ježiš Kristus prišiel v plnosti času, aby nás pozval z tisícich ciest, vedúcich často do záhuby a zahynutia a ukázal nám tu jedinú, spoľahlivú a správnu cestu záchrany, ktorou je On sám a ktorá nás vždy dovedie bezpečne do cieľa. Ale nielen to. Pán Ježiš povedal aj , že je pravdou. Zaiste poznáte filozofickú definíciu pravdy, že je to objektívna realita, ktorá existuje mimo nášho vedomia. Keď Ježiš Kristus hovorí o sebe, že je pravdou, tak je to pravda absolútna. Taká skutkom napĺňa definíciu filozofickej pravdy. Tento skutok bol vykonaný na dreve golgotského kríža, kde Pán Ježiš zomrel pre naše hriechy aby nás zmieril s nebeským Otcom. Jeho obeť na kríži bola dokonalá a postačujúca. Každý, kto Ho vo viere prijíma, dosahuje skrze túto absolútnu pravdu ospravedlnenie pred Bohom. Tento mandát nám Ježiš Kristus pripravil a daroval vo svojom vzkriesení. Keď na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie uisťuje nás o tom, že práve vtedy, keď končí telesný život v hrobe, ten nový v Jeho kráľovstve, práve začína. Keby sme na Pána Krista hľadeli iba ako na historického Ježiša, ktorý sa narodil, žil na tomto svete, zomrel na kríži a bol pochovaný, nič by to pre nás neznamenalo. Ale dôležité pre nás je vedieť a vierou prijať to, že Pán Ježiš nezostal v hrobe, ale na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. A tak dosiahneme cieľ našej viery: spasenie a život večný. O tom nás Ježiš ako absolútna pravda uisťuje slovami: „Ja žijem, aj vy budete žiť.“A to je tá tretia informácia , ktorú nám Pán Ježiš podáva, keď o sebe vyhlásil: „Ja som život“. Život a umieranie, to je realita, s ktorou sa v živote bežne stretávame. Väčšina z nás sa preto na život pozerá pragmaticky. Osvojili sme si totiž historickú pravdu o tom, že človek sa jedného dňa narodí a vieme pochopiť aj skutočnosť, že príde čas, keď budeme musieť odísť z tejto časnosti. Ale nám kresťanom do toho zaužívaného pragmatizmu znejú slová Pána Ježiša: „Ja som vzkriesenie i život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby zomrel. Ťažko sa to chápe rozumom. Táto skutočnosť sa môže prijať iba vierou. Iba vierou môžeme prijať to, že absolútna Pravda musela zomrieť, že musela byť preliata nevinná krv, aby nás očistila a obmyla od našich vín a vyslobodila z pod jarma hriechu. Pán Ježiš nás skutočne vykúpil veľmi draho, aby nám zachránil život. Preto je dnes našou svätou povinnosťou stáť na strane Ježiša Krista, byť na strane života a rozhodne sa postaviť proti všetkému, čo ho ohrozuje. O tejto pravde Božej nám nestačí iba vedieť. Pre nás dnes je dôležité a potrebné túto Božiu pravdu vierou prijať, podľa nej sa v živote správať a konať. Názory na Ježiša sú veľmi rôznorodé. Prichádza od Boha alebo je to len poblúznený nešťastník, ktorý robí problémy? Farizeji, ktorí striktne dodržiavali židovské náboženské zákony, boli na Neho nahnevaní.

Podľa nich Ježiš nedodržiaval sobotu - deň, v ktorý sa Židia mali vyhýbať každej práci, aby mohli uctievať Boha. Navzdory tomu, Ježiš v sobotu niekoho vyliečil, čo považovali za porušenie pravidiel týkajúcich sa soboty. Ich rozhorčenie nad Ježišom bolo také veľké, že v predchádzajúcej kapitole sa Ho pokúsili zavraždiť.

V tomto príbehu Ježiš popiera zaužívanú predstavu, že mužova slepota bola spôsobená jeho vlastným hriechom alebo hriechom jeho rodičov. 1 Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. 2 Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ 3 Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. 4 My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči 7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci. Popíšte, ako by mohol vyzerať život človeka slepého od narodenia z rôznych hľadísk - praktického, spoločenského, emocionálneho. Čo by pre tohto muža znamenalo vidieť? Ako sa asi cítil, keď kráčal k rybníku? Akú spojitosť má tento zázrak s Ježišovým tvrdením, že je Svetlom sveta? 8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9 Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“ 10 Opýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11 On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.“ 12 Opýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“ 13 Toho predtým slepého zaviedli k farizejom.

14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola sobota. 15 Preto sa ho aj farizeji opýtali, ako začal vidieť. Povedal im: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16 Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka. 17 Opýtali sa teda znova toho slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!“ A on odpovedal: „Je prorok!“ 18 Židia však neverili, že bol slepý a že začal vidieť, kým si nezavolali jeho rodičov. 19 Opýtali sa ich: „Je toto ten váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20 Jeho rodičia odpovedali: „Vieme, že toto je náš syn a že sa narodil slepý. 21 Ale nevieme, ako to, že teraz vidí, a nevieme ani to, kto mu otvoril oči. Jeho sa opýtajte. Má svoje roky, sám bude hovoriť o sebe.“ 22 Rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž už dohodli, že každého, kto by ho vyznával ako Mesiáša, vylúčia zo synagógy. Ako by ste odôvodnili reakciu mužových susedov? Na scénu vstupujú farizeji. Prečo sa nemôžu zhodnúť na tom, čo sa stalo, napriek jasnému svedectvu uzdraveného muža? Prečítajte si verše 13 - 17. Prečo sú teraz predvedení mužovi rodičia? 24 Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.“ 25 On však odpovedal: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ 26 Spýtali sa ho teda: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ 27 Odpovedal im: „Už som vám to povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda a...

Ježiš odišiel na Olivový vrch. Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty? Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom - počnúc najstaršími - odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš! Potom k nim Ježiš znova prehovoril: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Farizeji mu však povedali: Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé. Ježiš im odpovedal: Hoci sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. Ak však súdim, môj súd je pravdivý, pretože nesúdim sám, ale so mnou i Otec, ktorý ma poslal. Aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. Nato mu povedali: Kde je tvoj Otec?! Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Tieto slová povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina. Tu im znova povedal: Ja odchádzam a vy ma budete hľadať. A zomriete vo svojom hriechu. Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť. Vtedy Židia povedali: Azda sa len nezabije, keď hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť? A povedal im: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak totiž neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch. Opýtali sa ho teda: Kto si ty? Ježiš im odpovedal: Od začiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť, ale ten, čo ma poslal, je pravdivý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho. Oni však neporozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, čo ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, pretože ja robím vždy to, čo sa jemu páči. Keď to hovoril, mnohí v neho uverili. Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Odpovedali mu: Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: Stanete sa slobodnými? Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo, a predsa ma chcete zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím to, čo som videl u Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca. Odpovedali mu: Naším otcom je Abrahám! Ježiš im povedal: Ak ste Abrahámove deti, mali by ste robiť Abrahámove skutky! Teraz však chcete zabiť mňa - človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil. Vy robíte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jediného Otca, Boha. Ježiš im povedal: Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? - Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je luhár a otec lži. Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu, prečo mi neveríte? Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha. Židia mu odpovedali: Nehovoríme vari dobre, že si Samaritán, a že si posadnutý zlým duchom? Ježiš sa ohradil: Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca, a vy ma znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, nebude sa dívať na smrť naveky. Židia mu povedali: Teraz sme spoznali, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: Ak niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky. Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš? Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: On je naším Bohom! Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som luhárom, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa. Židia mu povedali: Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma? Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som! Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu.

Vo vnímaní Ježišových slov niet pochýb, že nebo je skutočné fyzické miesto. Dvakrát v knihe Jn 14, 1-6 používa grécke slovo topos, ktoré je preložené ako “miesto”. Napríklad hovorí: “V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.” V starovekom jazyku, v ktorom bol Nový zákon napísaný, slovo topos odkazuje na skutočné fyzické miesto. Nebo nepredstavuje taký istý život, ktorý žijeme tu na zemi. Malý kúsok neba tu na zemi, ktorý sme si vytvorili pre seba buď niekde na pláži alebo v horách, je len getom v porovnaní s miestom, ktoré Ježiš pripravuje pre tých, ktorí ho milujú a veria v neho. Ježiš povedal: “… Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!” (Jn 14, 2). Ako vieme, že nebo je veľkým domom Otca? Ježiš povedal svojim učeníkom: “V dome môjho Otca je veľa príbytkov” (Jn 14). Starší preklad z Biblie hovorí “mansiones multae” - “veľa domov”, čo vedie niektorých, aby verili, že Ježiš stavia pre nich akýsi zámok na oblohe. Aké veľké je nebo? Ježiš povedal svojim učeníkom: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14, 6).

tags: #co #o #sebe #povedal #pan #jezis