Mestečko Topoľčany leží na severe Nitrianskeho samosprávneho kraja. Najstaršie náznaky osídlenia územia súčasného mesta siahajú do staršej doby kamennej, Topoľčany však vznikli asi v polovici 9. storočia. Tunajších osadníkov okolie nazvalo Topoľčaně, t.j. obyvatelia osady nachádzajúcej sa uprostred topoľového porastu. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine (z roku 1235) uhorského kráľa Bela IV. (1206-1270). Po porážke pri Moháči v roku 1526 sa ale hospodársky rozvoj mesta značne obmedzil. Až v 18. storočí sa mesto spamätalo a začalo sa opäť rozvíjať.
Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímsko-katolícky kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285, kedy sa kostol uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. až 15. storočia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol.
Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián. Pri tomto požiari bol znovu postavený barokový kostol, v roku 1740 vysvätený Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie.
V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiérov kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva. Kardinál Ján Sczitovszky prišiel 15. augusta 1854 sochu posvätiť. Pri tejto príležitosti sochu korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňou.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch
Ďalšie sakrálne pamiatky v Topoľčanoch a okolí
- Kaplnka Ružencovej Panny Márie - bola postavená v roku 1750 v barokovom slohu. Táto kaplnka je jednoloďovou stavbou so segmentovým uzáverom presbytéria a zaklenutá je pruskou klenbou.
- Rímskokatolícky kostol s areálom - základný kameň kostola bol posvätený v auguste 1946. Kostol postavili v roku 1948 podľa projektu arch. F. Szokolócziho, väčšinou zo zbierok veriacich a svojpomocne. Architektúra kostola je v romantickom štýle. Na čelnej stene interiéru je maľba Narodenie Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Kostol je zapísaný v Súpise pamiatok na Slovensku.
- Evanjelický kostol s areálom - bol posvätený v roku 1970. Základom kostola bola pôvodná zvonica, ku ktorej pristavili loď kostola. Zvonicu nadstavili a v súčasnosti tvorí vežu kostola.
- Lurdská jaskyňa - so sochou Panny Márie bola postavená v roku 1951. Nachádza sa v prekrásnom horskom prostredí. Slúžila a aj slúži ako oddychové sakrálne miesto v lese.
- Kalvária - sa nachádza v západnej časti mesta. Súbor objektov kalvárie bol postavený v rokoch 1853 až 1856 v neogotickom slohu. Jej vznik súvisí s tradíciou zázračnej Panny Márie Veľkotopoľčianskej.
Židovský cintorín v Topoľčanoch
Židovský cintorín sa nachádza na Krušovskej ulici. Cintorín bol založený koncom 19. storočia, keď okolo roku 1880 topoľčianska židovská obec zakúpila pozemok severne od mesta, čo spĺňalo požiadavku, aby židovský cintorín bol vzdialený od sídliska. Starý židovský cintorín - dnes neexistujúci (na rohu ulíc Stummerova a Československej armády) bol začiatkom 20. storočia zatvorený a odvtedy sa pochovávalo na tomto cintoríne.
Židovský cintorín je ohradený po celom obvode hlavnej parcely vysokým tehlovým plným múrom. V jej prednej časti sa nachádza vstupná budova a byt hrobára. Hroby sú usporiadané v radoch. Rady sú súbežné s kratšou stranou cintorína, t. j. prebiehajú od severu na juh. Plocha cintorína je porastená trávou.
Pri pochovávaní platila zásada, že mŕtvi majú mať hlavu na západ, aby oči mali uprené smerom na východ, k Jeruzalemu. Medzi každým hrobom musela byť dodržaná predpísaná medzera, najmenej 56 cm.
Náhrobníky sú riešené od najjednoduchších foriem a bežných materiálov až po nákladné výtvarne a architektonicky riešené pomníky z kvalitných kameňov (čadič, mramor). V strede južnej polovice cintorína je náhrobok 62 židovských občanov, ktorí boli zavraždení pri obci Nemčice v septembri 1944. V západnej časti cintorína sú v blízkosti múru pochovaní duchovní predstavitelia židovskej náboženskej obce, rektori rabínskeho učilišťa, starostovia náboženskej obce. Kvalitné kamenárske práce mnohých pomníkov predstavujú rôzne možnosti riešenia, poznačené módnym štýlom či finančnými možnosťami rodiny.
Zvláštnu historickú hodnotu majú na trávnatej ploche v severovýchodnej časti cintorína nahromadené staršie náhrobné kamene zo starého židovského cintorína a z okolitých obcí; niektoré z nich majú aj 200 rokov.
Ukážka židovského cintorína (ilustračná fotografia)
Vstupná budova, HALA CEREMONIÁLNA, SIDUK HADIM je včlenená do stredu hmoty obradného múru východnej strany židovského cintorína. Obdĺžnikový pôdorys 6-priestorovej dispozície tvorí hlavný priestor - hala ceremoniálna s dvomi samostatne prístupnými a navzájom neprechodnými hospodárskymi priestormi po južnej strane a 3-priestorového bytu na severnej strane, bez dispozičného prepojenia s halou ceremoniálnou.
Fasády sú riešené v strohom klasicistickom štýle. Horizontálne členené kamenným soklom a pomerne mohutnou profilovanou korunnou rímsou vynechanou na západnej fasáde. Vstupný portál východnej fasády je ukončený polkruhovým záklenkom s profilovaným ostením a klenákom vo vrchole záklenku. Nad portálom je umiestnený hebrejský nápis "ElBetMoedlekolChajLpk" (K miestu odpočinku každého živého).
Židovský cintorín je jedinou pamiatkou na kedysi početnú topoľčiansku židovskú náboženskú obec. Vybrané náhrobníky majú výtvarné a historické hodnoty, dokumentujú typologický vývoj náhrobníkov od konca 18. storočia. Areál cintorína je uzatvorený, v jeho priestore sa už nepochováva. Naďalej však slúži ako pietne miesto a je navštevovaný pozostalými. Hlavná budova bola využívaná v minulosti ako sklad pre obchodné organizácie, v súčasnosti je bez využitia. Stavebno-technický stav cintorína je narušený.
Vzhľadom na skutočnosť, že Pohrebnému bratstvu sa sem podarilo preniesť malú časť náhrobných kameňov zo starého cintorína, môžeme sledovať vývoj charakteristických náhrobných stél od 2. polovice 18. storočia až po rok 1945. Náhrobníky „starého“ a „nového“ židovského cintorína zostávajú jedným z najcennejších prameňov k štúdiu dejín topoľčianskej židovskej obce.
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici
V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. Storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice. Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy.
Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.
Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi.
Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. A taj sa zrazu zistilo, že ide o jeden z najstarších dodnes u nás stojacich objektov.
Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia.
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici
Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja. V roku 1980 z iniciatívy okresnej pamiatkovej správy v Topoľčanoch a okresného dekana Dr. Ladislava Dorušáka, kostol sv. Juraja pod Marhátom dostal novú strechu z medenného plechu.
Rotunda svätého Juraja, Nitrianska Blatnica
Ďalšie zaujímavosti v Topoľčanoch
- Tríbečské múzeum v Topoľčanoch - so stálou expozíciou Príroda stredného Ponitria zhromažďuje viac ako 81.500 predmetov.
- Moderné vily - Topoľčany sa môžu pochváliť takými architektonickými skvostami, ako je secesná Meštianska vila, funkcionalistická Mokrého vila, Finkova vila s príznačnými prvkami eklekticizmu či Pálffyho vila obkolesená pôsobivým parkom a záhradou.
- Stummerova nemocnica - z roku 1885 pozostáva zo siedmich objektov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami.