Svätosť je pojem, ktorý sa v kresťanstve často spomína, no pre mnohých zostáva zahalený rúškom nejasnosti a nedosiahnuteľnosti. Čo vlastne znamená byť svätý a ako sa môžeme stať svätými v každodennom živote?
V tomto článku sa pokúsime priblížiť význam svätosti a preskúmať cestu, ktorá k nej vedie, pričom sa budeme opierať o Sväté Písmo a učenie Cirkvi.
Svätosť v Starom Zákone
V Starom zákone sa svätosť (hebr. kadoš, gréc. hagios, lat. sanctus) vyskytuje ako jeden z najdôležitejších atribútov, ktorým sa označuje Boh. Boh je svätý v najvyššej miere, čiže absolútne. V Starom zákone vyjadruje, že Boh je iný - rozdielny od všetkého stvorenia, nepochopiteľný: „Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? (Ex 15, 11).“
Už na púšti ho vychováva a vytvára z neho „mikra kodeš“ - svätý ľud (porov. Ex 12, 16; 19, 6; Lv 20, 26; Nm 28, 25). Zmyslom celého Zákona, ktorý mal byť „vychováteľom pre Krista“ (porov. Gal 3, 24), je posvätenie - život bez hriechu.
Izrael má slobodne odpovedať na Božie vyvolenie a má sa usilovať o posvätenie, aby sa tak chránil každej nečistoty a pripodobnil sa Bohu (porov. Lv 11, 44).
Jeho meno je sväté (porov. Ž 33, 21), ktoré nemá byť zneuctené (porov. Lv 22, 32). Aj tu už zaznieva naliehavá výzva, ktorú nachádzame ďalej na stránkach Svätého písma v tejto alebo pozmenenej podobe: „Lebo ja, Pán, som váš Boh! Preto dokážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11, 44).
Svätosť v Novom Zákone
No až v evanjeliách túžba po dokonalosti nachádza svoj výrazný orientačný bod. V prvých kresťanských časoch sa oslovovali „svätí“ tí, ktorí sa hlásili ku Kristovi. Najskôr len v malom spoločenstve v Jeruzaleme, potom sa pomenovanie rozšírilo na kresťanov v Júdsku a konečne na všetkých kresťanov (porov. Sk 9, 13; Rim 1, 7; 1 Kor 1, 2; 2 Kor 1, 1; Ef 1, 1; Flp 1, 1; Kol 1, 2; Zjv 5, 8; 8, 3 - 4).
Veriaci v Krista tvoria opravdivý „svätý národ“ a „kráľovské kňazstvo“ - ako o tom hovorí apoštol Peter (porov. 1 Pt 2, 2 - 9). Jeho život od zvestovania cez účinkovanie je cestou svätosti a posväcovania iných. Svojimi skutkami a zázrakmi, celým svojím životom zjavuje svoju svätosť (porov. Mk 1, 24; 3, 11; Lk 4, 1; 5, 8). Jeho smrť a zmŕtvychvstanie priniesli všetkým ospravedlnenie a posvätenie (porov. Rim 4, 25; 1 Kor 1, 30; 2 Kor 5, 21; Hebr 2, 11; 10, 10. 14).
Ježiš sám ukazuje cestu, ktorá vedie k dokonalému životu, a teda aj k Otcovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Kresťania majú podiel na živote zmŕtvychvstalého Krista vierou a krstom, ktorý im dáva účasť na „posvätení a vykúpení“ (porov. 1 Kor 1, 30). Preto sú „svätými“ (porov. 1 Kor 1, 2; Flp 1, 1) a „chrámom Ducha Svätého“ (porov. 1 Kor 3, 16; Ef 2, 21). Toto povolanie k svätosti spočíva v konaní dobrého, ako hovorí jednoznačne sv. Pavol (porov. Gal 5, 22).
Čo znamená svätosť?
Svätosť je predovšetkým a prvotne Božou vlastnosťou, človek ju nemôže vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Darcom svätosti je Boh sám. Svätosť sa počína z moci Ducha Svätého a nie z ľudských síl.
Svätosť je to, čím myseľ človeka seba a svoje úkony spojuje s Bohom. (sv.TA II/II q.81 a.8) Svätosť vyžaduje určite dve veci, aby sa myseľ zaoberala Bohom: čistotu a pevnosť. (sv.TA II/II q.81 a.8) My totiž, hoci sa stávame svätými, predsa sa nerodíme, pretože sme spútaní svojím stavom porušenej prirodzenosti. On však jediný sa naozaj narodil svätý. (sv.TA III q.34 a.1)
Byť svätým znamená byť normálnym a hlboko ľudským. Okolo svätosti sa nahromadilo množstvo mýtov. Tieto mýty zo svätcov urobili čudákov. Legendy sa usilovali svätcov nejako rozlíšiť, preto nepísali väčšinou o tom, čo mali svätci spoločné, ale to, čím sa odlišovali.
Aj dnes máme medzi sebou veľa svätcov. Sú to bežní, normálni, priateľskí ľudia. V ich blízkosti sa cítime príjemne, vieme, že skoro vždy môžeme rátať s ich ochotou nás vypočuť. Tiež mávajú svoje slabé chvíľky. Sú to ľudia ako my, možno iba intenzívnejšie milujú Boha a človeka.
Jeden zo svätcov povedal: „Svätosť je poslušnosť voči Bohu - znamená milovať iného ako Boh miluje mňa. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, dokonca aj vtedy keď mi hrozí z toho ujma. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, hľadanie spôsobu ako pomôcť tým, ktorí majú nedostatok (napr. chorí, starí, väzni, hladní, bezdomovci).“
Svätosť nespočíva v teologických špekuláciách ani v extázach, ani v nadšenej horlivosti alebo v neprikázanom odriekaní, ale spočíva v tom, že myslíme ako myslí Boh a chceme, čo chce Boh. Takéto premýšľanie a chcenie skutočne vyžaduje asketické úsilie, vytrvalosť a disciplínu a je výsledkom spoločného úsilia: Božieho a nášho.
Svätosť je jednoduchá. Ak je svätosť našou úplnou zhodou s Kristom (Rim 8, 29 ; Ef 4, 13), modlitba je školou, v ktorej sa učíme napodobňovať Kristovu lásku k Otcovi, a tak sa sami stávame svätými (KKC 2564). Práve v tejto škole modlitby sa stretávame s naším učiteľom, Duchom Svätým, ktorý nielen osvecuje našu myseľ, ale vedie aj naše činy, aby sme žili sväto.
Svätci boli a sú vždy prameňom a počiatkom obnovy aj v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Ak sa niekto pohoršuje nad chybami Cirkvi, ktorá nosí vo svojom lone hriešnikov, a preto sama koná a ohlasuje pokánie, má možnosť vidieť i jej krásu, ktorá žiari v jej svätých.
Ako sa stať svätým?
K svätosti je potrebné mať trvalú a umiernenú radosť, verné plnenie si stavovských povinností a povinností voči Bohu a svedeckú a apoštolskú prítomnosť medzi druhými. (don Bosco)
- Nasledovať svoje povolanie: Svätosť dosiahneme tak, že budeme nasledovať svoje povolanie, ku ktorému nás Boh volá. Nasledovať svoje povolanie znamená plniť Božiu vôľu. Nech už je naše povolanie akékoľvek, je výrazom Božej vôle pre nás.
- Žiť v prítomnom okamihu: Chápať pôsobenie milosti a snažiť sa plniť Božiu vôľu v prítomnom okamihu.
- Bojovať za pravdu: Byť svätým dnes znamená bojovať boj vedený predovšetkým mečom pravdy. Len na pravde možno budovať život ľudí a národov, pretože bez pravdy sa spoločnosť rozpadá a umiera.
- Modliť sa: Modlitba je školou, v ktorej sa učíme napodobňovať Kristovu lásku k Otcovi, a tak sa sami stávame svätými.
Svätosť je predovšetkým dar od Boha, ktorý môžeme prijať skrze vieru a spoluprácu s Božou milosťou. Je to cesta, ktorá vedie cez odriekanie, duchovný boj a neustále úsilie o nasledovanie Krista.
Sviatok Všetkých svätých v Prahe
Tabuľka zobrazuje rozdiely medzi svätým človekom a bežným človekom:
| Charakteristika | Bežný človek | Svätý človek |
|---|---|---|
| Priorita | Sebauspokojenie | Božia vôľa |
| Motivácia | Osobný zisk | Láska k Bohu a blížnemu |
| Reakcia na ťažkosti | Sťažovanie sa a hľadanie vinníka | Prijatie a hľadanie Božieho zámeru |
| Vzťah k hriechu | Popieranie alebo ospravedlňovanie | Ľútosť a snaha o nápravu |
| Cieľ | Pozemské šťastie | Večný život s Bohom |
Svätosť je projekt pre všetkých. Neodvádza od každodenného života človeka a kresťana, ale ho obohacuje a napĺňa. Aktuálne to dokazuje nedávno blahorečený Carlo Acutis, ktorý hovorieval: „Eucharistia je moja diaľnica do neba.“ Internet považoval za nástroj novej evanjelizácie.
Pamiatku svätých v nebi si uctievame nielen pre ich príklad, ale ešte viac preto, aby sa pestovaním bratskej vzájomnej lásky upevňovala jednota celej Cirkvi. Lebo ako nás kresťanské spoločenstvo putujúcich privádza bližšie ku Kristovi, tak nás spoločenstvo svätých oslávených sprevádza s Kristom, z ktorého ako z prameňa a hlavy prúdi všetka milosť a život samého Božieho ľudu.