Eucharistia je vrcholom kresťanského života. V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus" (KKC).
Dominik Chmielewski - Tajomstvo Eucharistie - časť 1
Ježišova prítomnosť v Eucharistii je tajomstvom viery, pri premenení sa podstata chleba mení, a stáva sa telom Ježiša Krista. Prítomnosť Ježiša v Eucharistii ju stavia akoby ponad všetky ostatné sviatosti, čím sa stáva stredobodom a vrcholom kresťanského života, akousi čerešničkou na torte, a slávi sa preto v rámci liturgie.
Priebeh svätej omše
1. Sviatosť eucharistie je slávená ako súčasť svätej omše, liturgie, ktorá je zložená z 2 častí: bohoslužby slova a bohoslužby obety. Celá omša je akýmsi sprítomnením Ježišovho života, teda aj štruktúra omše začína pripomienkou jeho narodenia, a zároveň aj nášho života - preto si pri vstupe do kostola pripomíname náš krst a prežehnávame sa svätenou vodou.
Bohoslužba slova
Súčasťou bohoslužby slova sú úvodné obrady, do ktorých patrí prežehnanie, pozdrav, úkon kajúcnosti = vyznanie hriechov, kedy sa bijeme do pŕs podobne ako hriešny mýtnik v Ježišovom podobenstve o pokore, uvedomujúc si svoju hriešnosť a závislosť na Bohu a jeho odpustení, a máme sa pripraviť na slávenie liturgrgie. Nasleduje rozhrešenie kňaza a na to spev (alebo recitácia) "Pane zmiluj sa".
Ak je sviatok - spieva sa glória (spev vychádzajúci zo spevu anjelov zvestujúcich spasiteľa pastierom "Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle"). Po tzv. modlitbe dňa, v ktorej je vyjadrená hlavná myšlienka omše, nasleduje čítanie Božieho slova, ktoré je zložené z jedného alebo dvoch čítaní z Písma, žalmu a evanjelia.
Svätá omša pokračuje homíliou, ktorá by mala byť venovaná vysvetleniu Božieho slova, ktoré bolo prečítané. Povinná je iba v nedeľu a vo sviatok. Po homlílii, ale len v nedeľu a vo sviatok, nasleduje vyznanie viery, buď apoštolské (kratšie), ale niekde sa už stáva zvykom spievať aj Nicejsko-Carihradské, ktoré vzniklo neskôr a lepšie vystihuje niektoré tajomstvá viery.
Poslednou časťou bohoslužby slova sú spoločné prosby veriacich, ktoré buď prečíta za všetkých lektor, ale môžu byť aj individuálne vyslovované ( a nemusia to byť len prosby, lebo Bohu môžeme aj ďakovať a chváliť ho). Po spoločných prosbách bohoslužba slova končí.
Bohoslužba obety
2. Druhou časťou svätej omše je Bohoslužba obety. Ako už názov napovedá, jej centrom je premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista, v ktorom sa zázračným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova obeta. Začína prinášaním obetných darov - chleba a vína, ale môžu k nim byť pridané aj iné dary (mali by byť obetované Bohu, čo znamená, že by tieto dary mali byť neskôr použité na nejaké vhodné účely). Potom nasleduje eucharistická modlitba modlitba. Jej začiatok sa mení podľa daného sviatku, nedele atď... nasleduje dialóg kňaza s veriacimi(nezabúdajme že stále zastupuje Krista a koná v mene Krista), začína slovami "Pán s vami". Po ukončení dialógu sa spieva oslavná pieseň - "Svätý svätý", ktorou oslavovali Ježiša, keď vstupoval posledný krát pred svojim umučením do Jeruzalema. "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosanna na výsostiach".
Tu nastáva vrchol svätej omše, ktorý tajomným spôsobom sprítomňuje Krista. Kňaz berie do rúk chlieb a slovami premenenia (sú 4 rôzne kánony, ktoré možno použiť pri premieňaní), ktoré sú súčasťou eucharistickej modlitby, (tu znova možno vidieť silu Božieho slova - slovo koná zázrak, slovo sa sprítomňuje) sa podstata chleba a vína tajomným spôsobom mení na Telo a Krv, tak ako povedal Ježiš pri poslednej večeri : "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" a Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás".
Po premenení nasleduje obeta, potom kňaz prednesie príhovory za Cirkev, prítomných, zosnulých, za ktorých môže byť omša obetovaná. V tejto časti k nám hovorí sám Ježiš v prvej osobe, preto tu možno najlepšie vnímať Jeho prítomnosť v osobe kňaza. Eucharistická modlitba končí záverečnou doxológiou: " Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty Bože otče v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.
Všetci veriaci spolu modlia modlitbu, ktorú nás naučil Pán - "Otče náš, ktorý si na nebesiach... " (Matúš 6. 9-13). Po tejto modlitbe nasleduje obrad pokoja: Sám Ježiš používal pozdrav "Pokoj vám". On je Boh pokoja. Na slová "Pokoj s tebou" odpovedáme "I s duchom tvojím".
Potom nasleduje spev "Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami". Po slovách kňaza: "Hľa, Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta", iba s pokorou a vierou, podobne ako stotník, ktorý s vierou prišiel za Ježišom s prosbou o uzdravenie svojho sluhu, odpovedáme rovnako ako on : "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo, a moja duša (môj sluha) uzdravie. ". Ďalej nasleduje samotné príjimanie, keď veriaci prijímajú Ježiša pod spôsobom Tela (a prípadne aj vína, ale keďže krv je prítomná aj v Tele, stačí prijímanie aj pod jedným spôsobom, niekedy - napríklad ľudia s celiakiou alebo s bezlepkovou diétou príjimajú len víno). V tejto časti omše sa spájame s Kristom, ktorého sme prijali.
Svätá omša je skoro na konci, na záver, po modlitbe (a prípadne aj farských oznamoch), nám kňaz (v zastúpení, v mene Krista - takže lepšie povedané sám Kristus) udelí požehnanie. Po záverečných slovách "Choďte v mene Božom" by sme mali ísť naplnení Kristom a roznášať to, čo sme načerpali počas omše ďalej.
Modlitby pri premenení
Málokto si uvedomuje, že slová premenenia, ktoré sa vyslovujú pri eucharistickej modlitbe, sa adresované priamo nám, osobne, pretože Kristus prijal obetu na kríži za každého z nás - osobne. Táto obeta sa tajomným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje v rámci slávenia liturgie - svätej omše, a preto je zmluva medzi Bohom a nami veľmi osobná, Kristova krv je vyliata aj za nás aby sme mohli žiť.
Príklady modlitieb, ktoré sa možno modliť počas premenenia:
- Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo, a moja duša ozdravie.
- Ježišu, verím, že si skutočne prítomný v Eucharistii. Klaniam sa Ti a milujem Ťa.
- Pane, ďakujem Ti za Tvoju obetu na kríži. Daj, aby som bol(a) hodný(á) prijať Tvoje Telo a Krv.
- Ježišu, zmiluj sa nado mnou.
Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných (ľahkých) hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista "je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov". Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu (vedome a dobrovoľne a vo veľkej veci) je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha. Prijímanie eucharistie je spojené s množstvom milostí. "Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať život večný"- Podobne ako nás chlieb posilňuje fyzicky, eucharistia nás posilňuje duchovne.