Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista a Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie? Na východe tento deň volajú “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Nie, nie je to len o darčekoch, aj keď sa na nich a z nich tešíme asi najviac. Večera v tento deň pozostáva z viacerých chodov a pokrmov, s ktorými sa bežne počas roka nestretávame, aby si udržali svoje čaro.
Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov. Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Je to noc zázrakov. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín.
Nezabudnite na cesnak, aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý. Ani med na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.
Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou. Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné. Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce. Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní. Chlieb sa nikdy nepreje.
Štedrovečerné pokrmy a ich regionálne rozdiely
Lámete si každý rok hlavu nad sviatočným vianočným menu? Alebo varíte tradičné vianočné jedlá, ktoré poznáme z detstva? Čo rodina, iný kraj, to vlastné recepty na vianočné jedlá. Pozostáva vaše vianočné menu z jedinečných jedál, ktoré naozaj jedávate iba na Vianoce? Alebo je vaša štedrovečerná večera už modernejšia, zdravšia alebo prispôsobená zvykom z rôznych kútov Slovenska? Inšpirujte sa receptami na klasické vianočné jedlá.
Kapor, zemiakový šalát, kapustnica či pupáky sú najbežnejšími vianočnými jedlami na našich stoloch. V niektorých kútoch Slovenska však pripravujú jedlá, ktoré sú menej známe a určite sa oplatí ich vyskúšať alebo nimi rovno oživiť Štedrý večer či dni po ňom. Rovnako nie je zlé, pozrieť sa do kuchýň našich predkov.
Vianoce nie sú len sviatkami lásky a pokoja, ale aj sviatkami hojnosti a dobrého jedla. V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Okrem overenej klasiky, ako sú ryby so zemiakovým šalátom či kapustnica, sa na štedrovečernom stole v niektorých rodinách na Šariši objaví aj takzvaná mačanka, čo je polievka z vody z kyslej kapusty, ináč nazývanej jušky. Do nej sa obvykle pridávajú aj sušené huby a smotana. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia.
Táto pochúťka však nie je jediným netradičným pokrmom na sviatočnom stole v domácnostiach na východnom Slovensku. Na Spiši dodnes jedávajú džatky. Pre tých, ktorí tento pojem počujú prvýkrát, ide o halušky alebo malé guľky z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov, do ktorých sa pridá slaninka opražená na oškvarky. Na Zemplíne zasa namiesto kapustnice niektorí dodnes varia polievku zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty, tzv.
V minulosti na prestretom štedrovečernom stole nesmel chýbať vianočný koláč kračún s dierkou v strede, v ktorej bol uložený cesnak a med. V niektorých častiach Zemplína večera obsahovala oblátky s medom alebo kúsok chleba so soľou, bobáľky s kapustou, makom či tvarohom. Zakázané bolo po večeri umývať riady, inak by sa šťastie od domu odvrátilo.
Štedrovečerný stôl na Slovensku
Tradičné Vianočné Jedlá:
- Oblátky s medom a cesnakom: Vianočné oblátky nesmú chýbať na vianočnom stole snáď v žiadnej rodine.
- Bobaľky s makom: Bobaľky, či už domáce alebo kúpené, stačí ohriať nad parou, preliať horúcim mliekom a primiešať k nim mletý mak povarený v mlieku s cukrom a trochou masla.
- Kapustnica: V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok.
- Ryba: Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok.
- Zemiakový šalát: Do vianočného majonézového šalátu môžete pridať koreňovú zeleninu, hrášok kyslé uhorky či vajíčko.
- Štedrák: Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh.
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.
Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom.
V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy. A dôvod? Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása.
Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou. Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo.
Domáca polievka z kyslej kapusty – KAPUSTNICA | Tradičná slovenská polievka. Recept na polievku z kyslej kapusty od Always Yummy!
Vianočné Polievky
Kapustnica nie je jediná polievka, ktorá sa objavuje na stoloch počas Štedrej večere. V niektorých rodinách si pripravujú na Vianoce polievku z húb, šošovice či fazule. Všetky sú veľmi chutné a záleží len na vás, ktorá bude tá tradičná.
- Vianočná Šošovicová Polievka: Na mnohých vianočných stoloch sa dodnes zachovala šošovicová polievka. Pripraviť si ju môžete na rôzne spôsoby.
- Slávnostná Hubová Polievka: Hubová krémová polievka na kyslo môže byť chutnou obmenou kyslej kapustnice.
- Vianočná Fazuľová Polievka: Ďalšou obľúbenou strukovinou na štedrovečernom stole je fazuľa.
Vianočné Pečivo a Koláče
Obľúbené vianočné pečivo ako vanilkové rožky, medvedie labky či linecké kolieska a pusinky si môžete pripraviť podľa overených receptov.
- Vanilkové Rožky: Vanilkové rožky sú jedným z najobľúbenejších vianočných koláčikov a sú aj jednoduché na prípravu.
- Linecké Kolieska: Linecké koláčiky sa robia z lineckého cesta, čo je obdoba krehkého cesta.
- Medovníky: Medovníčky sú pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou Vianoc.
Vianočné pečivo
Vianočné Nápoje
Na štedrovečernom stole nesmú chýbať ani obľúbené nápoje.
Regionálne špeciality a zabudnuté pokrmy
Tradičné oblátky s medom ako začiatok štedrej večere dopĺňa či nahrádza na mnohých miestach chlieb. Po oblátke s medom ho ochutnáte s cesnakom na Gemeri, v okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom aj cesnakom a na Spiši tradičný chlieb so soľou. Kyslá kapusta a voda z nej je základom tradičnej východniarskej kapustnice. V nej nechýbajú huby a klobása, samozrejme, všetko v závislosti od viery - evanjelici mali na štedrovečernom stole aj mäso, katolíci nie.
Kapustnica je na Slovensku iná v každej domácnosti a východ nie je výnimkou. Na Zemplíne v nej môžete napríklad nájsť kyslú smotanu a k nej biely koláč. V širšom okolí staroľubovnianskeho hradu zas je zvykom jedávať inú polievku než kapustnicu a tradičná je hubová, fazuľová alebo šošovicová polievka.
Sú tu však už aj takmer zabudnuté pokrmy. Napríklad mačanka, pripravovaná z kapustovej šťavy. Do tejto kyslej polievky sa pridá cesnak, cibuľa a huby, zahustí sa múkou či smotanou a svoje meno má vďaka tomu, že sa do nej namáča po kúskoch chlieb. Polievkou, ktorá sa ešte stále na vianočných stoloch nájde, je jucha. Do kapustovej šťavy sa pri varení pridajú slivky, klobása a sušený hrach, roztopené maslo aj cestovina.
Ak zabudneme na tradičného kapra či filé so šalátom, východniarskou klasikou je zameniť rybu za rezeň tam, kde to viera dovoľovala. Na Gemeri bolo zvykom servírovať aj morčacie mäso s kapustou a lokšami. No na mnohých miestach rybe so šalátom ešte predchádzali pirohy plnené zemiakmi, bryndzou, praženou cibuľkou a syrom.
Samozrejme, aby nechýbalo bohatstvo, patrila k nim aj šošovica a fazuľa v podobe prívarku alebo hrachová polievka. V Prešove môžete ešte stále nájsť domácnosti, kde sa robí slivčanka - sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek. Za zabudnutým receptom sa môžeme vydať na Zemplín. Tu sa kedysi piekol tradičný obrovský chlieb s názvom kračun.
Svoje meno nesie po slovanskom sviatku zimného slnovratu. Pripravoval sa z viacerých druhov múky a po zahryznutí ste v ňom mohli naraziť na medové hrudky. Hojnosť a plodnosť v ňom boli zastúpené strukovinami a tiež makom, ktorými bol posypaný. Po toľkej hojnosti sa východniari ešte stále nezastavujú. Zostáva sladká bodka v svetle vianočného stromčeka. Pri večeri Štedrého dňa totiž na záver nechýbajú bobáľky alebo lokše s makom na Spiši, či opekance s tvarohom na masle na južnom Zemplíne.
Štedrá večera na východe si plnohodnotne zaslúži svoje meno. A vy sa ňou možno inšpirujete, aby ste svoj štedrovečerný stôl tento rok niečím ozvláštnili, obohatili či inovovali. Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá , zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť. Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu.
Darmo by sme však hľadali vyprážaného kapra. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokov. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu.
Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky. Hoci sa už dnes nemusíme pri príprave vianočnej večere držať iba potravín, ktoré sú dostupné v našom regióne, vianočné jedlá sú do veľkej miery ovplyvnené minulosťou.
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje. Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka.
Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.