Choroba a utrpenie sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. V týchto ťažkých chvíľach človek prežíva svoju bezmocnosť, obmedzenia a konečnosť. Choroba môže viesť k úzkosti, izolácii, zúfalstvu a dokonca k vzbure proti Bohu. Avšak, utrpenie prežívané v jednote s Bohom môže človeka posilniť a pomôcť mu rozlíšiť podstatné od nepodstatného.
Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna, ktorá je osobitne určená na posilnenie tých, ktorí sú skúšaní chorobou. Ide o sviatosť pomazania chorých, ktorú ustanovil Ježiš Kristus ako skutočnú a pravú sviatosť Nového zákona.
Biblický základ a história sviatosti
Biblické prichádzanie Ježiša Krista ku chorým a trpiacim a ich duchovné posilnenie je zmyslom tejto sviatosti. Apoštolská Cirkev pozná osobitný obrad pre chorých, o ktorom svedčí svätý Jakub vo svojom liste: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5,14-15).
V priebehu storočí sa udeľovala čoraz výlučnejšie len v posledných chvíľach života. Preto dostala nesprávny názov „posledné pomazanie“. V posledných desaťročiach sa však znova objavuje celý význam tejto sviatosti: môže ju prijať pokrstená ťažko chorá osoba, alebo osoba, ktorá sa ocitá v nebezpečenstve smrti pre chorobu alebo starobu. Môže sa prijať zakaždým, keď sa takýto zdravotný stav zhorší, resp. 1 krát do roka aj osoba nad 60 rokov života.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
- Ťažko chorá osoba
- Osoba v nebezpečenstve smrti pre chorobu alebo starobu
- Osoba pred ťažkou operáciou
- Osoba nad 60 rokov života (raz do roka)
Podmienkou je, aby prijímateľ sviatosti bol po svätej spovedi. Je vhodné prijať pomazanie chorých aj pred ťažkou operáciou.
Kto vysluhuje sviatosť?
Sviatosť pomazania chorých môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Vysluhujú ju biskupi a kňazi a môžu ju vyslúžiť aj kresťanom nekatolíkom, ak o to požiadajú a nemajú k dispozícii svojho duchovného.
Ako prebieha vysluhovanie sviatosti?
Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Vrele sa odporúča, aby sa prítomní spoločne modlili s kňazom a vyprosovali osobitnú milosť pre chorého, ktorého následne kňaz pomaže požehnaným olejom v znaku kríža na čele a na rukách. Ich prítomnosť podporí chorého. Ak je chorý v bezvedomí, môže prijať túto sviatosť podmienečne, ak predtým oľutoval svoje hriechy a prejavil vôľu prijať túto sviatosť.
Je dobré kňaza upozorniť, skôr než pôjde ku chorému, či chorý môže prehltnúť Eucharistiu (Sväté prijímanie), či nie je nedoslýchavý a podobne. Doma je vhodné pripraviť kríž alebo vhodný obraz Ježiša Krista.
Po hmotnej stránke je dobré pripraviť pre kňaza a chorého nerušené prostredie (kde kňaz môže chorého v súkromí vyspovedať). Odporúča sa pripraviť stolík s čistým obrusom, krížom a sviečkami, nádobku na svätenú vodu a kúsok vaty na utrenie po mazaní svätým olejom. Po duchovnej stránke je dobré chorého pripraviť na návštevu kňaza vhodným rozhovorom a modlitbou.
Účinky sviatosti pomazania chorých
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby, alebo staroby. Kňaz tu neprichádza zastupovať medicínu a lekárov, ale v ňom Cirkev prichádza láskou objať, potešiť a posilniť trpiaceho človeka v zjednotení sa s trpiacim Ježišom Kristom.
Trpiaci človek tak cez kňaza získava:
- pokoj a odvahu kresťansky znášať a prijať chorobu, starobu či smrť,
- odpustenie svojich hriechov - ak predtým nemohol prijať svätú spoveď,
- telesné uzdravenie - ak to osoží jeho duchovnej spáse,
- v hodine smrti ho s láskou a dôverou sprevádza k osobnému súdu vo večnom živote.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
- Osobitný dar Ducha Svätého: Milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť. Táto milosť je darom Ducha Svätého, ktorý obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou.
- Spojenie s Kristovým utrpením: Chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu. Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele.
- Ekleziálna milosť: Chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť, tým, že sa dobrovoľne spájajú „s Kristovým utrpením a jeho smrťou“, prispievajú k dobru Božieho ľudu“. Keď Cirkev slávi túto sviatosť v spoločenstve svätých oroduje za dobro chorého.
- Príprava na posledný prechod: Ak sa sviatosť pomazania chorých vysluhuje všetkým, ktorí trpia ťažkými chorobami a slabosťami, tým skôr sa udeľuje ľuďom, ktorí sa nachádzajú na konci života. Preto bola nazvaná aj „sacramentum exeuntium“ („sviatosť odchádzajúcich“). Pomazanie chorých završuje naše pripodobnenie Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu, tak ako sa začalo krstom. Dovršuje sväté pomazania, ktoré vyznačujú etapy celého života kresťana: krstné pomazanie v nás spečatilo nový život a birmovné pomazanie nás posilnilo na životný boj.
O čom je sviatosť pomazania chorých? Čo od nej očakávať?
Viatikum: Pokrm na cestu do večnosti
Tým, čo opúšťajú tento život, Cirkev poskytuje okrem pomazania chorých aj Eucharistiu ako viatikum („pokrm na cestu“). Prijatie Kristovho tela a krvi v tejto chvíli prechodu k Otcovi má osobitný význam a dôležitosť. Je semenom večného života a silou vzkriesenia podľa Pánových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,54).
Viatikum - posledná sviatosť katolíka Život katolíka sa začína katolíckym krstom. Tak ako krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jeden celok, pretože ide o „sviatosti uvádzania do kresťanského života”, tak sviatosť pokánia, pomazania chorých a viatikum sú „sviatosťami, ktoré katolíka pripravujú na nebeskú vlasť”. Katechizmus katolíckej Cirkvi vo svojich paragrafoch 1524 a 1525 definuje podrobne čo viaticum je a prečo má svoj osobitý význam a dôležitosť. Viatikum je semenom večného života a silou vzkriesenia podľa Pánových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň” /Jn 6,54/. Eucharistia, sviatosť zosnulého a vzkrieseného Krista je v prípade viatika sviatosťou prechodu zo smrti do života, z tohto sveta k nebeskému Otcovi.
Katolícka Cirkev doporučuje katolíkom modliť sa k svätému Jozefovi o dar dobrej smrti, ktorá sa pre katolíka stane prechodom do Nebeskej vlasti.
Modlitba k svätému Jozefovi
Svätý Jozef, ty si mal veľkú milosť, že si odchádzal z tohto sveta v náručí božského Spasiteľa a v prítomnosti svojej panenskej nevesty. Priblíž sa s Ježišom a s Máriou aj k môjmu smrteľnému lôžku, poteš ma a ochráň. Svätý Jozef, pre svoje veľké hriechy zasluhujem si nešťastnú smrť. Ak mi však ty pomôžeš, nebudem zatratený. Ty si bol nielen priateľom, ale aj ochrancom a pestúnom toho, ktorý ma raz bude súdiť. Ježiš ma nezavrhne, keď sa ty za mňa prihovoríš. Po Panne Márii si volím teba, svätý Jozef, za svojho príhovorcu a ochrancu. Sľubujem ti, že po celý čas života, ktorý mi ešte zostáva, budem ťa denne zvláštne uctievať a vzývať. Pre pomoc, ktorú ti Pán Ježiš a Panna Mária v poslednej chvíli tvojho života preukázali, stoj pri mne v hodine mojej smrti, aby som po šťastnom skonaní v tvojom spoločenstve mohol Boha večne chváliť a velebiť.