Meno Ježiš má hlboké korene v histórii a teológii. V tomto článku sa pozrieme na jeho pôvod, význam a na to, ako sa toto meno v priebehu času vyvíjalo a ako sa v rôznych kultúrach používa. Slovo Ježiš je slovenskou verziou hebrejského mena Jehosua, skrátene Jošua (alebo Jošuah), v gréčtine má fonetickú podobu Jésús a znamená Boh spasí alebo Boh je moja spása.
Pomenovania vznikli v prostredí vyvoleného ľudu Izraela a majú za sebou pomerne dlhú históriu, bez ktorej ich celkom nepochopíme. Ježiš Kristus je zrejme najznámejšou osobou na celej planéte Zem. Jeho meno spomínajú nielen Jeho nasledovníci, ale aj odporcovia, ateisti a hlásatelia iných náboženstiev.
Často majú ľudia na Ježišovu osobu „svoj názor“, majú na Neho „iný pohľad “ a „svoje vlastné presvedčenie“. V otázkach náboženského presvedčenia táto sloboda vedie k vzniku nebezpečných bludov. Keďže otázka správneho poznania Krista je pre človeka z hľadiska večného života strategickou, je potrebné poznať Ho správne. Pre človeka je táto úloha úplne špeciálna. Cieľom života veriacich je zaoberať sa osobou Krista a lepšie Ho poznať. Takýmto spôsobom veriaci nadobudne väčšiu istotu, čo sa týka vlastnej viery, ale aj lepšie dokáže obhajovať evanjelium a správne vyučovať iných tak, aby nevznikali falošné učenia. Božím plánom je, aby sme Ho neustále viac poznávali počas celej našej existencie, a to aj vo večnosti (Jn 17,3).
Katolícka encyklopédia poukazuje na to, že hebrejské meno Jeshua - alebo Jozua, či Jehošua - znamená "Jehova je spása".
Pôvod a význam mena "Ježiš"
Meno Ježiš je hebrejského pôvodu a znamená… „PÁN (JHVH) zachraňuje; PÁN je záchrana.“ V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb.
Meno Ježiš pochádza z gréckeho Jesús, odvodeného z hebrejského Ješua, skrátenej formy Jehošua: „Jahve je záchrana“ - „Boh zachraňuje“. Meno Kristus je odvodené z gréckeho Christos, čo je preklad hebrejského mašiah (mesiáš), „pomazaný“.
Toto sa podobá nespočetne iným menám v Biblii, ktoré začínajú písmenami Yeho, vždy skratkou pre Pánovo posvätné meno Jahve," hovorí Inštitút. Takže Ježišovo skutočné meno je rovnaké ako Jezua, meno biblického hrdinu, ktorý dobyl Kanaán viac ako tisíc rokov predtým.
Starozákonné postavy s menom Jozue:
- Jozue, Nunov syn: Známym ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1). Kniha Sirachovcova ho preto volá Mojžišov nástupca v proroctve.
- Mestský veliteľ Jozue: 2 Kr 23,8 píše o inom Jozueovi, ktorý bol mestským veliteľom. Podľa neho bola pomenovaná aj mestská brána Jeruzalema. Takýto veliteľ sa musel teda vyznačovať mimoriadnou vernou službou a lojálnosťou voči kráľovi.
- Veľkňaz Jozue, Josedekov syn: Spomína sa spolu s júdskym námestníkom Zorobábelom ako obnoviteľ chrámu (Ag 1,1). Vzbudený na duchu, veľkňaz Jozue bol očistený od viny, obdarovaný novou autoritou a boli mu zverené ďalšie povinnosti. Prorok Zachariáš veľkňazovi Jozuemu dáva hodnosť pomazaného a po obnovení chrámu bude korunovaný (Zach 3-4; 6).
Z tohto stručného prehľadu badáme, že osoby, ktoré nosili meno Jozue, zohrali dôležitú úlohu pri vovedení Izraelitov do Zasľúbenej zeme, pri obrane mesta alebo pri poexilovej obnove chrámu. Nepochybne mimoriadnu dôležitosť zohrala práve postava Jozueho, Mojžišovho nástupcu v proroctve. Tento Jozue dokončil, to čo Mojžiš začal ale sám nemohol dokončiť. Mojžiš, na príkaz PÁNOV vyviedol ľud z Egypta a Jozue, na príkaz PÁNOV voviedol ľud do Zasľúbenej zeme. Prvý vyviedol z otroctva, druhý doviedol do požehnanej zeme.
V gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis - Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27). V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená - Jésús.
Avšak odpisovači zvykli robiť skratky slov a predovšetkým dobre známych mien. A tak z gréckeho slova IHCOUC sa vynechali vnútorné písmená HCOU a vznikla skratka IC. Táto skratka je dobre známa z ikon, kde sa ňou označuje meno Ježiš. Skratkou XC sa obdobne myslí na iné grécke slovo XPISTOC (čítaj christos) Kristus.
Význam mena Ježiš v Novom zákone
Meno Ježiš má teda úplne ten istý význam ako meno Jozue.
Evanjelisti Matúš a Lukáš sa zhodujú v tom, že anjel prikázal pomenovať Máriino dieťa Ježiš (Mt 1,21; Lk 1,31; 2,21). Jozefovi anjel aj vysvetlí, že mu dá meno Ježiš, lebo on, Ježiš, vyslobodí ľud z hriechov. Boží posol vysvetľuje nie meno, ale úlohu Ježiša - Ježiš je vysloboditeľ ľudí z hriechov. To nedokáže nik z ľudí. Meno Ježiš teda v prípade samotného Krista predznačuje hlbší význam.
Zaujímavosťou je, že aj Nový zákon pozná niekoľko iných osôb, ktoré majú meno Ježiš, resp. Jésús. Ako prvý sa spomína Ježišov predok, syn Eliezera (Lk 3,29). Druhý Jésús, známejší pod menom Barabáš (v preklade „syn otca“) bol povstalec a vrah (Mk 15,7). Jeho spolu s Ježišom Mesiášom ponúka pilát ľudu na výber (Mt 27,16-17). Zaiste, že rovnaké mená spôsobili u odpisovačov to, že v mnohých rukopisoch radšej nepomenovali tohto povstalca menom Jésús, ale len Barabáš. V Skutkoch apoštolských sa spomína istý čarodejník Elymus, Barjésú („syn Jésúsa“; Sk 13,6-8). Štvrtý a posledný prípad človeka menom Jésús je Pavlov spoľahlivý spolupracovník nazývaný aj Justus („spravodlivý“). Tento bol Pavlovi potechou (Kol 4,11).
Okrem Ježiša PÁNA, Nový zákon spomína ešte štyri osoby s menom Jésús - dvaja majú negatívny charakter a iní dvoja zasa pozitívny. Je hriechom poškodiť meno iného človeka. Každý je citlivý na svoje meno. Opačne zasa, mať v úcte mená iných ľudí znamená vlastne mať v úcte ich samých. Meno teda v základnom zmysle slova zachycuje celú osobu. Mať teda v úcte mená iných je vyjadrením úcty a lásky k nim. Mať úctu k Božiemu menu PÁN je dokonca jedným z Desatora Božích prikázaní. A v tomto prikázaní ide aj o prejav úcty a lásky k Bohu Stvoriteľovi a Vysloboditeľovi.
Úcta k menu Ježiš
Vráťme sa k menu Ježiš. Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11).
Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere - teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe - je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe. Vzývať Ježiša je modlitba dobrého lotra, ktorý prosí o záchranu. Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42). Vzývajme často Ježiša ako PÁNA a majme nádej!
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických slávnostiach sa však začalo uctievať až v 14. st.. Sv. Bernardín to robil prostredníctvom šírenia úcty k Ježišovmu menu. Zhotovil si zvláštny znak: obraz žiariaceho slnka a v ňom začiatočné písmená troch latinských slov: IESUS HOMINUM SALVATOR (Ježiš, Spasiteľ ľudí) - IHS. Nad prostredným písmenom H bol kríž. Znak Ježišovho mena sa v Taliansku veľmi rozšíril. Ozdoboval verejné budovy i súkromné domy a stal sa znamením kresťanského bratstva. Ľudia sa týmto znakom ozdobovali aj veci bežnej potreby. Takto chceli naplniť odkaz apoštola Pavla.
V 16. st. bol zavedený ako liturgický sviatok. Roku 1530 pápež Klement VII. Keď sa zbežne pozrieme do NZ zistíme, čo všetko sa dialo v mene Ježišovom. Kresťania sa zhromažďovali v mene Ježišovom. Vierou mali život v Ježišovom mene. Apoštoli krstili v mene Ježišovom. V Ježišovom mene mazali chorých olejom. Apoštoli kázali a učili a ohlasovali evanjelium v mene Ježišovom. V Ježišovom mene je prisľúbené poslanie Ducha Tešiteľa a vyslyšanie prosieb. V Ježišovom mene boli ospravedlnení.
Netreba čakať len na 3. januára, kedy je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Ježiš.
Používanie mena Ježiš v rôznych kultúrach
Kto trochu pozná španielsku kultúru, iste sú mu známe krstné dvoj mená ako José María, alebo Jesús María a pod. Hoci pre naše uši a tradíciu nezvyklé, ostáva faktom, že Španieli bežne používajú Jesús - Ježiš aj ako krstné meno. Vo väčšine kresťanskej Európy sa však toto meno nenosí.
„A dáš mu meno Ježiš,“ povedal archanjel Gabriel a dovtedy bežné hebrejské meno získalo zrazu nový význam. Nikto sa už ním neodvážil pokrstiť svoje dieťa. Nikto okrem Hispáncov. V Španielsku sa mu darí podobne, podľa údajov štátneho Continuous Register Statistics bolo v roku 2014 jedenástym najčastejšie sa vyskytujúcim krstným menom u novorodencov. Pôvodne malo svojim nositeľom zabezpečiť špeciálnu ochranu Božieho Syna, je však také bežné, že napríklad väčšina Španielov ho už dnes vníma ako obyčajné meno a nespája si ho s biblickým významom. Mimo hispánskych komunít by však takéto krstné meno vyvolalo pohoršenie, pôsobilo by ako rúhanie až svätokrádež.
Kresťanstvo sa do strednej Európy dostalo v porovnaní s krajinami Rímskej ríše oneskorene a v čase kristianizácie Slovákov bola už Európa, s výnimkou Maďarska a pobaltských štátov, celá kresťanská. Židovské meno Ježiš vyvolávalo v tom čase už náležitú úctu. Nikto si netrúfal ním pomenovať svoje dieťa.
Ľuboslav Hromják, cirkevný historik z Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku hovorí: „To je podľa mňa hlavný dôvod, prečo sa u nás nepoužíva ako osobné meno.“
„Jeho vyslovovanie nadarmo sa navyše považuje v kresťanskom prostredí za hriech. Preto sa prestalo používať aj v kresťanskom semitskom prostredí. Podobne aj v dejinách pápežov si z úcty k prvému pápežovi svätému Petrovi žiaden z nasledujúcich pápežov nezvolil meno Peter, aj keby teoreticky mohol,“ dodáva.
V židovskom náboženstve sa rovnakej úcty dostávalo menu Jahve. Vyslovoval ho len veľkňaz raz do roka počas židovského sviatku zmierenia Jom kipur.
Meno Ježiš v Koráne
Martin Bauschke je vedúcim berlínskej kancelárie nemeckej nadácie „Svetový étos“, ktorá sa zameriava na medzikultúrny a medzináboženský výskum, vzdelávanie a stretávania. Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje téme: Ježiš v Koráne. Isa. Takto znie v Koráne arabské slovo pre „Ježiša“. Vyskytuje sa 25-krát. Ježiš je popri Mojžišovi a Abrahámovi najčastejšie uvádzanou biblickou postavou v Koráne.
Podľa Koránu je Ježiš prorokom. Boh ho posilnil duchom svätosti (porov. súra 2,87) a poveril, aby ohlasoval deťom Izraela Evanjelium. Na potvrdenie svojho prorockého poslania Ježiš konal zázraky: „A keď Boh povedal: Ježiš, syn Márie, spomeň si na moju priazeň voči tebe a tvojej matke, keď som ťa posilnil duchom svätosti, takže si hovoril k ľuďom v kolíske a ako dospelý muž; keď som ťa naučil poznať Knihu, múdrosť, Tóru i Evanjelium; a keď si s mojím dovolením stvoril z hliny podobu vtáka, a vdýchol si do nej, a s mojím dovolením sa stala vtákom; a keď si uzdravil slepých a malomocných s mojím dovolením, a nechal si s mojím dovolením mŕtvych ľudí vyjsť z hrobu; a keď som zdržal pred tebou synov izraelských, keď si prišiel k nim s jasnými dôkazmi, a neverci medzi nimi povedali: ´Toto je jasné kúzelníctvo´“ (súra 5,110).
Aj Ježiš bol podrobený smrti. Podľa väčšiny komentátorov Koránu však nezomrel na kríži. Niekto síce bol ukrižovaný, ale niekto iný, kto vyzeral ako Ježiš. Na jednom mieste totiž Korán hovorí: „ ...(židia) hovorili: ´My sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Márie, posla Božieho´. - Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali, ale zjavila sa im jemu podobná postava ... A úplne naisto ho nezabili. Boh ho zdvihol k Sebe. A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.“(súra 4,157-158).