Čo znamenajú Turíce? Tradície a zvyky spojené s týmto sviatkom

Turíce, známe aj ako Zoslanie Ducha Svätého alebo Letnice, sú kresťanským sviatkom, ktorý pripadá na 50. deň po Veľkej noci. V tento deň si kresťania pripomínajú príchod Ducha Svätého na apoštolov, ako je opísaný v Biblii. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari.

Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci.

Teraz sa pozrieme bližšie na význam tohto sviatku a jeho skrytú symboliku. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky.

V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme.

Prečítajte si viac o tradíciách a histórii tohto sviatku.

Jean II Restout - Zoslanie Ducha Svätého

Pôvod a význam slova Turíce

Názov Turíce je pravdepodobne odvodený od zvieracej masky tura, ktorá symbolizovala silu a plodnosť. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.

Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.

V protestantských cirkvách sa používa aj názov Letnice, odvodený je od židovského sviatku prijatia Tóry od Boha na vrchu Sinaj - Šavu'ot. Bolo to zároveň poďakovanie za úrodu po žatve a obdobie žatvy nazývali starí Slovania letnica.

Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera sa v minulosti používal aj názov Rusadlá.

Deň Turíc dňom bol podľa biblického príbehu dňom, keď apoštoli začali hovoriť v rôznych jazykoch, čo im umožnilo šíriť posolstvo kresťanstva medzi rôznymi národmi. Tento deň sa preto považuje za začiatok kresťanskej cirkvi. Oslavuje sa rôznymi spôsobmi v závislosti od tradícií jednotlivých kresťanských komunít. V niektorých cirkvách sa konajú špeciálne bohoslužby, počas ktorých sa spomína príchod Ducha Svätého a dôležitosť tohto dňa pre kresťanov.

Sviatok Turíc má však aj svoje historické korene. Súvislosť nachádzame so židovským sviatkom Šavuot, ktorý pripadá 50 dní po Pesach (Veľká noc v židovskom kalendári) a je známy aj ako Sviatok týždňov. Šavuot bol pôvodne poľnohospodárskym sviatkom žatvy, ale časom sa stal dôležitým náboženským sviatkom, pri ktorom si Židia pripomínajú prijatie Tóry na vrchu Sinaj. Kresťania tento židovský sviatok prevzali a spojili ho s príchodom Ducha Svätého.

Turíce sa označujú aj Zelené sviatky, v nadväznosti na prebúdzanie sa prírody a oslavu novéhoživota. Na východnom Slovensku sa zase stretnemte s pomenovaním Rusadlé sviatky alebo Rusadlá. Názov odkazuje na antické slávnosti ruží, Rosalia, a tiež evokujúcu kvitnúcu prírodu a nové začiatky. Turíce, alebo aj Letnice, sú oslavou prebúdzajúcej sa prírody a nového života.

Pohanské korene a zvyky

Turíce podľa starých Slovanov. Ľudovo sa Turíce označujú aj Letnice a spája sa so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Pôvodný slovanský sviatok oslavoval silu prírody, ktorá sa na jar prebúdza k životu a jeho pomenovanie vzniklo od slova Tur, čo je staroslovanské božstvo plodnosti. Zvyky súviseli so začiatkom jarných prác.

Na Turíce sa otvárali studničky, ktoré museli byť najprv riadne očistené. Ľudia sa k nim schádzali, prinášali dary a obety. Ľudia si dávali námahu, pretože nevyčistená studnička by na chotár mohla zoslať zlé sily. Sadili sa tiež máje, práskalo sa bičom. Do domovov si zase ľudia nosili zelené halúzky ako symbol nového života, ktoré mali privolať dobré sily.

Turíce patrili medzi jeden z najvýznamnejších sviatkov východných Slovanov. Na východnom Slovensku v noci zo soboty na turičnú nedeľu dávali mládenci svojím vyvoleným na dom alebo do plota ozdobné stromčeky. Hoci sa mnohým máje evokujú oslavu 1. mája, práve na východnom Slovensku sa viažu k sviatku Turíc.

Dnes túto tradíciu poznáme ako stavanie májov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Mládenci kedysi chodili stavať mám pred dom dievky, ktorá im padla do oka, dnes si predovšetkým na vidieku uctievajú ľudia túto tradíciu postavením jedného centrálneho mája v dedine. Stavanie májov je zvyčajne sprevádzané s veselicou- ľudovým spevom a tancom. Medzi tradíciie patrí aj voľba «hlavného mládenca» - kráľa.

V niektorých regiónoch Slovenska sa pred Turícami stavali máje a tento zvyk bol spojený samozrejme so zábavou.

Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej. V pohanských obradoch mali mať záštitu nad pastiermi a stádom, úlohu ochrany nad vodou a privolávanie dažďa v období sucha. Tieto obyčaje boli neskôr zakázané a postupne zanikli.

Ale v ľudovom prostredí sa transformovali do inej podoby. Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.

Pri tejto príležitosti sa poďme pozrieť aj do susedného Česka, presnejšie do niektorých obcí na Slovácku a Hanej. Tam sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom „Jízda králů“. Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti. Vyzdobený konský sprievod prechádza celou dedinou a vyvolávači vtipnými veršami pozdravujú okolostojacich a pýtajú od nich príspevok na večernú tancovačku. Táto tradícia vychádza z legendy o kráľovi Matejovi, keď v jednom neúspešnom boji prehral. Aby si zachránil aspoň holý život, prezliekol sa do ženských šiat a takto zamaskovaný utiekol. Jeho družina musela vtedy od miestnych ľudí vyberať obživu na cestu domov.

V rôznych obciach je Jízda králů viazaná na rôzne iné legendy z kráľovských rodov, a od toho sa odvíja aj konkrétny priebeh slávností.

Jízda králů

Kresťanský význam Turíc

Kresťania oslavovali Turíce rôznymi spôsobmi, vrátane liturgických bohoslužieb a verejných procesií. Tradične sa v tento deň ozdobovali kostoly zelenými vetvami a kvetmi, symbolmi obnovy a života. Dôraz sa kladie na kázne a spievanie hymien o Duchu Svätom, ako aj na bohoslužby, pri ktorých sa slávi príchod Ducha Svätého.

V tento deň bol Duch Svätý zjavený ako tretia Božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola v tento deň cirkev zjavená svetu. Pod pôsobením Ducha Svätého vtedy v Jeruzaleme prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí.

Je známych sedem darov Ducha Svätého, a to - Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.

K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, a tiež oblak a svetlo.

V Katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné svätodušné púte.

Svätodušná vigília je tradične pôstnym dňom. Z najnovšieho Kódexu kánonického práva bola táto požiadavka odstránená, ale mnohí tradiční katolíci sa aj tak postia.

Samotný sviatok, zvaný tiež Turíce, je považovaný za niečo ako „narodeniny” pre Cirkev a označuje začiatok týždňa, známeho ako turíčny (svätodušný).

Svätodušná nedeľa je druhým najvýznamnejším sviatkom liturgického roka - prvým je Veľká noc - a nastáva 50 dní (7 týždňov) po Veľkej noci (najskorším možným dátumom tohto sviatku je 10. máj).

V tento deň sa oslavuje zoslanie Ducha Svätého na učeníkov a Pannu Máriu a v istom zmysle aj obrat v príbehu o Babylonskej veži.

Kresťanská Svätodušná nedeľa sa kalendárne zhoduje s Päťdesiatnicou našich izraelitských predchodcov, dňom, ktorý prichádza 50 dní po Pasche.

Starozákonná Päťdesiatnica bola známa ako Šavuot (tiež Hag ha-Bikkurim alebo Sviatok týždňov), čo je sviatok prvého ovocia.

Tento sviatok prikázal Boh a zaznamenal ho Mojžiš v knihe Levitikus (23,15-22).

Pôvodný zmysel Sviatku týždňov zmenili farizeji.

Duch Svätý inšpiroval svätého Petra až do tej miery, že jeho kázanie jedného dňa prinieslo Bohu 3000 duší, akoby spomedzi „prvého ovocia“.

Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha. Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň.

Holubica - podoba Ducha Svätého pri Ježišovom krste - je hlavným symbolom tohto dňa.

V stredoveku sa dokonca používali „otvory Ducha Svätého“ v strechách niektorých kostolov, z ktorých bola spustená holubica, skutočná alebo názorná, nad cirkevné zhromaždenie, zatiaľ čo zaznievali bubny alebo zbor napodobňoval šuchot vetra.

Pokračujúc v symbolike, holubice, červená liturgická farba, symbolizujúca Ducha Svätého, biela farba, pripomínajúca biele rúcha katechumenov, červené a/alebo biele kvety, množstvo zelene, symbolizujúcej život (zelená farba znamená nádej a život a vo východných cirkvách Ducha Svätého), oheň, číslo tri, symbolizujúce tri božské čnosti, ktoré nám boli dané Duchom Svätým, číslo sedem, symbolizujúce dary Ducha Svätého, číslo 12, symbolizujúce ovocie Ducha Svätého, atď., - všetky tieto symboly môžu byť zahrnuté v tomto dni.

Kvety orlíčka (aquilegia) sa používali ako výzdoba na Turíce a počas turíčnej oktávy.

V stredoveku rodiny v mnohých častiach Európy vešali nad stôl s jedlom vyrezávanú a maľovanú drevenú holubicu.

V tento deň, rovnako ako 1. januára, sa dajú za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky odriekaním „Veni, Creator Spiritus“ („Príď, Duchu Svätý“), modlitby pripisovanej Rabanovi Maurusovi (776 - 856).

Symboly Ducha Svätého

Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.

Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti.

Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla.

Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.

Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého.

Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila.

V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.

Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi.

Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.

Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.

Medzi symboly Ducha Svätého patria:

• Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
• Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.
• Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu...
• Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.
• Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov.
• Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20).
• Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).

Tabuľka: Porovnanie názvov a významu Turíc

Turíce - Pentekostes (latinské Pentekostes - z gréckeho slova a znamená Päťdesiatnica, 50 dní od Zmŕtvychvstania Ježiša Krista) majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“.

Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý. V Skutkoch apoštolov sa uvádza: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 1- 6)Apoštolom tu boli zoslané dary Ducha Svätého.

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Čo sú Fašiangy, vieme. Čo je Veľká noc, to tiež. Ale Turíce predsa prichádzajú až po nej. Áno, kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce. V tomto roku pripadá svätodušná nedeľa na 8. juna, po nej nasleduje svätodušný pondelok 9. júna. O tom, ako to bolo, sa dozvedáme z biblickej knihy Skutkov apoštolov. Keď nastal päťdesiaty deň po Veľkej noci, boli všetci spolu zhromaždení na jednom mieste. Zrazu sa celý dom naplnil zvukom z neba, ktorý sa podobal hukotu silného vetra. Vtedy sa okolo nich zbehlo mnoho ľudí. Niektorí udivene žasli, iní sa čudovali a nešetrili posmeškami. Učeníci naplnení Svätým Duchom sa im javili divní, začali totiž hovoriť v jazykoch, v iných jazykoch a v cudzích rečiach. A po Petrovej odvážnej kázni a svedectvách o Ježišovi sa ešte v ten deň dalo z tých, ktorí ho počúvali, pokrstiť 3 000 ľudí.

Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha.

Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura.

V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami.

Známy, najmä v protestantských cirkvách, je aj názov Letnice. Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý sa totiž v Jeruzaleme konal sviatok Šavu’ot. Počas neho si židia pripomínajú prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj. Šavu’ot bol zároveň sviatkom vďakyvzdania za úrodu v čase končenia žatvy.

V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté.

Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.

Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zaobstarať vetvičky bolo úlohou mužov - otcov rodín alebo starších synov. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Na lúky zas chodili vyhrabávať konáre a kamene, aby sa koscom lepšie kosilo. A aj keď máj je už bránou k letu, predsa tento mesiac býva ešte chladný a daždivý. Pre poľnohospodárov to však bolo požehnaním pre ich úrodu. Známe sú pranostiky o tom, že studený máj je pre ovocie, víno, či stodolu raj. Suchý máj totiž znamená skúpy rok. A naopak, májové blato je pre hospodára zlato. Keďže naši predkovia boli poväčšine poľnohospodári telom aj dušou, tak leto pre nich znamenalo predovšetkým prácu na poli a hospodárstve.

Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene.

Text ľudovej piesne:

1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

tags: #co #znamena #slovo #turice