Biela Sobota: Zvyky a Obrady

Biela sobota (nazýva sa aj Veľká sobota či Svätá a veľká sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. Biela sobota je dôležitý deň v kresťanskom kalendári, ktorý sa slávi počas Veľkonočného týždňa. Pripomína deň, keď bolo telo Ježiša Krista uložené v hrobe po jeho ukrižovaní na Veľký piatok. Biela sobota bola dňom očakávania a príprav. Dnes si priblížime históriu, zvyky a tradície, ktoré sa s týmto dňom spájajú.

Mŕtvy Kristus pridržiavaný anjelmi od Francesca Trevisaniho

Pôvod a Význam Bielej Soboty

Názov "Biela sobota" pochádza zo starodávnej tradície, keď sa v tento deň krstili novopokrstení, ktorí si obliekali biele rúcho symbolizujúce čistotu a nový život. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Názov Biela sobota deň získala zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. Biela sobota má hlboký duchovný význam. Je to čas, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu obetu a jeho zostúpenie do ríše mŕtvych.

Obrady a Liturgia

Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží, resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Na Bielu sobotu sa v rímskokatolíckych kostoloch po zotmení slávi Veľkonočná vigília. Pôvodne trvala táto slávnosť celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti je bohoslužba skrátená, liturgicky je však veľmi bohatá. Začína sa posvätením ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu. Počas slávnosti sa rozozvučia zvony a organ, ktoré sa nepoužívali od Zeleného štvrtka. Na Bielu sobotu sa rozväzovali zvony a s ich prvým zazvonením sa spievalo Gloria. V evanjelických kostoloch sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň a večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.

Tradičné Zvyky a Obrady na Slovensku

Na Slovensku sa Biela sobota nesie v znamení príprav na Veľkú noc. Slovenská Biela sobota je neodmysliteľne spojená s prípravami na Veľkú noc. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. V domácnostiach sa niesla v duchu pripravovania jedál. Dnešok je prípravou na najväčší kresťanský sviatok - Veľkonočnú nedeľu. Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Práve na Bielu sobotu dievčatá začali zdobiť vajíčka, kraslice, aby nimi mohli obdariť šibačov. Základné farby vajíčok boli kedysi žltá, ako slnko, zelená, ako tráva a červená, ako krv. Na Bielu sobotu mladé dievky zisťovali, či sa vydajú. Nanosili do domu veľa drevených polienok a potom ich spočítali.

Veľkonočné vajíčka - symbol nového života

Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sa sypal aj na oziminy, aby ich nezničili prvé búrky. Takýto oheň mal poskytnúť ochranu domácnosti pred zlými silami. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky. Biela sobota súvisela s ďalšími očistnými obradmi - ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie, zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom. Ráno bolo zvykom, že sa dievčatá chodili ešte pred prvými rannými slnečnými lúčmi opláchnuť vodou z potoka, aby im nenaskákali pehy. Tiež sa vymetali domy novými metlami a niekde sa aj bielilo, aby bolo všade čisto a čistota sa domu držala po celý rok.

Tradičné jedlá

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť. Masť zo šunky kedysi slúžila na liečenie rán a tiež pred hadím uštipnutím. Obradným koláčom bola paska, calta, mrváň, či iné. Tradičné veľkonočné jedlá sa líšili nielen od regiónu a vierovyznania, ale tiež majetnosti daných rodín. V tých bohatších sa piekol alebo dusil baránok, v chudobnejších kozľa. Dnes baránka nahradil pečený baránok z piškótového cesta. Pripravovali sa tiež šúľance, kysnuté koláče, štrúdle či mrváne. V chudobnejších rodinách nechýbala ani jednoduchá kapustnica so zemiakmi alebo cestovinami.

V evanjelických obciach mäso už večer jedli. Najstarším veľkonočným pokrmom sú na celom území vajíčka a z nich pripravené jedlá. Tradične v tento deň pečený sladký koláč z kysnutého cesta volali na východe paska, na Orave a v Liptove baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky.

Svätenie jedál

Počas Veľkonočnej nedele sa tradične svätili jedlá (svätenie baránka, posvácka baránka, paska, švecenina, svätené jedlá). Ide pôvodne o rusínsky zvyk, ktorý sa rozšíril na celé územie Slovenska. Do prúteného koša sa pripravili vajíčka, šunka, klobásky, chlieb, koláče, chren, soľ, maslo a v niektorých oblastiach zvykli priložiť aj víno alebo pálenku. Jedlo sa svätilo na prvej, rannej, svätej omši. Potom sa v domácnostiach usporiadala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej. Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli. Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia. V nešťastí si mali spomenúť, s kým v ten deň jedli veľkonočné vajíčko a nešťastie ich nakoniec obišlo. Počas hostiny sa mali všetci najesť do sýta, čo malo zabezpečiť sýtosť po celý rok. Ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar. Omrvinky, škrupinky či kosti sa starostlivo odložili, lebo sa im prikladala magická moc.

Zvyky vo Svete

Tradície a obrady Bielej soboty sa v rôznych kresťanských denomináciách a kultúrach líšia.

• Grécko: V Grécku sa na Bielu sobotu ráno zhadzujú hlinené hrnce z balkónov, čo symbolizuje vytriasanie starých vecí a prípravu na nový začiatok.
• Mexiko: V Mexiku je Biela sobota známa ako "Sábado de Gloria" (Sobota slávy) a tradične sa páli figurína Judáša Iškariotského, ktorý zradil Ježiša.
• Filipíny: Na Filipínach sa na Bielu sobotu konajú sprievody, pri ktorých sa nesú sochy Krista v hrobe.
• Poľsko: V Poľsku je zvykom svätiť košík s jedlom, ktorý sa potom konzumuje na Veľkonočnú nedeľu.

Poľské kraslice

tags: #ctime #tuto #sviatost #slavnu #bielasobota