Dana Miosta nad Milosť: Význam a Posolstvo

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen. V kresťanskej cirkvi dnes slávime sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo. Pritom sa jedná o deň Ježišovho povýšenia a oslávenia.

Treba hneď na úvod a na rovinu povedať, že spomedzi kresťanských sviatkov v slávnostnej polovici cirkevného roka mu asi najmenej rozumieme. Nepripisujeme mu ani veľkú dôležitosť, čo sa prejavuje aj na nie práve najvyššej bohoslužobnej účasti.

Porovnanie s Inými Sviatkami

Ľuďmi najviac navštevované sú Vianoce. Hovoríme o nich ako o najkrajších sviatkoch roka. Možno aj kvôli betlehemskej idylke, ktorú sme si stáročiami poctivo vybudovali, možno kvôli zasneženej krajine. Vianoce - to je taká príjemná romantika. Práve tento sviatok by sme však mali vnímať ako udalosť Ježišovho poníženia. Veď Ježiš opúšťa slávu neba, aby vstúpil do hriechu a biedy tohto sveta.

A čo Veľký Piatok? Ten je vnímaný mnohými ľuďmi ako najväčší evanjelický sviatok, i keď ja sa s tým osobne nestotožňujem. Pritom v Božom pláne spásy je každý krok dôležitý a jeden nemôže nasledovať bez druhého. Veď to je potom tak, akoby jeden sviatok bol dôležitejší a druhý menej. Keď už má byť Veľký Piatok najväčší, potom najväčší čo sa Ježišovej potupy týka.

Nasleduje Veľká noc. Tá je akoby takým odrazom od dna. Ježiš sa už hlbšie nemohol ponížiť. Veď kvôli nám zostúpil až do pekiel, ako to aj vyznávame vo Viere všeobecnej kresťanskej. A tak v moci svojho Otca prekonáva smrť. Vstáva z mŕtvych a žije. Dnešný sviatok Vstúpenia je však oslavou toho, že On nielen žije, ale nikdy už neumiera. Je to sviatok Ježišovho oslávenia a návratu do slávy neba. Je to oslava Ježišovho panstva a kraľovania nad týmto svetom, tak ako to opäť vyznávame v kréde : „sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.“

Je teda nanajvýš smutné, že aj medzi kresťanmi sa nájde nemálo tých, pre ktorých je dnešný sviatok len nezaujímavou, či nevýraznou epizódkou medzi Veľkou nocou a Svätodušnými sviatkami. A pritom sa jedná o deň, kedy došlo k prepojeniu nebeských sfér s tými zemskými. Ježiš síce po tom, ako dokončí svoje dielo vykúpenia a zmierenia odchádza telesne z tohto sveta, predsa nám však dáva zasľúbenie, že s nami bude „po všetky dni až do konca sveta“.

Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že sa jedná o smutný sviatok. Veď Ježiš odchádza. Nuž a odchod, či lúčenie - to zakaždým vnímame ťažko. On však odchádza, aby nám paradoxne mohol byť bližšie. Veď keby bol ostal v tele na tomto svete, mohol by byť v jednom čase iba na jednom mieste, tak ako každý jeden z nás. Teraz je však všade a v každej chvíli. Keby bol ostal v tele na tomto svete, bol by rovnako tak ostal limitovaný našimi pozemskými a fyzikálnymi podmienkami. Len ťažko by sme o Ňom mohli hovoriť ako o Pánovi pánov a Kráľovi kráľov. Teraz ním však je. Ba čo viac, On nám dáva aj jasné inštrukcie, čo máme počas Jeho telesnej neprítomnosti robiť.

Misijný Mandát

Pozrime sa v tejto chvíli na Ježišove slová pred vstúpením, tak ako nám ich zaznamenal evanjelista Matúš. Kresťanská cirkev ich vníma ako tzv. misijný mandát. Sú to slová, ktoré v svojej podstate definujú cirkev, jej poslanie a úlohu v tomto svete. Podľa týchto Ježišových slov Jeho cirkev má byť všetko iné, len nie pasívnym spoločenstvom. Naopak! Má priam hýriť aktivitou.

19 Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

To znamená : „Neseďte na zadku so založenými rukami a nečakajte na to, kto medzi vás príde do kostola, na biblickú hodinu, do spevokolu, či na modlitebnú skupinku! Nečakajte, kto sa prihlási na náboženstvo či konfirmáciu! Namiesto toho vstaňte, zdvihnite sa a choďte za ľuďmi vy! Choďte za svojimi deťmi, krstnými deťmi či vnúčatami! Choďte za svojimi kamarátmi, kolegami či susedmi! Vydávajte im svedectvo o tom, čo ste doteraz s Pánom Bohom prežili, ako veľakrát sa pri vás mocne dokázal, aké dobré to je byť v Božej ruke, ochrane a požehnaní! Pozvite ich k aktívnej viere v spoločenstve rovnako veriacich!“ - Snáď i takto by sa dali parafrázovať Ježišove slová na našu situáciu.

… a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha … Podľa Augsburského vyznania, ku ktorému sa ako evanjelici na Slovensku hlásime, cirkev je tam, kde sa káže Božie slovo a prisluhujú sviatosti. Krst svätý je podľa učenia našej cirkvi jednou z dvoch sviatostí. Okrem neho je tu ešte aj Večera Pánova. Sviatosti sú pritom Kristom Pánom ustanovené úkony, v ktorých sa nám pod spôsobom viditeľných Božích darov ponúkajú neviditeľné Božie dary. Viditeľným Božím darom pri krste svätom je voda. Viditeľnými Božími darmi pri Večeri Pánovej sú chlieb a víno, ktoré v danej chvíli predstavujú telo a krv Pána Ježiša. Nuž a neviditeľnými Božími darmi sú Božia láska, milosť, dobrota, milosrdenstvo a odpustenie.

Sviatosti sú tu preto, aby to, čo je pre nás božsky a vo viere abstraktné sa stalo aspoň na chvíľu konkrétnym, hmatateľným, dokonca citeľným. Sviatosti sú tu ako taký most medzi nebom a zemou. Vždy keď je niekto pokrstený, vždy keď niekto prijíma Kristovo telo a krv, to je akoby sa kúsok neba prelomil na túto zem.

… a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal … áno, drahí bratia a milé sestry, i to je Ježišov jasný odkaz pre nás, ktorí ostávame na tejto zemi, po Jeho vstúpení na nebo. V kresťanskej cirkvi nám nemá ísť len o mystické momenty v prežívaní našej viery. Nejde len o silné emócie a duchovné zážitky. Ináč povedané : mali by sme mať aj niečo v hlave. Mali by sme tomu aj trocha rozumieť, aj sa vedieť orientovať v Božom slove, aj ho vedieť aspoň trocha citovať spamäti, aj sa vedieť trocha vyznať vo vierouke a podobne.

Preto i naša cirkev odjakživa bazírovala nie predovšetkým na slepom dodržiavaní predpisov a tradícií, i keď si ich samozrejme ctíme, ale hlavne na tom, aby ľudia rozumeli, prečo veria v to, čo veria. Naša cirkev za týmto účelom zakladala školy a pre náš národ vychovala mysliteľov, vzdelancov, básnikov, národovcov, kňazov a učiteľov, ktorí nás ako národ i ako cirkev podržali najmä vtedy, keď hrozilo, že prestaneme byť autonómnym národom. Keď hrozilo, že zmizneme ako národ i ako cirkev z dejín. Myslím najmä na časy tvrdej a neľútostnej maďarizácie. Naši predkovia boli známi ako tzv. „písmaci“, teda ľudia, ktorí mali Bibliu takpovediac „v malíčku“. Pritom nikdy nechodili na žiadnu teológiu. Ale tak ako chlieb bol ich každodenným fyzickým pokrmom, tak každodenné čítanie Písma svätého bolo ich duchovným chlebom. Kto z nás sa dnes môže pochváliť tým, že má Písmo v malíčku? Ako sme sa my naučili zachovávať všetko, čo nám Kristus Pán prikázal? A ako to učíme zachovávať našich potomkov?

Nakoniec sa chceme pristaviť pri poslednej inštrukcii, ktorá bola učeníkom daná bezprostredne po Ježišovom vstúpení. Tentokrát ju učeníkom nedáva Ježiš, ale anjeli : Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?

Bratia a sestry, opäť je tu výzva k aktivite, k pohybu, k činnosti. Slová anjelov by sa snáď dali parafrázovať aj takto : „Čo stojíte? Nepočuli ste, čo vám pred chvíľkou Ježiš hovoril? Čomu ste nerozumeli? Že máte ísť a získavať učeníkov? Alebo že máte krstiť a vyučovať? Čo vám nie je jasné?“ V slovách anjelov však počujeme aj určitú výstrahu : Robte, čo vám prikázal a začnite už dnes! Pretože príde deň, keď sa On vráti tak, ako ste Ho videli odchádzať. Bude to deň súdu, keď každý bude musieť vydať počet zo svojho pozemského šafárenia.

Drahí priatelia, po tom, čo dnes v kázni slova Božieho zaznelo, kto z vás si ešte trúfne povedať, že udalosť Ježišovho vstúpenia na nebo je len nezaujímavá epizódka v celom Božom pláne spásy, či v Božích dejinách spásy? Áno, na jednej strane je to historická udalosť. No na druhej strane je to udalosť, ktorá sa bezprostredne dotýka aj prítomnosti, dokonca každej chvíle nášho života. Veď tak to vyplýva z Ježišových slov : A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.

Je to síce historická udalosť, ale jej odkaz a inštrukcie - tak osláveného Ježiša ako aj nebeských anjelov - nás deň čo deň, práve teraz, i v tejto chvíli, v súčasnosti, v prítomnosti nabádajú k aktivite.

Svätý Rajmund z Penafortu

7. januára si pripomíname sv. Rajmunda z Penafortu, kňaza, ktorý sa narodil okolo roku 1175 v Penaforte neďaleko Barcelony, v Katalánsku. Stal sa jedným z najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby. Roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v Barcelone vstúpil do Rehole kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234).

Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska. V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný.

Brat Rajmund z Penafortu, pôvodom Katalánec a v poradí tretí magister Rehole kazateľov, sa stal slávnym za pontifikátu pápeža Gregora IX. Keď prijal posvätné rehoľné rúcho, pre jeho múdrosť, vedomosti a svätý život vzal si ho za spoločníka kardinál Ján z Abbavilla, legát v Španielsku. Po návrate do pápežskej kúrie stal sa najdôvernejším radcom a tajomníkom pápeža Gregora IX., jeho kaplánom a penitenciárom a „vykonávateľom žiadostí chudobných“. Lež ako bol mužom svätého života a rehoľníkom, tak sväto a rozumne sa správal aj v pápežskej kúrii: vo všetkom zachovával rehoľnú pokoru a všestrannú dôstojnosť. Pápež si všímal jeho svätý život a chcel ho povýšiť na arcibiskupa. Keď horko-ťažko dostal od pápeža povolenie, odišiel z rímskej kúrie.

Keď aj v konvente v Barcelone viedol takrečeno anjelský život, zvolili ho za Magistra rehole; ťažko sa dal naviesť, aby voľbu prijal. Zostavil Summu - zbierku prípadov, so zameraním na záchranu duší, ktorá bola pre celú Cirkev nanajvýš potrebná. Jeho pričinením vyšli aj naše Konštitúcie v náležitej forme a v presných oddeleniach a tituloch, ako sú aj dnes, a ktoré predtým boli povrchne usporiadané. Keď dva roky viedol rehoľu, zbadal, že mu už sily nestačia na konanie všetkých povinností; preto na jeho dôrazné naliehanie definítori, zídení v Bologni, dali súhlas na jeho odchod z úradu. Čoskoro potom sa vrátil do svojej provincie. A ako v živote tak aj pri smrti sa obdivuhodne skvel; zomrel v konvente v Barcelone.

Bol im príkladom dobrých skutkov. Nepovyšoval sa nad bratov, lež bol medzi nimi ako jeden z nich.

Príklad Svätého Rajmunda

Postavený na čelo celej Rehole slovom a životom žiaril bratom ako verný obraz mravnosti. Zaiste nie je málo tých, ktorí túžia stať sa Pánovými svedkami v pokoji, pokiaľ sa všetko deje podľa ich želania. Dobrovoľne sa chcú stať svätými, lež bez námahy, bez ujmy. Túžia totiž Boha poznať, vnímať ho a cítiť, ale musí to byť bez horkosti. Ak by však mali pracovať, ak by sa mali dostať do nepríjemnosti, žiaľu a neistoty, podstúpiť tvrdé skúšky, ak by sa im Boh skryl a oni by boli vnútri i zvonka zbavení útechy, ihneď z nich vyprchajú všetky dobré úmysly. Kto by nehľadal pokoj, kto by si neželal požívať pokoj všade, nech robí čokoľvek? Lež takéto úsilie o dosiahnutie pokoja treba zamietnuť. Máme vynaložiť nevšedné úsilie a námahu, aby sme si uchovali pokoj v každom čase, i v protivenstvách. z toho sa rodí pokoj pravý, stály a bezpečný. Klamom totiž určite je všetko ostatné, čo hľadáme alebo čo máme radi.

Anjeli

Anjeli sú duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Anjeli - tak ako aj my - sme predmetmi Božej milosti a lásky. Akonáhle boli stvorení a prijali milosť Božiu, mali príležitosť reagovať na Božiu lásku, a tak vstúpiť do blaženosti. Tí, čo obstáli, dostali „svetlo slávy“ a „v nebi ustavične hľadia na tvár Otca“ (Mt 18,10).

Primárna úloha dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. Anjeli nemajú ľudské nedostatky, a preto môžu jednať v zastúpení Boha a sprostredkúvať jeho vôľu ľuďom. Oni tvoria „most“ medzi svätosťou a dokonalosťou Boha v nebi a nedostatkami smrteľných ľudí na zemi.

Mená Anjelov

Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1), ktorý je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela.

Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca - navracia mu stratený zrak.

Sobota a Nedeľa

čítame: “Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil. svoju robotu, siedmeho dňa je sobota Pána, Boha tvojho. všetko, čo je v nich, siedmy deň však odpočíval. ako ti Pán, Boh tvoj, prikázal. ale siedmy deň je sobota (t.j. ty sám. prikázal ti zachovávať sobotňajší deň“ (Dt 5,12-15).

Ježiš vstal zmŕtvych v prvý deň v týždni (Mt 16,2; Lk 24,1; Jn 20,1). pripomína deň Kristovho vzkriesenia prvé stvorenie. zmŕtvychvstaním. Sv. tento deň taktiež Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, vstal zmŕtvych. kresťanov jej obradný predpis. bolo predobrazom rysu - črty, ktorá sa vzťahuje na Krista. Sv. zhromažďovania siaha až do počiatkov apoštolskej doby. Sv. veriaci, aby slávili nedeľnú eucharistickú obeť. bratských skutkoch: Toto sv. Bohu jedným srdcom. sviatkoch sú veriaci viazaní povinnosťou zúčastniť sa na sv. omši. omši splní ten, kto sa zúčastní sv. obeti, t.j. na sv. Preto sú veriaci povinní zúčastniť sa sv. omše v zasvätené dni. keď sa z vážnych dôvodov nemôžu zúčastmniť na sv. omši, napr. kojenca a iné vážne dôvody, alebo sú od nej svojím farárom dišpenzovaní. nedeľnej sv. omše je svedectvom príslušnosti a vernosti Kristovej Cirkvi. spôsobom veriaci dosvedčuje svoju účasť na spoločenstve viery a lásky. spoločne vydávajú svedectvo o Božej svätosti a o svojej nádeji v spasenie. posilňujú pod vedením Sv. možnosť zúčastniť sa sv. vitajte medzi nami, veriacimi rímsko-katolíckej farnosti Dovalovo s kostolom zasväteným sv.

tags: #dana #miost #nad #milost