Písal sa rok 1879, keď sa v obci Moravský Svätý Ján pristúpilo k založeniu Dobrovoľného hasičského spolku. Zakladateľmi spolku boli vtedajší miestny notár obce Karol Kretter a Mikša Pollák, inšpektor vtedajšieho panstva grófa Zichyho. Spolok bol založený z občanov obce Svätý Ján a Sekule, nakoľko v Sekuliach toho času ešte nebol založený hasičský spolok. Volal sa Svätojánsko-Sekulský dobrovoľný hasičský spolok. Na zakladajúcom valnom zhromaždení bol za predsedu zvolený Mikša Pollák a za veliteľa Karol Kretter. Spolok hneď zo začiatku združoval 50 členov.
V roku 1881 zakúpil spolok novú štvorkolesovú ručnú striekačku na konský záprah, vyrobenú firmou Knaust z Viedne za 2000 zlatých. Peniaze na ňu venoval gróf Zichy. Zachovala sa dodnes, ako doklad histórie. V rokoch 1881-1882 bola postavená hasičská zbrojnica. Od roku 1883 sú zápisnice vedené do konca apríla 1890 v jazyku nemeckom a sú zachované. Po jedenástich rokoch trvania spolku došlo v roku 1890 k jeho reorganizácii.
Predsedom sa stal Michal Dobša, vtedajší farár, podpredsedom Dr. Jozef Kubina, tunajší rodák a poslanec Uhorského snemu. Podľa zápisnice č. 57 zo dňa 11.februára 1900, členovia spolku zo Sekúl vystúpili a založili svoj vlastný spolok zo Sekulských občanov. Po tomto vystúpení zostalo v spolku len 28 členov činných a 8 podporujúcich. Od toho času používal spolok nové pomenovanie a pečiatku -Morva Szent János önkentes täzóltó egylet, po slovensky / Moravsko-Svätojánsky dobrovoľný hasičský spolok /.
Dňa 28.septembra 1905 spolok oslávil 25-ročné jubileum svojho trvania. Rozpočet na oslavu činil 292 zlatých. V ďalšom období od roku 1908 pôsobil vo vedení zboru Július Doskočil, tunajší lekárnik, ako predseda Michal Jillí, tunajší pošt majster a vo funkcii veliteľa zboru Ján Maxián. Počas 1. svetovej vojny v rokoch 1914-1919 spolok nevyvíjal žiadnu činnosť, nakoľko väčšina členov bola povolaná do vojenskej služby. Až 5 januára 1920 bol zvolaný výbor, ktorý prejednal účty za roky 1913-1919 a pripravil podklady na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.
Predsedom spolku sa stal Ján Maxián, roľník, podpredsedom Bruno Weis, obuvnícky majster, veliteľom Ján Leskovský, tesársky majster. Zmenilo sa aj pomenovanie spolku na pečiatke na Dobrovoľný hasičský spolok Moravský Svätý Ján. V roku 1925 zakúpil spolok nový prápor za 2800 korún u Jozefa Neškudlu v Jablonné nad Orlicí, ktorý bol dňa 6.septembra 1925 posvätený a daný slávnostne do užívania. Ako prvý práporčík v rokoch 1925-1928 pôsobil Jozef Izakovič. Vystriedal ho Vendelín Juriga /1929-1931/, potom Jozef Kadlečík /1932-1938/, ďalej Leopold Štermenský /1939-1954/, piatym a najdlhšie pôsobiacim vo svojej funkcii bol v rokoch 1955 až 1992 Ján Rusňák, ktorý sa v roku 1992 vzdal svojej funkcie z dôvodu vysokého veku.
V roku 1930 spolok oslávil 50 ročné jubileum svojho trvania. Toho času na čele spolku stál predseda Ján Maxián, veliteľ Ján Leskovský, zástupca veliteľa Štefan Mračna, tajomník Martin Hollý a pokladník Štefan Vávra. V roku 1931 bola zakúpená nová dvojkolesová prívesná motorová striekačka vyrobená firmou Hrček a Naugebauer z Brna. Bola zakúpená z príspevkov obce, hasičského fondu a z darov Svätojánskych rodákov v Amerike. Vo voľbách v roku 1936 bol do čela zboru zvolený Ján Kiss, vedúci notár, podpredsedom sa stal Martin Strážnický, pridelený notár, veliteľom Ján Leskovský, tesársky majster. Na rok 1949 pripadalo 70 výročie založenia spolku. Na slávnosti 21.augusta sa zúčastnil vtedajší zemský veliteľ hasičstva Belo Voldán a okresný veliteľ hasičstva Dr. Albert Prenoszil.
Veľký vplyv na vývoj požiarnej ochrany a hasičstva v celej republike spôsobilo v roku 1950 vydanie zákona o požiarnej ochrane č.62/1950 Zb. Podľa tohto zákona pripadla starostlivosť o požiarnu ochranu priamo vtedajším národným výborom a celý odborný dozor nad hasičstvom pripadol Ministerstvu vnútra, ktoré zriadilo pri okresných národných výboroch okresné veliteľstvá požiarnej ochrany. Popri hasičských zboroch, ktoré sa stali výkonnými orgánmi národného výboru, vznikla potom v obci nová organizácia „Miestna jednota Československého zväzu hasičstva“, ktorá bola základnou zložkou dobrovoľnej hasičskej organizácie. Táto Miestna jednota Československého zväzu hasičstva začala prakticky fungovať v obci od 1.apríla 1951. Následkom toho bolo zvolané valné zhromaždenie tejto novej jednoty na deň 1.apríla 1951 a boli vykonané voľby. Predsedom sa stal Štefan Mračna, prvým podpredsedom Jozef Chrena, druhým podpredsedom príslušný veliteľ hasičského zboru, ktorého menoval národný výbor a to Štefan Vávra. Nové pomenovanie sa používalo do roku 1953.
Dňa 27.marca 1953 tragicky zahynul vtedajší miestny veliteľ zboru Štefan Vávra. Po ňom bol menovaný do funkcie Vendelín Maxián, ktorý ju vykonával až do roku 1974. Za dobu existencie zboru bolo veľa zmien ako v pomenovaní organizácie tak i vykonávaní jednotlivých funkcií. V roku 1987 sme dostali od Mestského útvaru požiarnej ochrany z Bratislavy hasičské vozidlo typu Avia-31 s príslušenstvom a prenosnou motorovou striekačkou PPS 12. Výbor DHZ sa začiatkom roka 1994 rozhodol zabezpečiť zhotovenie nového práporu nakoľko jeho predchodca slúžil 69 rokov a bol už značne opotrebovaný. Preto sa výbor rozhodol nahradiť ho novým, ktorý za okrúhle tri mesiace zhotovili šikovné ruky našich členiek Anny Hajdínovej a Márie Bučkovej. Obraz svätého Floriána namaľoval výtvarník, tiež člen nášho zboru Jozef Chrena.
Dňa 25.mája 1952 bola prevedená v našej obci prvá okrsková súťaž za účasti 6 družstiev. Od roku 2007 zbor usporadúva detskú pohárovú súťaž. Hneď v jej prvom ročníku sa podarilo domácim chlapcom skončiť na prvom mieste. V roku 2008 sa kolektív chlapcov prebojoval až na republikové kolo Hry Plameň, kde skončili na krásnom piatom mieste. Na okresnom kole hry Plameň v Prietrži skončili dievčatá na 1 mieste a vybojovali si postup na krajské kolo v Uníne kde obsadili 4 miesto. Najväčšie úspechy družstva dorasteniek boli v roku 1999 na republikovom kole v Piešťanoch kde skončili na 4 mieste. V roku v roku 2003 obsadili 2 miesto tiež na republikovom kole v Lipanoch. Ďalší úspech prišiel v roku 2005 taktiež na republikovom kole v Šuranoch kde dievčatá skončili na 4 mieste. V roku 2012 dorastenky na okresnom kole v Jablonici obsadili 1 miesto.
Zbor sa aktívne zapája do žitia v rámci celého okresu. Za svoje aktivity bol v roku 1992 a v roku 1993 vyhlásený ako najlepší v okrsku. V roku 1999 mu bola udelená medaila „Za mimoriadne zásluhy“. V roku 2004 mu prezídium DPO SR udelilo čestnú zástavu DPO SR pri príležitosti 125. výročia založenia zboru a v roku 2009 pri príležitosti osláv 130 výročia založenia zboru Stuhu k čestnej zástave.
Dobrovoľný hasičský zbor v Moravskom Svätom Jáne má vo svojich radoch štyroch členov s titulom Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrana SR aj keď dvaja z nich už bohužiaľ nie sú medzi nami čo nám je nesmierne ľúto sú to Henrich Kleinedler, ktorému bol titul udelený v Přibislavy a Michal Vávra ktorému bol titul udelený v roku 2007 v Žiline. Ďalšími členmi sú Jozef Švec ktorý titul prevzal v roku 2010 v Žiline a posledným je Linder Ivan st. V roku 2009 boli zboru pridelené vozidlá Š 1203 zo Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Žiline a CAS K 101 L z KR HaZZ v Košiciach. Dňa 14.11.2010 zbor získal ďalšie vozidlo a to CAS 32 T 815 z OR HaZZ v Senici.
Najväčšiu udalosť za posledné roky zbor zažil na konci roku 2011, kedy prichádza k rekonštrukcii hasičskej zbrojnice. Rekonštrukcia bola financovaná z prostriedkov európskej únie za spoluúčasti obce. Kolaudácia hasičskej zbrojnice bola dňa 26.10.2012. Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej hasičskej zbrojnice bolo dňa 20.4.2013 za účasti vzácnych hostí a to prezidenta DPO SR PhDr. Ladislava Petehö, generálneho sekretára DPO SR Vendelína Horvátha , starostu obce Antona Emricha, riaditeľa KR HaZZ Trnava JUDr. Vojtecha Valkoviča, predsedníčky KV DPO Trnava Marti Hurbanisovej, okresného veliteľa Ing. Zbor žije i kultúrnym životom. Každoročne usporadúva hasičský ples v KD.
V roku 2007 boli vykonané 4 brigády na Hasičskej zbrojnici - kde sa spísal inventár výstroje, výzbroje a materiálno - technické zabezpečenie zbrojnice. Vykonala sa čiastočná technická údržba hasičského vozidla, a to na dosiahnutie jeho plnej funkčnosti, riadneho fungovania a akcieschopnosti. Taktiež sa vykonala previerka funkčnosti materiálno - technického zabezpečenia. Dňa 28. 04. 2007 sa naše DHZ zúčastnilo Okrskového taktického cvičenia - okrsku Kúty v k. ú. obce Sekule časť zv. Dňa 25. 05. 2007 sa DHZ zúčastnil hasičskej výstavy FIRECO v Trenčíne.
Dňa 02. 07. 2007 zorganizoval náš DHZ v spolupráci z Obecným úradom, Medzinárodný deň detí. Tuná bola členmi DHZ vykonaná ukážka požiarneho útoku na dva horiace objekty, bola vykonaná ukážka hasičskej techniky, výstroje a výzbroje, pre deti boli pripravené rôzne súťaže a hry. Deti si mohli vyskúšať striekanie hasičského auta. DHZ na žiadosť FK Borský Svätý Jur, vykonalo vyčistenie studne na miestnom futbalovom ihrisku. Niektorý členovia DHZ sa v roku 2007 zúčastnili bezplatného darovania krvi v HTO Skalica. Boli to títo členovia: Juraj Smolár, Martin Mračna, Vlastimil Hájek, Vladimír Ralbovský a Miroslav Šedivý.
Na záver by som chcel uviesť, že náš DHZ sa v roku 2007 v 11 prípadoch, zúčastnil hasenia a likvidácie požiarov a to nielen v katastrálnom území obce ale aj v susedných obciach ako sú obce Kuklov, Sekule a Moravský Svätý Ján. Za obetavé nasadenie a prístup pri zdolávaní požiarov, najmä v prírodnom prostredí, nám bolo na základe listu Okresného riaditeľa HaZZ v Senici mjr. Ing. Miroslava MACU, udelené poďakovanie nakoľko za našej pomoci boli požiare zlikvidované včas a bez vzniku rozsiahlych škôd. Uvedený list bol adresovaný do rúk našej pani starostke.
Ilustračný obrázok: Hasiči pri zásahu
Aktuálny výbor DHZ
- Predseda: Juraj Stehlík
- Veliteľ: Ing. Adrián Hetteš
- Tajomník: Ing. Tomáš Benda
- Referent mládeže: Kristína Tóthová
- Strojník: Andrej Kudrna
- Revízor: neuvedený
- Členovia: Pavol Taranda, Tomáš Suchán st., Martin Domaracký, Monika Zbořilová
Obec Moravský Sv. Ján leží približne 5 kilometrov od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 od štátnej hranice s Českou republikou. V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17.
Obec bola na prelome 19. a 20. st. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V roku 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok či husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 až 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
Zdroj: Obec Moravský Sv.
Erb obce Moravský Svätý Ján