V obci Diakovce neďaleko Šale sa nachádza jeden z najvýznamnejších románskych kostolov na Slovensku. Ide o bývalý benediktínsky kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1228. Kostol v Diakovciach (maď. Deáki) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod spoločný farský úrad so sídlom v Tešedíkove.
Diakovce, maď. Deáki - obec v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji na pravom brehu Váhu. Diakovce patria medzi najstaršie obce na Slovensku. Od začiatku 11. stor. boli majetkom benediktínskeho opátstva v Pannonhalme, ktoré tam postavilo svoj pobočný kláštor (cella); pravdepodobne boli miestom vzniku Prayovho kódexu z rokov 1192 - 95.
Ak sa vám podarí po omši zastihnúť ochotného pána kostolníka, ukáže vám aj kostol aj s odborným výkladom. Priamo v kostole si môžete kúpiť aj brožúrku venovanú jeho dejinám.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach
História a vznik kostola
Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102. V ďalšej bule pápeža Innocenta III. z roku 1214 sa spomína ako kaplnka. Touto kaplnkou, pôvodným kostolíkom diakovských benediktínov, bola zrejme súčasná Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola.
Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby podstatne väčšieho trojloďového kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228. Jej súčasťou bola aj južná, dodnes zachovaná Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola.
Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia.
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia. Išlo podľa všetkého o pôvodné riešenie, keďže sa nepodarilo zachytiť očakávané kamenné budovy samotného kláštora.
Architektonické úpravy a rekonštrukcie
Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu.
V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom - maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch.
Interiér kostola
Architektonické zvláštnosti
Kostol napriek rozšíreniu v 19. storočí si zachoval svoj pôvodný charakter. Stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle.
Spodné podlažie má podobu halového trojlodia (rovnaká výška hlavnej lode i bočných lodí). V západnej časti sa pôvodne nachádzala empora a v západnom priečelí bol podľa všetkého aj hlavný vstup do chrámu.
Vrchné podlažie opakuje dispozíciu "dolného kostola", múry centrálnej lode sú však už zrejme znížené oproti pôvodnému stavu. Bočné priestory sa do centrálnej lode otvárajú priechodmi s polkruhovým ukončením a jedným ústupkom (z oboch strán). Hlavná apsida horného podlažia jednoznačne slúžila na liturgické účely, o čom svedčí okrem iného aj písomná zmienka o Oltári sv. Jakuba viažuca sa k vysväteniu stavby.
Západná časť horného podlažia je oddelená od centrálnej lode jedným oblúkom - zvyškom empory. Pôvodne ju osvetľovali dve okná v západnej stene lode a ďalšie okno v západnom múre južnej veže.
V čase vysvätenia kostola (r. 1228) išlo už o pomerne konzervatívne riešenú stavbu, ktorá nenesie žiadne viditeľné prvky v tej dobe už rozširujúceho sa gotického slohu.
Fasáda apsíd kostola je bohato členená opornými piliermi (loď) a lizénami (apsidy) ako aj strieškovým, rímsovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom. V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Zaujímavosti a význam
K Diakovciam sa viaže tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 - 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku - „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés".
Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne (posledný výskum toto tvrdenie do istej miery spochybnil, keď datoval stenu nesúcu charakteristický vlys už na koniec 12. storočia a teda pred predpokladaný čas výstavby chrámu v Diakovciach) a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je tzv. Vlys.
Dosiaľ nerealizovaný archeologický a historicko-architektonický výskum dal vzniknúť viacerým hypotézam o vývoji stavby. Časť autorov zastávala názor, že trojloďová stavba existovala už v roku 1102 a v 13. storočí ju len rozšírili o horné podlažie. V staršej literatúre sa uvádzala aj možnosť, že pôvodne šlo o trojloďovú baziliku z 13. storočia, ktorá bola do podoby dvojpolažnej stavby prestavaná až v barokovom období. Objavenie zvyškov staršieho kláštora s odlišnou orientáciou oproti súčasnému kostolu vyvrátila možnosť, že vznikol ešte v 11. storočí.
Súčasný stav
Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Diakovce sa nachádzajú len cca 3 km na juhozápad od Šale, nie je problém túto cestu prejsť aj pešo. Kostol je ľahko prístupný, nachádza sa v strede obce, pár desiatok metrov od autobusovej zastávky.
Tipy na výlety v okolí Diakoviec
- Termálne kúpalisko Diakovce: Oddych a relax v termálnej vode.
- Múzeum holokaustu v Seredi: Pietne miesto pripomínajúce tragické udalosti 2. svetovej vojny.
- Vodný mlyn v Kolárove: Unikátna technická pamiatka s najdlhším dreveným mostom v Európe.
- Termálne kúpalisko vo Vincovom lese: Relax v príjemnom prostredí s termálnou vodou.
| Pamiatka/Atrakcia | Vzdialenosť od Diakoviec | Popis |
|---|---|---|
| Termálne kúpalisko Diakovce | V obci | Relaxačné kúpalisko s termálnou vodou |
| Múzeum holokaustu v Seredi | Cca 20 km | Múzeum venované histórii holokaustu na Slovensku |
| Vodný mlyn v Kolárove | Cca 30 km | Historický vodný mlyn s dreveným mostom |
| Termálne kúpalisko vo Vincovom lese | Cca 25 km | Kúpalisko s termálnou vodou a rekreačnými možnosťami |