Diéta v manželskej posteli: Riziká a výhody spoločného spania detí s rodičmi

K napísaniu tohto príbehu ma inšpiroval jeden rozhovor. Tak som si zaspomínala na svoje začiatky materstva. Keď sme sa na konci tehotenstva sťahovali do nášho nového domčeka, riešili sme s mužom kam dať detskú postieľku. Nakoniec vďaka tomu, že sme nestihli zariadiť detskú izbu a vďaka mojej pohodlnosti, postieľka skončila u nás v spálni, hneď vedľa našej manželskej postele. Vyzdobená nádherným baldachýnom, samozrejme kolotoč s jemnou hudbou nechýbal.

V minulosti nebolo ničím výnimočným, že deti spali v jednej posteli s rodičmi, určite by vám o tom vedela veľa porozprávať vaša babička alebo prababička. Zrazu však prišiel trend postieľok a vlastných izbičiek a deti tak museli opustiť posteľ rodičov. Odborníci však hovoria, že spoločný spánok dieťaťa s rodičmi vie posilniť väzby medzi nimi a navyše podporuje dojčenie.

Mnoho rodičov po narodení bábätka plánuje dať svoje dieťa do postieľky, kde bude pokojne spinkať. Niektorí dokonca zariadia krásnu, vlastnú detskú izbičku v nádeji, že dieťa tam prespí samé celú noc. Po čase však množstvo mamičiek príde intuitívne na to, že nechať svoje dieťa v spoločnej posteli, je nielen výhodnejšie z hľadiska manipulácie (dieťa nemusíte v noci vyberať a dávať späť do postieľky, keď ho nadojčíte), ale pomáha aj upevňovať spojenie medzi mamou a dieťaťom. Mnohé ženy teda síce postieľku vedľa postele majú, no využívajú ju iba minimálne.

Ako dvojnásobná mama, ktorej deti už dnes spia vo svojej posteli viem, že tie chvíle, kedy sme sa vedľa seba zobúdzali, nám nikto a nič nenahradí. Boli to najčarovnejšie momenty, na ktoré budem vždy rada spomínať, hoci zároveň musím priznať, že nie vždy to bolo jendoduhcé. Sama som pred šiestimi rokmi nevedela, či je to bezpečné, intuícia a moja dcérka rozhodli za mňa, neskôr som pri mojom synovi vedela, že najdôležitejšie je robiť veci tak, aby sme boli obaja spokojní.

Azda najväčšia dilema mnohých mamičiek. To, či necháte spolu s vami spať v posteli vaše dieťatko je len na vašom zhodnutí. My sme tie svoje k sebe pustili. A vôbec to neľutujeme...

Je morálne a vedecky nesprávne dávať vinu za úmrtie dojčiat spoločnému spánku. Rizikové môžu byť podmienky a rozmanité sociálne okolnosti, ktoré môžu i zo spoločného spánku urobiť nebezpečný spánok pre určité skupiny ľudí. Ale označenie spoločného spánku za škodlivé alebo smrtiace konanie, ktorého sa treba zbaviť a vymiesť z rodičovskej praxe, to len odráža absolútne nepochopenie toho, čo sme už vo vývojových, evolučných i biologických vedách zistili vzhľadom k výhodám a rizikám krátkodobého i dlhodobého spoločného spania matiek a detí.

Spoločné spanie v jednej posteli s deťmi? Takto to bolo u nás. Spoločné spanie už od narodenia? Môže sa to a je to vôbec bezpečné?

Prečo (ne)spať spolu?

Mnohé ženy považujú spánok v jednej posteli s dieťatkom za niečo absolútne prirodzené. Už v maternici je dieťa zvyknuté na prítomnosť mamy, rovnako ju potrebuje aj po pôrode. Najlepší spôsob, ako zostať v kontakte, je spať spolu. Niektoré mamičky si nevedia tento spôsob vynachváliť, nakoľko tak lepšie funguje dojčenie a dieťa sa cíti menej osamelé, menej plače, nemá problémy so zaspávaním, v noci sa nebudí s plačom. Toto je len zopár výhod, ktoré spoločné zdieľanie postele so sebou prináša.

Samozrejme, to či sa rozhodnete spať s bábätkom v jednej posteli, je len na vás. Rozhodne by ste to nemali robiť iba kvôli tomu, že by sa to tak robiť malo. Ak je to vám alebo partnerovi nepríjemné a vy sa nedokážete poriadne vyspať, nerobte to nasilu.

Nechať si dieťa v noci vedľa seba, by ste mali pociťovať prirodzene a nemali by ste to brať ako nejakú prekážku. Problémom môže byť aj názor partnera. Niektorí muži majú už aj tak pocit, že dieťa im akoby ukradlo partnerku a zrazu sa jej pozornosť zameriava iba na dieťa.

Keď si ešte vpustíte dieťa do postele, mnoho partnerov to nemusí pochopiť. V každom prípade, by ste sa o tom mali porozprávať a zvážiť, či je to pre oboch vhodné a či pociťujete túto túžbu rovnako.

Nie všetci odborníci ale hovoria spoločnému spánku v jednej posteli áno. Podľa Americkej akadémie pediatrov (AAP), môže súvisieť spoločný spánok v jednej posteli so syndrómom náhleho úmrtia SIDS. Štúdia hovorí o tom, že dieťatko by malo byť dieťa umiestnené v tesnej blízkosti rodičovskej postele.

Samozrejme, na istý čas, napríklad počas dojčenia môže byť v spoločnej posteli s matku, no malo by byť opäť umiestnené na svojom lôžku. S týmto názorom však nesúhlasia psychológovia či pediatri po celom svete, ktorí deklarujú, že spoločný spánok, dokáže posilniť a zlepšiť emočný vývoj bábätka. Ak je totiž dojča oddelené od matky, môže to u neho vyvolať stres.

Čo je teda potom správne? Patent na to neexistuje. Všetci mladí rodičia stoja pred otázkou: Kde má spať novorodenec? S mamou a otcom v jednej posteli? V kolíske vedľa nich? Alebo je lepšie, ak spí hneď od začiatku vo vlastnej posteli v detskej izbe? Mnohí sú bezradní, lebo odborné rady, rodina a priatelia zastávajú rôzne pozície.

Kto chce mať teda bábätko pri sebe v posteli, napríklad kvôli tomu, aby ho mal v blízkosti, aby si zjednodušil nočné dojčenie, tak ako je to len možné, ten by to mal urobiť. Práve bábätká, ktoré v noci vyžadujú prsník alebo fľašu, sú v maminej (alebo otcovej) blízkosti dobre zaopatrené. Nemusia dlho plakať, kým sa uspokojí ich požiadavka. Pre beztak unavené mamičky to môže mať výhody. Dieťa pije bez toho, aby sa mama úplne prebrala. Deti potrebujú a užívajú si telesnú blízkosť svojich rodičov.

Riziká spoločného spania

O rizikách spoločného spania v jednej posteli sa už popísalo veľa, vedecké dôkazy však nejestvujú. Príliš malá posteľ môže posilniť obavu, že bábätko počas spánku zaľahnete. Okrem toho je spánok bábätka často nekľudný - pohybuje sa sem a tam, kope nožičkami a máva rukami. Môže sa teda stať, že sa budete budiť častejšie, pokiaľ s vašim dieťaťom zdieľate spoločnú posteľ.

Ak sa napríklad necítite úplne vo svojej koži, nechajte radšej dieťa spať v postieľke. Rovnako to platí aj pre prípad, že ste požili vy alebo váš partner väčšie množstvo alkoholu, prípadne ste užili lieky na spanie a pod. Ak sa teda chystáte spávať so svojim dieťatkom v jednej posteli, rozhodne by ste tomu mali prispôsobiť vašu posteľ.

• treba zabezpečiť dostatočne veľký priestor pre vás aj pre dieťa
• priestor postele by mal byť upravený tak, aby sa dieťa z neho nemohlo za žiadnych okolností skotúľať
• odstráňte z postele všetky ťažké vankúše, deky, periny...
• zbavte sa všetkých ostrých hrán, do ktorých by sa dieťatko mohlo buchnúť a rovnako odstráňte všetky priestory, do ktorých by mohlo dieťa zapadnúť alebo sa zakliesniť
• nedávajte dieťa do zavinovačky alebo ho príliš neobliekajte, aby ste predišli prehriatu

Rozhodnite sa sami, ako sa vám bude spať najlepšie, či spoločne v manželskej posteli alebo oddelene. Nočný odpočinok je osviežujúci iba vtedy, pokiaľ sú so spánkovým režimom spokojní všetci členovia rodiny. Pokiaľ si nie ste istí, čo je pre vás a vašu rodinu najvhodnejšie, vyskúšajte rôzne varianty. Tak jednoducho zistíte, kedy sa počas spánku cítite najlepšie. Vzhľadom k tomu, že každý jedinec má rozdielne potreby, neexistuje na osviežujúci spánok to „jediné správne riešenie“.

V 20. storočí bolo trendy upúšťať od dojčenia a nahradzovať ho dojčenskou výživou. Rovnako tak rodičia pristupovali k spánku so svojimi deťmi. Čo najskôr ich odsúvali do vlastných postieľok. Teraz sa tendencia opäť mení. Pediatri a novšie štúdie uvádzajú ako veľký problém zdieľanie postele s dojčaťom.1 Zvyšuje sa tak riziko SUID a SIDS. Tieto dve skratky pod sebou skrývajú náhlu smrť dojčaťa.

Aj keď je náhla smrť dojčaťa vzácna, existujú situácie, ktoré toto riziko zvyšujú. Ďalšou menej závažnou nevýhodou môže byť, že dieťa si na zdieľanie postele vytvorí návyk, ktorého sa potom ťažko zbavuje. Tento zlozvyk môže byť spojený s úzkosťou, pokiaľ dieťa posteľ s rodičom následne nezdieľa. Aby dieťa vykompenzovalo absenciu rodiča, môže vyžadovať aktivity, ktoré má so spánkom spojené, napríklad čítanie rozprávky, ískanie vo vlasoch alebo spievanie uspávanky.

Výhody spoločného spania

Na strane druhej sú tu štúdie, ktoré preukazujú, že keď novorodenec nespí s rodičom, aj keď nemusí plakať, má vysoké hladiny stresového hormónu kortizolu. Zdieľanie postele s rodičom im teda znižuje stres. Rodič aj dieťa, ktorí zdieľajú lôžko, spia ľahším spánkom. Aj keď by sa to mohlo zdať ako nevýhoda, je opak pravdou. Rodičia pri plytkom spánku viac reagujú na potreby svojho dieťaťa a dieťa je potom schopné zosynchronizovať svoje dýchanie s dýchaním dospelého. Ľahší spánok u bábätiek tiež pomáha rýchlejšie tvoriť neurónové spoje v mozgu.

Oddelený spánok môže znamenať len nezdieľanie postele alebo oddelenie spálne detí a rodičov. Oba tieto varianty majú svoje výhody a nevýhody. Podľa Americkej pediatrickej komory je najbezpečnejšie pre dojča spať v postieľke vedľa postele rodičov. Dieťa cíti prítomnosť svojich rodičov, ale zároveň má vlastný bezpečný priestor.

Spánok dieťaťa v úplne inej miestnosti nie je najlepšou voľbou. Nielen, že vyžaduje vybavenie, ako je detská pestúnka, rodič tiež musí pri plači a iných potrebách dieťaťa vstať a odísť do inej miestnosti, kde dieťa spí, preto je jeho spánok viac narušený, ako keby dieťa bolo s rodičmi v spálni.

Pri spoločnom matraci platí rovnaké pravidlo ako pri matraci do postieľky. Pokiaľ zvažujete zdieľanie postele s dieťaťom, voľte vyššiu tuhosť matraca. Bábätká potrebujú veľkú oporu, pretože ich chrbtica nie je ešte vyvinutá. Tvrdý matrac túto oporu pre ich telíčka ponúka.

Pre bezpečný a pokojný spánok vás aj vášho dieťaťa je vhodné kúpiť na boky postelí zábrany. Pokiaľ nemáte nožné čelo, kúpte zábranu tiež k nohám. Dieťa nedávajte spať medzi vás a partnera, ale na stranu postele. To závisí od toho, koľko sami rodičia potrebujú miesta, ale aj od počtu potomkov, s ktorými chcú posteľ zdieľať. Pokiaľ ste zvyknutí na menšiu manželskú posteľ 160x200 cm, môžete ju v prípade zdieľania postele s jedným potomkom zväčšiť na posteľ 180x200 cm. V prípade viacerých potomkov je potom vhodná posteľ 200x200 cm.

Dojčenie a zdieľanie postele rodičov s dieťaťom môžu ísť ruka v ruke. Dojčenie sa všeobecne považuje za prospešné. Ale čo ten spánok?

La Leche League a mnoho ďalších materských skupín podporujú tvrdenie, že dieťa by malo spať v posteli s rodičmi, aby zosilnelo vzájomné puto. Na druhej strane sa však ozývajú hlasy s obavami, že sa dieťa môže udusiť.

Spoločný spánok a dojčenie

Lekári na základe štúdie kŕmenia dojčiat oslovili ženy a počas prvého roka ich potomkov im posielal dotazníky. Výsledky ukázali, že časté zdieľanie postele je bežnejšie u matiek, ktoré dojčia dlhšie. Tie, ktoré nechávali svoje dieťa spať v manželskej posteli kratšie, aj kojili kratšie.

Spoluautor štúdie doktor Fern Hauck, profesor rodinnej medicíny na University of Virginia, pre time.com povedal: „Tieto dve veci sú prepojené, ale veríme, že zdieľanie postele podporuje dojčenie, a nie naopak.“

Napriek tomu niektorí lekári neodporúčajú zdieľať posteľ s dieťaťom, pretože umiestnenie detí na posteli s dospelými je spojené s trojnásobným rizikom udusenia sa alebo malými zraneniami, a to aj medzi rodičmi, ktorí nepijú a nefajčia. Riziká sú dokonca vyššie pre pracujúcich rodičov. Bezpečnejšie je, aby dieťa spalo v bezpečnej, no vlastnej postieľke v izbe rodičov. To môže matke zjednodušiť kojenie, po ktorom uloží dieťa do vyhradenej postieľky.

Doktorka Fran Walfishová, detská a rodinná psychologička z Beverly Hills, povedala, že aj keď sa môže zdať jednoduchšie nechať dieťa zaspať na svojom prsníku, ale nakoniec je to ťažšie. „Kľúčové je, aby sa deti dokázali aj sami upokojiť, aby zaspali. Povedzte dobrú noc, pobozkajte dieťa a uložte ho do postieľky,“ vysvetlila Walfishová. Deti sa naučia upokojiť s palcom, cumlíkom alebo obľúbenou hračkou.

Aj keď je typické pre dojčené deti zaspať pri prsníku a spať zdravo, ešte stále je tu negatívna stránka tohto hlbokého spánku. Doktor Hauck povedal: „Veríme, že syndróm náhleho úmrtia dojčaťa je spôsobený práve rozrušením. Takže ak deti spia príliš tvrdo a dostanú sa do pozície nosom zatlačeným do matraca, je to oveľa vyššie riziko úmrtia udusením.“

„Ideálne je, ak matka trávi s dieťaťom väčšinu času, vrátane noci. Predstavuje to najvhodnejšie usporiadanie, aj ak matka nemá dosť mlieka.

Skúsenosti mamičiek

Po príchode novonarodeného bábätka sa zmení veľa vecí. Čerstvá mamička sa nechce dieťatka ani na chvíľu vzdať a túži ho mať pri sebe neustále. Hneď prvý večer, ktorý strávi žena po návrate z pôrodnice sa objaví veľká dilema - nechať dieťatko spať pri sebe alebo ho na noc ukladať do vlastnej postieľky? Predsa len, niečo iné si predstavujeme, keď je bábätko ešte v brušku a iné, keď už ho máme pri sebe. Bábätko strávilo s matkou deväť mesiacov, preto je preň intenzívna blízkosť veľmi prirodzená. Rovnako to cítia mnohé mamičky. Chcú si dieťa pri spaní pritúliť, dávať naň pozor, v noci ho nadojčiť a reagovať na jeho plač, kedykoľvek to bude potrebovať. Maličké bábätko sa takmer nehýbe a poslušne pri mame leží celú noc.

Výhody v spoločnom spaní vidí aj dvojnásobná mamička Pavlína: „Mám dvoch chlapcov a obaja spia s nami v posteli. Jeden má dva a druhý štyri roky. Nevidím v tom problém, miesta máme hromadu. Raná sú úžasné. Do vlastných postieľok pôjdu, keď príde správny čas. Užívam si to a chlapci spia bez strachu a prirodzene.“

Navyše mama si ušetrí nespočetné množstvo energie, ktoré by ju stálo vstávanie z postele a nočné prechádzky po spálni. Plačlivé bábätká zas v blízkosti matky neprežívajú stres z odlúčenia, majú kvalitnejší spánok a spoločné spanie im pomáha k lepšej adaptácii.

Mamičky, ktoré spia spoločne so svojím novorodencom, zdôrazňujú, že tak rozvíjajú silnejšiu a intímnejšiu väzbu, sú oveľa citlivejšie na potreby dieťaťa a samozrejme, spoločný spánok je jedným zo základných pilierov vzťahovej výchovy. „Malá spí so mnou od narodenia. Možno je to chyba, ale máme spolu veľmi silné puto. Keď spí popoludní sama, stále ju kontrolujem. Keď sa v noci prevaľuje, tak sa dobre nevyspím, každý jej pohyb ma prebudí. Možno je lepšie neučiť do spoločnej postele, ale zato sa dlhšie vyspíme. Keď zaplače, položím na ňu ruku a spí ďalej,“ hodnotí spánok v spoločnej posteli mamička Vladka.

S vekom pribúdajú komplikácie

Po prvých mesiacoch, keď sa mama aj dieťa prispôsobujú spoločnému fungovaniu a bábätko si ešte len hľadá denný a nočný režim, prichádzajú prvé noci bez vstávania a nočného dojčenia. Mamička sa konečne vyspí, ale tu sa začína nový problém. Dieťa zvyknuté na manželskú posteľ si už noc bez matky nedokáže predstaviť. Malý spoluobyvateľ manželskej postele si neraz na spanie s rodičmi zvykne tak, že potom odmieta spať vo vlastnej posteli. To so sebou prináša stavy nervozity a vyčerpania. Mama a otec, unavení po celom dni, sa nedokážu vyspať, pretože dieťa v spánku „putuje“ po celej posteli, neraz zobudí mrnkaním oboch rodičov a tí sa dolámaní po celej noci začínajú takéhoto spôsobu spania obávať.

Niektoré deti sa po roku, keď zaspávali pri mame, odmietnu zahniezdiť vo vlastnej posteli, nieto ešte vo svojej izbe. Mnohé deti sa takto zvyknú usídliť v spálni na celé roky. Zlú skúsenosť so spoločným spaním má aj mamička Alžbeta. „Ja som spávala s bábom v objatí. Myslela som si, že mu to nemôže uškodiť, práve naopak. Až po čase vidím, že to bolo zlé rozhodnutie. Malý má sedem rokov a spí stále so mnou. Neviem, ako ho naučiť spávať samého. Skúšala som to všelijako, ale vždy bol do hodiny pri mne. A navyše vždy musí mať ruku pod hlavou, ako keď bol maličký. Takže za mňa po vlastnej skúsenosti dieťa samé v postieľke.“

Vo vlastnom hniezde

Každá mamička sa nakoniec o spoločnom spánku rozhodne podľa toho, čo jej bude našepkávať vlastná intuícia a samozrejme, podľa nočného spánku bábätka. Niektorí drobci nabehnú po pár mesiacoch na vlastný režim a vo chvíli, ako ich položíte do postieľky, spi ako anjelici. Iní nebudú v noci bez mamy ani za svet. No a nájdu sa aj deti, ktoré zaspia len pri mame, ale potom ich stačí preniesť do vlastnej postieľky, kde vydržia až do rána. Určitou alternatívou pre každú mamu, ktorá sa chce vyspať, ale nechce nechávať dieťa v postieľke samé, je doplniť manželskú posteľ o bočnicu. Tá je podobná detskému hniezdu, ale jedna jej strana zostáva otvorená. V bočnici bude dieťatko spať vo vlastnom priestore, avšak stále v blízkosti mamy, ku ktorej sa môže kedykoľvek pritúliť. A rodičom tak zostane dostatok priestoru na spanie vo vlastnej posteli. S bočnicou má skúsenosť aj mamička Eva: „Na bočnicu nedám dopustiť od narodenia. Syn sa budil päťkrát za noc a v postieľke nedokázal zaspať. Tak sme kúpili bočnicu a prisunuli ju k posteli. Malého som v noci uspávala dojčením, neskôr len držaním za ruku. Trvala som na tom, aby mal svoj priestor, aj keď pri nás. Aj vďaka tomu sa od roka a pol rýchlo naučil na vlastnú posteľ. Dobre, možno k tomu pomohla aj prikrývka a vankúš s Peppom Pigom.“

A aký je váš názor na spoločné zaspávanie s deťmi? Trváte na vlastnej postieľke, alebo sa o miesto v manželskej posteli radi podelíte?

Ako minimalizovať riziká spoločného spánku

Ak sa rozhodnete pre spoločný spánok, je dôležité prijať určité bezpečnostné opatrenia, aby ste minimalizovali riziká pre vaše dieťa. Medzi tieto opatrenia patria:

• Pevný matrac: Uistite sa, že používate pevný matrac, ktorý poskytuje dostatočnú oporu pre vaše dieťa. Mäkké matrace môžu zvýšiť riziko udusenia.
• Žiadne vankúše a prikrývky: Odstráňte z postele všetky vankúše, prikrývky a iné mäkké predmety, ktoré by mohli predstavovať riziko udusenia pre vaše dieťa.
• Poloha na chrbte: Ukladajte dieťa spať na chrbte, aby ste znížili riziko SIDS.
• Nefajčiarske prostredie: Uistite sa, že v miestnosti, kde spíte, sa nefajčí. Fajčenie zvyšuje riziko SIDS.
• Žiadny alkohol a drogy: Vyhnite sa konzumácii alkoholu alebo užívaniu drog pred spaním s dieťaťom. Tieto látky môžu znížiť vašu schopnosť reagovať na potreby dieťaťa.

tags: #dieta #v #manzelskej #posteli