Dobrota a milosť v Biblii

Dobrota a milosť sú ústredné témy, ktoré sa prelínajú celou Bibliou, od Genezis po Zjavenie. Čím viac spoznávame Božiu dobrotu, tým viac mu dôverujeme a tým ľahšie je pre nás vložiť svoje životy do jeho rúk.

Tajomstvo Božieho milosrdenstva spoznávame len vďaka tomu, že Boh nám ho sám ukázal a je ono opísané na stránkach Starého a Nového zákona. V dejinách ľudstva a jednotlivých biblických postáv, ako aj v histórii vyvoleného národa vidíme milosrdnú Božiu lásku, ktorá obdarúva existenciou všetko stvorenie, odpúšťa a pomáha v núdzi. Milosrdenstvo sa teda prejavuje navonok ako úkon stvorenia aj vykúpenia.

Starý zákon používa veľmi veľa termínov, ktoré vyjadrujú túto skutočnosť milosrdenstva a každý z nich poukazuje na nejaký aspekt našej viery. Najčastejšie, až dvadsaťkrát, sa v hebrejskom jazyku milosrdenstvo vyjadruje slovom hesed. Vyjadruje ono vernú lásku, dobrotu a milosť. Hesed podčiarkuje tie črty Božieho milosrdenstva, ktoré vyjadrujú vernosť zmluve Boha s človekom (s vyvoleným židovským národom), ale aj vernosť a zodpovednosť v láske.

Ďalším často používaným slovom je slovo rahamin (slovo pochádza od slova rehem - materské lono). Slovo poukazuje na črty typické pre lásku ženy a matky. Charakterizujú ho najnežnejšie city. Vyjadruje nezištnú lásku, ktorú dobre charakterizujú vlastnosti ako citlivosť, trpezlivosť, dobrota, odpustenie. Tajomstvo Božieho milosrdenstva je vyjadrené aj inými slovami: hanan, ktoré opisuje stálu, láskavú a veľkorysú dispozíciu. Slovo hamal (doslova - ušetrenie porazeného nepriateľa) vyjadruje tú vlastnosť milosrdenstva, ktorá ukazuje zmilovanie, súcit a odpustenie. Slovo hus má podobný význam a vyjadruje ľútosť a súcit.

Keď som začala na uzdravujúcich zhromaždeniach kázať o Božej dobrote, videla som viac zázrakov a uzdravení než predtým. Keď ľudia porozumeli Božej dobrote, zistili, že je ľahké Mu dôverovať. Táto dôvera im umožnila otvoriť srdcia pre Jeho uzdravujúcu moc. Keď uvideli zo Slova, že „zaľúbilo sa Otcovi dať im kráľovstvo“ (Lk 12,32) a že „Hospodin neodoprie blaha tým, čo chodia bez úhony“ (Žalm 84,12), uvedomili si, že Boh je za nich, a nie proti nim. Pravda im zasvietila v srdci, že On im nič netají. On neberie uzdravenie od nich preč. Práve naopak, pretože miluje robiť dobré, snaží sa im pomôcť. Pokiaľ neuvidíš ten fakt, že Boh je dobrý a môžeš Mu dôverovať ohľadom svojho života, tvoja viera nebude nikdy veľká, pretože vždy so strachom ustúpiš. Vždy si budeš myslieť: „Čo ak ku mne nepríde? Čo ak ma nepočuje? Avšak keď tvoje srdce uchopí Božiu dobrotu, budeš dôverovať, že On ťa nikdy nezraní, neopustí ani nesklame.

Tradičné náboženstvo núti ľudí myslieť si, že sa nemôžu spoľahnúť na dobrotu Božiu. Náboženstvo učilo, že jedného dňa by ťa Boh mohol urobiť chorým. Ale to protirečí písanému Slovu Božiemu. Boh nemá zmätok ohľadom dobra a zla. On pozná definíciu požehnania a kliatby a Jeho definícia je taká istá ako naša. V Deuteronómiu 28 si môžeš prečítať požehnania a kliatby, ako ich On opísal národu Izrael. Sumarizuje požehnanie vo veršoch 11-13: „Hospodin ti dá nadbytok dobrého, plodu tvojho života, plodu tvojich zvierat a plodín tvojej pôdy v krajine, ktorú Hospodin prísahou tvojim otcom zasľúbil dať tebe. Hospodin ti otvorí svoju bohatú pokladnicu, nebesá, aby v pravý čas dal dážď na tvoju krajinu a aby požehnal každé dielo tvojich rúk. Budeš požičiavať mnohým národom, ty však si nebudeš požičiavať.

Očividne Boh prišiel na to, čo je pre nás dobré. Vie, že ak zasadíme plodiny, je dobré mať veľkú žatvu. Vie, že ak máme hospodársky dobytok, je dobré, ak sa množí. Na druhej strane vie, že je pre nás zlé, ak sme chorí, chudobní, vystrašení a utláčaní. V skutočnosti hebrejské slovo šalom, ktoré Pán tak často používa, aby požehnal svoj ľud, znamená mať vo svojom živote celistvosť - v duchu, duši a v tele. To znamená, že ti nič nechýba, nič nie je pokazené. Boh vie, že takto by veci mali byť. On to i takto chce - nielen pre niekoľko z Jeho ľudí, ale pre každého z nich. Ako hovorí Žalm 145,9:

Keď myslím na niekoho v Biblii, kto ozaj rozumel dobrote Božej, vždy mi príde na myseľ Dávid. Boh ho volá mužom podľa Jeho vlastného srdca (1Sam 13,14; Sk 13,22). Ako mladý pastier sa staral o stádo na vrchoch Izraela, Dávid mal spločenstvo s Bohom a spoznal Jeho prirodzenosť. Vedel, že je milujúci Boh. Vedel, že je dobrý, láskavý a trpezlivý. Z tohto zjavenia Dávid napísal Žalm 23. Ó, aký vhľad nám to dáva ohľadom Božej dobroty! Možno si to nábožensky citoval celé roky. Možno si si myslel, že sa to vzťahuje na starostlivosť, ktorú nám Boh dá v nebi. Čím hlbšie chápeš pravdu týchto slov, tým skôr budeš dôverovať Bohu v každodenných okolnostiach života. Toto sa stalo Dávidovi. Zjavenie zo Žalmu 23 ho naplnilo dôverou v Boha. Stal sa smelým a odvážnym v nebezpečných situáciách. Keď lev napadol ovce jeho stáda, Dávid neutiekol. Sám ho chytil za hrivu a zabil ho. Keď sa priblížil medveď, Dávid ho tiež zabil. Neskôr, keď sa každý v Izraeli bál obra Goliáša, jedine Dávid bol dosť odvážny na to, aby s ním bojoval. Dávid nielenže poznal Božiu dobrotu, on ju aj videl fungovať vo svojom živote. Ty a ja môžeme byť takí istí. Čím viac chápeme dobrotu Božiu a čím viac vidíme tú dobrotu pôsobiť v našich životoch, tým viac víťazstiev si budeme pamätať. Budeme si pamätať víťazstvo nad levom a medveďom v našom živote a pomyslíme si: „Boh mi dal to víťazstvo.

Za uplynulých 35 rokov som nad týmto veľakrát premýšľala. Keď som sa prvýkrát dozvedela o Božej dobrote, môj život bol vo veľkom trápení. Možno by som teraz ani nežila. Určite by som si neužívala požehnania, ktoré si užívam teraz. Čím viac spoznávam dobrotu Pánovu, tým viac verím, že Boh chce, aby sme Mu všetci odovzdali svoje životy, tak aby mohol štedro, bez obmedzenia vyliať na nás svoje požehnanie. Chce, aby sme všetci boli takí požehnaní, že kdekoľvek sa pozrieme, uvidíme dobrotu Božiu. Vždy, keď sa pozrieme na naše deti a vidíme pokoj, ktorý si užívajú, chválime Pána. Všimni si, povedala som „my“, nie iba ja. Nielen môj muž Kenneth. Boh chce požehnať aj teba - v každej oblasti tvojho života. Chce ťa požehnať duchovne. Chce ťa požehnať fyzicky. Chce ťa požehnať v tvojich financiách, v tvojich vzťahoch a v tvojej kariére.

Viem, že to znie príliš dobre, aby to bola pravda, ale nie je to prekvapujúce. Ak o tom premýšľaš, sám Ježiš sa zdá byť príliš dobrý, aby to bola pravda. Fakt, že Boh Ho poslal, aby zaplatil cenu za všetky naše hriechy, fakt, že zomrel, aby sme my mohli žiť jednoduchou vierou v Neho, to znie príliš dobre na to, aby to mohla byť pravda. Ale aj tak je to pravda. Kde budeš o rok? Ak si ešte stále tak nejako skeptický, dovoľ, aby som ti položila otázku. Budeš presne tam, kde si teraz. Veci v tvojom živote nebudú lepšie. Ale ak zistíš, čo hovorí Biblia o Božej dobrote a odvážiš sa tomu veriť, veci sa nádherným spôsobom začnú meniť. Tvoj život sa začne okamžite zlepšovať.

Všetci máme vo svojom živote oblasti, v ktorých zápasíme a premýšľame, ako sa zmeniť. Môže ísť o morálne zlyhania alebo zlé vzorce správania, z ktorých sme už unavení. Kľúčom je Božia milosť. Ak chceš vedieť, ako zmeniť svoj život a myslenie, potrebuješ pochopiť Božiu milosť a odpustenie.

Čo znamená slovo milosť?

Jedna z najlepších definícií je od spisovateľa Josepha Cooka: „Milosť nie je nič viac ani menej než prístup, ktorý má láska, keď sa stretne s nedokonalosťou, slabosťou, zlyhaním a hriechom.“

Za svoje hriechy si zaslúžime trest. No milosť vedie Boha k tomu, aby nám odpustil, aj keď si to nezaslúžime. Milosť je Božia vernosť voči nám, aj keď my sme neverní. Je to spôsob, akým sa prejavuje jeho láska, keď sa stretáva s niečím nedostatočným, slabým, nehodným a biednym. Milosť je nezaslúžená priazeň Boha.

Božia milosť vylieva lásku a dobrotu na všetkých, ktorí mu dôverujú. Nepotrebuješ si ju zaslúžiť, stačí mať s Bohom vzťah. Ak si Božím dieťaťom a nasleduješ Ježiša, Boh ti všetko odpustil. Jeho milosť ti prináša slobodu od hriechu a šancu na zmenu. Preto je dôležité poznať, čo hovorí Biblia o Božej milosti.

Všetci máme dobrú aj zlú stránku. Máme Ja, ktoré chceme, aby všetci videli - keď vydávame zo seba to najlepšie. A potom je tu naše druhé Ja, ktoré by sme najradšej ukryli - lebo sa zaň hanbíme. Žijeme v kultúre, ktorá kladie dôraz na neustále sebazdokonaľovanie. Trávime veľa času, energie a peňazí na analyzovanie seba samých a a snažíme sa zlepšiť. A to, čo zmeniť nedokážeme, sa jednoducho snažíme ukryť.

Povedal si si niekedy: „Dúfam, že toto sa o mne nikto nedozvie“? Tento postoj si často prenášame aj do vzťahu s Bohom. Aj pred ním skrývame našu temnejšiu stránku. Tým však môžeme stratiť spojenie s naším skutočným Ja aj s Bohom. Boh nie je ako my. Neprijíma len to dobré v nás, zatiaľ čo to zlé by odmietal. Vníma nás celistvo, nie ako rozdvojenú osobnosť. Hovorí ti: „Nepokúšaj sa vylepšovať to, čo je v tebe zlé. Aj keby si čiastočne uspel, nikdy to nebude dosť dobré, pretože ja som dokonalý. Radšej mi odovzdaj to dobré aj to zlé a dovoľ mi uzdraviť ťa.“

V Biblii sa píše: „A nieto tvora, čo by bol pre [Boha] neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať… Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale [Ježiša], ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“

Ako môžeme „pristúpiť pred trón milosti“, aby sme dostali milosť? Potrebujeme mať dva dôležité postoje: úprimnosť a pokoru. Opakom úprimnosti je, keď sa snažíme svoje hriechy skryť. A opakom pokory je, keď ich obhajujeme a ospravedlňujeme.

Duchovne najzdravší ľudia sú tí, ktorí si uvedomujú svoju nedostatočnosť a namiesto toho, aby zaujali obranný postoj, dokážu pokorne povedať: „Bože, buď milostivý ku mne, hriešnemu.“

Keď najbližšie zlyháš, neskrývaj to, Postav sa pred Boha a v pravde a pokore vyznaj: „Pane, ďakujem, že ti patrím. Ďakujem, že ma miluješ aj napriek môjmu zlyhaniu. Verím, že Ježišova krv Ježiša ma očisťuje od všetkých mojich hriechov. Priznávam svoj hriech aj to, že neviem konať inak, pokiaľ mi ty k tomu nedáš silu. Vkladám sa do tvojich rúk. Veď ma prostredníctvom Ducha Svätého a zmeň ma svojou mocou, lebo z vlastných síl sa neviem zmeniť. Amen.“

Niekto raz povedal, že ak má milosť zmeniť človeka, musí byť splnená jedna nevyhnutná podmienka: človek jej musí veriť. Ak dôveruješ Bohu, on bude konať.

Ak veríš, že Boh je absolútne spoľahlivý, jeho láska a dobrota je absolútne úprimná a skutočne ti chce darovať naplnený život, potom to naozaj urobí. Zasiahne ťa v tvojom najhlbšom vnútri a jeho milosť ťa skutočne zmení.

Keď sa chceme zmeniť a poznáme Božiu milosť, máme k dispozícii oveľa viac než naše vlastné zdroje. Dostali sme od Boha Ducha Svätého, ktorý nám umožňuje konať jeho vôľu. Žiť naplnený Duchom znamená neustále si uvedomovať jeho milosť a nechať ho, aby konal prostredníctvom nás.

Spisovateľ John Powell napísal: „Myslíme si, že sa musíme zmeniť, rásť a byť dobrí, aby nás Boh milovať. Je to však naopak: Boh nás miluje a dáva nám svoju milosť, vďaka čomu sa môžeme meniť, rásť a byť dobrí.“

Ako teda zažiť Božiu milosť, ktorá povedie k skutočnej zmene života? Zamysli sa nad oblasťami, kde cítiš odsúdenie alebo sa bojíš Božieho hnevu. Pristúp pred Pána v pokore a pravde, vyznaj mu to a rozhodni sa dôverovať jeho láske a schopnosti meniť ťa prostredníctvom Ducha Svätého.

Žalm 23 je krásnym vyjadrením dôvery v Božiu starostlivosť a ochranu. Tento žalm, napísaný Dávidom, opisuje Boha ako pastiera, ktorý sa stará o svoje ovce. Pozrime sa na niektoré verše:

Žalm 23,1-6:

1 Dávidov žalm. Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
2 pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám,
3 dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
4 I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
5 Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
6 Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

V žalme sa už tretíkrát mení obraz. Už to nie sú zelené priestranné pastviny, ani temné údolia. Tentokrát vstupujeme do domu, v ktorom sa robia prípravy na veľkú hostinu. Hostiteľ, domáci pán, prestiera stôl. Pre hosťa má pripravený voňavý olej, ktorým pomaže jeho hlavu. Na stole je až po okraj naliaty pohár.

Ako sú na tejto hostine rozdelené úlohy? Kto je tu hostiteľ a kto hosť? Hosťom, ktorý si sadá za prestretý stôl, nie je môj Pán, ale som ním ja. A hostiteľom, ktorý obsluhuje hosťa, nie som ja, ale môj Pán. Ja som jeho hosť a On je môj hostiteľ. To je prekvapujúce! Nemalo by to byť naopak? Nedošlo tu k omylu, k zámene rolí? Vari nie je miesto môjho Pána za stolom a moje miesto ako toho, ktorý obsluhuje? Je to neuveriteľné a predsa skutočné! Ja som v roli vzácneho hosťa a môj Pán je v roli štedrého hostiteľa. Ono to ani inak nemôže byť. Veď ja nemám čím uhostiť svojho Pána. Len On má čím uhostiť mňa. A On to aj robí. Náš život je tým kalichom, ktorý On plní svojím požehnaním.

Náš Pán nám denne prestiera bohatý stôl spasenia, ktorý je plný jeho dobrých darov, darov milosti, pokoja, odpustenia, potešenia. Preto byť Božou ovečkou znamená stať sa vítaným hosťom pri Božom stole. Táto hostina začína už tu na zemi. A bude pokračovať po všetky dni môjho života. Kto si raz sadol za jeho stôl, toho od neho Boh už nikdy nepošle preč. Nemôžeš byť Božím hosťom len na deň či dva, ale budeš ním navždy: Budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy. (R) Teda naveky. Aký je to dom? Ten, o ktorom Ježiš povedal: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov (Jn 14:2). Tu sa raz zavŕši naša životná púť. Nikto a nič nás nemôže pripraviť o miesto v Otcovom dome, ktoré nám tam pripravil náš Pán. Pane, denne si sadáme k tvojmu stolu.

Verš 4: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.Ž 3:5 - Hlasne som volal k Pánovi a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
Ž 118:6 - Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?
Z 23,5 - Podľa zvyku orientálnej pohostinnosti (92,11; 133,2; Kaz 9,8; Am 6,6; Lk 7,46).

tags: #dobrota #a #milost #budu #ma #sprevadzat