Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat.
Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.
Drevený kostol v Hervartove, zapísaný v UNESCO
Charakteristika Drevených Kostolov
Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).
Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu.
Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Rozdelenie Drevených Kostolov
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.
Drevený kostolík v Tročanoch
Významné Drevené Kostoly na Slovensku
- Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, postavený koncom 15. storočia. Odlišuje sa od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665. Bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.
- Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826 a nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.
- Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.
- Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol pôvodne postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.
- Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.
- Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.
- Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.
Drevený kostol Hronsek - UNESCO 2020 (4K)
Drevený kostolík v Jedlinke
Drevený Kostolík Frička - Drevený Gréckokatolícky Chrám Sv. Michala Archanjela
Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela postavený v 18. storočí. Táto trojpriestorová zrubová sakrálna stavba sa nachádza v strednej časti obce. Ikonostas oddeľujúci svätyňu od lode pochádza z prestavby kostola okolo roku 1830. Svätyňa s loďou majú spoločnú sedlovú strechu s dvoma vežičkami. Interiér je prevažne z 19. a 20. storočia. Niektoré ikony na predele ikonostasu sú z 18. storočia. Jeden z troch zvonov je z roku 1697.
Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala stojí uprostred obce Frička na miernej vyvýšenine od roku 1829. Trojdielnu zrubovú stavbu tvorí svätyňa, loď a predsieň. V interiéri chrámu sa nachádza drevený päťradový ikonostas pochádzajúci z 18. a 19. storočia. Súčasťou vnútra sú aj bohato vyrezávané cárske dvere so šiestimi medailónmi. Nad dvomi diakonskými dverami je ikona Posledná večere a ikona Ukladania Ježiša do hrobu. Interiér vymaľoval v roku 1933 prešovský maliar J. Cigeľka.
Drevený kostolík vo Fričke
Trasy k Dreveným Kostolom
Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov
Celá trasa meria približne 40 km. Začiatok trasy začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša. Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi.
Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov
Celá trasa má dĺžku približne 45 km. Východiskový bod je v Bardejove po štátnej ceste I/77 v smere na Starú Ľubovňu. V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela. Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv.
Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany
Celá trasa je dlhá približne 66 km. Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom.
Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka
Trasa je dlhá 78 km. Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie. Ďalej pokračuje cez Nižnú Polianku, v ktorej je potrebné odbočiť smerom na Hutku do Svidníka. Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej.