Drevené kostoly v Nórsku: Architektonické skvosty s duchom Vikingov

Nórske drevené kostoly, známe aj ako "stavkirke", predstavujú jedinečné architektonické diela s bohatou históriou a fascinujúcim interiérom. Tieto kostoly, často zapísané na zozname UNESCO, sú svedectvom zručnosti starých majstrov a kultúrneho dedičstva Nórska.

Vikingovia a ich vplyv na architektúru

Pri spomenutí Vikingov si najčastejšie predstavíme tlupu statných blonďavých chlapíkov v prilbách s rohami, pripravených páliť, drancovať a robiť zlé veci komukoľvek, kto im skríži cestu. Ako to bolo naozaj? Vikingovia si vlasy odfarbovali, rohy na prilbách nemali a väčšina z nich boli farmári.

Názov Viking pochádza od samotných Škandinávcov zo staronórskeho slova „vik“ (zátoka alebo potok), ktoré tvorilo koreň slova „víkingr“ (pirát, morský lupič). Slovo Viking sa v písomných prameňoch v čase pôsobenia Vikingov spomínalo len zriedka. Až v 19. storočí sa tento výraz dostal do bežného používania, keď sa vo všeobecnosti začal používať ako deskriptor pre národy Škandinávie v období od konca 8. do 11. storočia. Väčšina Vikingov pochádzala z oblastí dnes známych ako Dánsko, Nórsko a Švédsko, hoci v historických záznamoch sú zmienky aj o fínskych, estónskych a sámskych Vikingoch.

Boli to pravdepodobne Nóri, ktorí sa plavili priamo cez Severné more a v roku 793 zaútočili na kláštor Lindisfarne pri pobreží Northumberlandu v severovýchodnom Anglicku. Kláštor úplne nezničili, ale útok otriasol európskym náboženským svetom až do jeho jadra a začal sa Vek Vikingov. O dva roky neskôr zasiahli vikingské nájazdy nebránené ostrovné kláštory Skye a Iona (Hebridy, Škótsko), ako aj Rathlin (Írsko). Prvý zaznamenaný nájazd v kontinentálnej Európe prišiel v roku 799. Vikingovia zaútočili na ostrovný Kláštor svätého Philiberta na Noirmoutier, blízko ústia rieky Loiry. Prečo kláštory a kostoly? Pretože sa v nich nachádzalo veľa koristi a boli slabo strážené.

Život Vikingov: Nielen nájazdy, ale aj farmárčenie

Na nájazdy sa Vikingovia vydali, keď neboli zaneprázdnení farmárčením, napríklad sadením plodín na svojich farmách. Nájazdy boli však veľmi výnosné, a tak sa mnohí farmári stali pirátmi a nájazdníkmi na plný úväzok. Ostatní sa z ciest vracali včas na zber úrody. Pestovali jačmeň, raž, ovos, ale aj rôzne druhy zeleniny vrátane kapusty, cibule, cesnaku, póru, repy, hrachu a fazule. Pestovali aj niektoré bylinky ako kôpor, petržlen, horčicu, chren a tymian. Ženy a deti zbierali aj divoké rastliny a bylinky, väčšinou zelené (žihľavu, žeruchu). Svoje farmárske schopnosti rozšírili i do sadov, takže ich jedlo zahŕňalo aj jablká, hrušky a čerešne. Konzumovali aj lesné plody, ako sú brusnice, jahody, čučoriedky a trnky. Využili príležitosť na zhromaždenie zásob v letnej sezóne a ukladali si všetko na zimu.

Takmer každý v komunite Vikingov od kráľov až po obyčajných námorníkov jedol mäso každý deň. Nielen ryby ako slede, lososy, pstruhy, ale aj zvieratá z ich fariem - kravy, ovce, kozy, sliepky, kačice a kone. Bravčové mäso bolo tiež obľúbenou voľbou mäsa aj z praktického hľadiska, keďže ošípané sa ľahko chovali. Vikingovia ako vášniví lovci chytali soby, losy či medvede - pre kožušinu a aj zdroj potravy.

V typický deň na farme mala rodina dve jedlá. Dagmal - denné jedlo, podávalo sa hodinu, dve po vstávaní. Najprv vykonali množstvo domácich prác a potom sa naraňajkovali. Dospelí jedli zvyš­ky duseného mäsa, ktoré ešte zostalo v kotlíku z predchádzajúcej noci, s chlebom a ovocím. Deti mali kašu a sušené ovocie alebo príležitostne cmar a chlieb. Večerné jedlo - nattmal - mali na konci pracovného dňa, zvyčajne medzi 19. a 20. hodinou. Pozostávalo z ryby alebo mäsa s dusenou zeleninou a piva. Mäso varili ženy, ktoré pracovali nad kozubom, otvoreným ohniskom uprostred haly. Buď ho opiekli na ražni nad ohňom, alebo uvarili v mastencovom hrnci či železnom kotlíku.

Hierarchia a spoločnosť Vikingov

Podľa bájí rozdelil boh Ríg, známy aj ako Heimdall, Vikingov do troch sociálnych vrstiev. Prvou, tou najnižšou, boli otroci (træl), ktorých si nájazdníci vo veľkom množstve privádzali domov. Boli využívaní ako stavitelia, cestári a farmári a nemali žiadne práva. Ľudia zo strednej vrstvy - karlovia, zvaní aj bonde alebo slobodní ľudia - mali právo vlastniť pôdu, farmy a dobytok, kováčsku dielňu. Najvyššia vrstva - vikingskí šľachtici, bojovníci, vládcovia - boli jarlovia. Nosievali šperky s rôznymi mýtickými výjavmi. Vlastnili pôdu s veľkými domami známymi ako langhús (dlhý dom), o ktoré sa im neustále staralo množstvo otrokov.

V priemere sa Vikingovia dožili päťdesiatky, ale väčšina zomrela dávno pred dosiahnutím päťdesiatky. Len málokto sa dožil 60 rokov. Keď niektorý z jarlov zomrel, zopár otrokov bolo obetne popravených a pochovaných spolu s ním. V zriedkavých prípadoch mohli majitelia svojich otrokov oslobodiť. Spoločenský status bežného slobodného človeka však nedostali okamžite.

Sila jarla sa odhadovala podľa počtu domov a lodí, ktoré vlastnil. Najstarší syn tradične získal rodinné bohatstvo a titul jarla po smrti svojho otca. Jarlom sa mohol stať aj bohatší karl, ktorý bol schopný si zlepšiť svoje spoločenské postavenie napríklad prostredníctvom úspešného obchodovania.

Architektúra drevených kostolov

Drevené kostoly v Nórsku sú unikátne svojou konštrukciou a výzdobou. Väčšina z nich bola postavená v stredoveku a kombinuje prvky kresťanskej architektúry s tradičnými vikingskými motívmi. Typickým znakom sú vyrezávané portály, zvieracie motívy a krížové konštrukcie.

Na stavbu lodí Vikingovia použili silné železné nity na spojenie dlhých dosiek vyrobených radiálnym štiepaním kmeňov. Spodné dosky pripevnili ku kýlu, pričom každá doska trupu prekrývala zvyšok, nitmi ich pripevnili k sebe a k stĺpikom kmeňa. Prekrývajúce sa dosky urobili vikingské lode ľahšími a oveľa flexibilnejšími.

Vikingovia používali dva hlavné typy lodí. Longships, lode postavené na nájazdy a vojnu. Mali plytké ponory umožňujúce vylodenie bez potreby prístavu a umožňujúce aj cestu po riekach. Vikingovia sa mohli plaviť aj viac ako 160 kilometrov do vnútrozemia, aby prepadli alebo založili nedobytnú základňu na riečnom alebo oceánskom ostrove bez prístavu a byť v bezpečí pred nepriateľskými útokmi. Dlhé lode boli rýchle, s priemernou rýchlosťou päť až desať uzlov (max. 15 uzlov), manévrovateľné a poháňané vetrom aj veslami. Boli symetrické a obojstranné, čo im umožňovalo obrátiť smer bez otáčania.

Lode Knarr boli postavené na prieskum, napríklad aj na preplávanie Atlantiku. Boli hlbšie, širšie a pevnejšie, mali priestor pre ľudí, dobytok a nástroje. Menšie pobrežné lode pre obchodné expedície boli postavené na prepravu nákladu obchodného tovaru a dostatočne ľahké na prepravu po súši. Jedna takáto loď z 11. storočia bola 45 stôp dlhá, 11 stôp široká (13,7 m x 3,5 m) a mohla prepraviť 4,6 tony tovaru. Veslá používali iba na manévrovanie pri pristávaní. Keďže boli Vikingovia výborní obchodníci, vymieňali tovar zo severu - kožušiny, jantár, železo a drevo za tovar z juhu - striebro, zlato, sklenené nádoby, látky, hodváb a korenie a otrokov. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou.

Významné drevené kostoly v Nórsku

Medzi najznámejšie drevené kostoly patrí kostol v Borgunde, Urnes, Heddal a Lom. Tieto kostoly sú nielen architektonickými skvostami, ale aj dôležitými historickými pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú minulosť Nórska.

Vik a jeho význam

Hoci samotný Vik nie je priamo spojený s drevenými kostolmi, oblasť je známa svojou krásnou prírodou a kultúrnym dedičstvom. Návštevníci môžu preskúmať okolité fjordy, hory a tradičné nórske dediny. Nórsko je známe drevenými kostolmi, sme asi jediné dve európske krajiny, ktoré majú drevené kostoly v hojnejšom počte, no Nóri sú v tomto asi väčší darebáci: kedysi koncom 19. storočia ich z pôvodnej tisícky stálo asi 100, dnes je ich už len 28, a to ešte zopár bolo nedávno podpálených bláznivými blackmetalistami.

Dúfame, že tento článok vám poskytol komplexný prehľad o drevených kostoloch v Nórsku a ich spojitosti s Vikingami. Nech vás inšpiruje k návšteve tejto krásnej krajiny a objavovaniu jej bohatého kultúrneho dedičstva.

tags: #dreveny #kostol #norsko #vik