Fínsko, krajina tisícich jazier, ponúka nielen nádhernú prírodu, ale aj bohatú históriu a kultúru. Jedným z klenotov fínskej architektúry je drevený kostol v Savonlinne, ktorý svojou jedinečnosťou priťahuje návštevníkov z celého sveta. Poďme sa ponoriť do jeho histórie a obdivovať jeho architektonické detaily.
Drevený kostol v Savonlinne
Cesta za Polárnym Dňom: Dobrodružstvo v Laponsku
Laponsko nadchne každého, kto túži po netradičnom a zároveň finančne dostupnom letnom dobrodružstve. Polnočné slnko, stáda sobov, Santa Claus, či ametysty ako dlaň rovno pod nohami. Stačí zbaliť stan, spacáky, repelent, trochu teplejšie oblečenie a poďho za polárny kruh do Fínska! Ak sa v aute nájde aj miesto pre nafukovací čln a udicu, zážitok bude ešte silnejší. Najmä pre deti, na výlet budú zaručene spomínať ešte dlhé roky.
Polárna žiara v Laponsku
Cesta autom za polárnym dňom však nie je pre bábovky. Autom treba totiž prekonať 3000 kilometrov tam a toľko isto aj naspäť. Samozrejme sa dá ísť aj lietadlom do Rovaniemi, čo je hlavné mesto fínskeho Laponska ležiace priamo na polárnom kruhu - nejde však o lacný špás. Z tohto pohľadu je najlepšie ísť autom.
Príroda a Aktivity v Laponsku
Okolitá príroda je jednou z posledných panenských oblastí v Európe. Za skutočným polárnym dňom treba však cestovať ešte aspoň o 150 kilometrov ďalej na sever. Aspoň k mestečku Sodankylä. Tam už slnko naozaj cez noc vôbec nezapadá. Sobov je v Laponsku viac ako ľudí - kým obyvateľov je len okolo 187 tisíc, sobov ešte o tri tisícky viac. Kedykoľvek vbehnú autu do cesty. Loviť ryby môžete bez rybárskeho lístka, v riekach sa dá úspešne ryžovať zlato, stan tiež môže stáť kdekoľvek. Hoc aj priamo na lyžiarskej zjazdovke.
Laponská príroda
V národnom parku Pyhä - Luosto nájdete pravé ametysty len päť centimetrov pod povrchom zeme. Zatiaľ najväčší polodrahokam, čo sa tam objavil, vážil cez osemdesiat kíl. Jediné, čo tu turista nenájde, sú domorodí Laponci poobliekaní do pestrofarebných krojov. Už dávno sa totiž zaradili do bežnej spoločnosti. Rozpoznať ich od Fínov je ťažké, šikmé oči prezrádzajú len niektorých z nich. V tejto čarovnej krajine na návštevníkov čaká okrem miliónov dotieravých komárov aj milión prekvapení.
Fínska Kultúra: Sauna a Architektúra
Fínsko a sauna ide ruka v ruke. Pritom sauna tu nie je symbolom bohatstva alebo moci ako je tomu často v našich zemepisných šírkach. Je každodennou súčasťou života a je určená jednoducho pre každého. Nemožno sa preto čudovať, že za posledných päťdesiat rokov sa počet sáun v krajine strojnásobil na súčasných 1,5 milióna.
Fínska sauna
O tom, že sauna je nespornou súčasťou fínskej kultúry svedčí aj skutočnosť, že v potnej miestnosti sa ešte donedávna rodili deti. Je totiž považovaná za najčistejšie prostredie. Už po prvých kilometroch nášho roadtripu nám udrela do očí pedantne upravená krajina a predovšetkým vkusná fínska architektúra v podobe drevených červených domčekov, nádherne zakomponovaných do prostredia nekonečných lesov a jazier. Ale skutočné lahôdky pre chalupárov sme objavili až pri výletoch člnom po nespočetných jazerách. Všade je množstvo väčších, či menších ostrovov, neraz s priemerom len niekoľko metrov. A na každom stojí útulná drevená chata.
Po revízii zákona prechádza tradičné stavebníctvo novým rozkvetom. Na vidieku je to celkom pochopiteľné, výrazne to však poznačilo aj mestské sídliská, ktoré pôsobili skôr dojmom špičkových horských hotelov. Na väčšine fínskych miest bol pritom zaujímavý jeden fakt. Prakticky nemajú súvislé stredoveké historické centrum. Samozrejme tu boli výnimky. Len pripomeňme, že kamenná pevnosť Olavinlinna je dejiskom každoročného operného festivalu, pričom tento rok má toto tradičné podujatie deväťdesiate výročie.
K najstarším pamiatkam patrí určite pevnosť Suomenlinna v Helsinkách, ktorú sme pri príchode loďou míňali len o niekoľko metrov. Väčšina budov však pochádza z obdobia neoklasicizmu a sú dielom architekta C. L. Engela, ktorý patril začiatkom 19. storočia k najslávnejším fínskym architektom.
Fínsko a Európska Únia
Ukončením studenej vojny padol Fínsku zo srdca riadny kameň a zároveň pribudlo kopec nových starostí. Na rozdiel od Nórska alebo Švédska nebola fínska príslušnosť k Západu nikdy geografickou ani politickou samozrejmosťou. Až uvoľnenie vzťahov medzi Východom a Západom za čias Michaila Gorbačova umožnilo fínskym politikom zvyšovať diplomatické aktivitu západným smerom.
Krajina tisícich jazier totiž žila v susedstve nevyspytateľného ruského medveďa a v platnosti bola aj zmluva z roku 1948. Aj tieto fakty boli dôvodom vytrvalej fínskej neutrality, ktorej diplomatická dokonalosť si časom získala rešpekt na oboch stranách barikády. Zánik Sovietskeho zväzu na jednej strane uvoľnil ruky fínskej politickej diplomacii. Na strane druhej, zánik výhodného neutrálneho postavenia a krach silného sovietskeho trhu priniesol množstvo ekonomických problémov. Aj z týchto dôvodov vstúpilo Fínsko do Európskej únie až v roku 1995.
Našťastie tu však bola tradične silné odvetvie informatiky a Nokia, „motor“ fínskej ekonomiky. Silné podniky sa časom prispôsobili novej situácii a rozšírili vývoz do krajín juhovýchodnej Ázie, čiastočne sa obnovili stratené pozície v Rusku a najmä, Fínsko nastúpilo do mohutného náporu na nové trhy v pobaltských krajinách.
Sociálna Politika a Fínska Povaha
Výraznou črtou fínskej spoločnosti je premyslená sociálna politika. Ako príklad uveďme skutočnosť lichotiacu nám mužom. Každý otec aj v prípade nezosobášených partnerov má po narodení dieťaťa nárok na pätnásť dní dovolenky. Väčšina partnerských dvojíc žije v súčasnosti v tzv. otvorenom partnerstve, bez manželského zväzku. Ďalšou veľmi sympatickou črtou severskej spoločnosti je tzv. uusioperhe. Takéto rodiny tvoria rozvedený muž a žena, ich deti z iného manželstva a samozrejme aj ich spoločné deti.
K predstave fínskeho koloritu treba pripomenúť skutočnosť, že v zimnom období, až do konca marca vychádza slnko okolo jedenástej a zapadá už o tretej poobede. Dni sú plné šera, na ľudí padá únava. Presným opakom je leto. Slnko prakticky neklesá za horizont a tento div prírody sa preslávil najmä pod pojmom „petrohradské biele noci“. V skutočnosti je však tento prírodný div vo Fínsku oveľa intenzívnejší a o tretej nadránom tak môžete v parku pokojne čítať noviny.
Na jednej strane je pravda, že severania si veľmi potrpia na súkromie. Pravdepodobne zato môže riedke osídlenie a zvyk na samotu. Veď Fínov je približne rovnako ako Slovákov - päť miliónov, obývajú však siedmu najväčšiu krajinu v Európe. Uzavretosť a striedmosť miestnych obyvateľov má svoju dobrú stránku v nízkej kriminalite. Bicykle sa na ulici nezamykajú, pri prechádzke lesom sme často natrafili na zruby, kde bolo možné bez problémov prespať. Tieto miesta pritom zostávajú neuveriteľne čisté. Každý si považuje za povinnosť poupratovať a pripraviť kopu dreva pre ďalších hostí.
Neuveriteľné remeslo nórskych drevených kostolov
tags: #dreveny #kostol #savonlinna