Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo, ktoré sa prejavuje v rôznych formách. Popri Čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch, máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy. Väčšinu z nich nájdete na východnom a severnom Slovensku, na úpätí Karpát.
Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia. Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo.
Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.
UNESCO: Hronsek Wooden Church
Architektúra a charakteristika
Drevené chrámy pochádzajú zo 16. až 18. storočia a stavali sa prevažne na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach v obciach. Chrám stojí bez jediného klinca. Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje. Úloha postaviť stavbu bez použitia jediného klinca v minulosti preverila staviteľské zručnosti nejedného miestneho remeselníka.
Prečo sa vlastne nepoužíval iný stavebný materiál okrem dreva? Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince. Tie boli totiž priamo asociované s ukrižovaním Krista. Ľudoví majstri sa preto snažili o zhotovenie drevených spojov, ktoré boli pevné a odolávali poveternostným vplyvom. Riešením boli dômyselné tesárske väzby a drevené dubové kliny, ktorými sa spevňovali hlavné konštrukčné časti.
Okrem použitia prírodných materiálov, predovšetkým dreva, sa chrámy vyznačujú charakteristickou umeleckou výzdobou. Krásne šindľové strechy sú príkladom tesárskych a rezbárskych zdatností našich predkov, rovnako aj železné kríže ukuté u miestnych kováčov. To jedinečné skrývajú všetky chrámy vo vnútri - umelecké výtvarné či sochárske diela - v rímskokatolíckych a evanjelických kostoloch zakomponované v bohato zdobených oltároch, v chrámoch východného obradu v podobe ikonostasov, drevených stien s ikonami oddeľujúcimi svätyňu od zvyšnej časti chrámu.
Pôdorys a stavbu chrámu ovplyvňuje aj typ sakrálnej stavby, na Slovensku nájdete rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke, aj pravoslávne drevené chrámy. Zaujímavosťou je, že vo väčšine chrámov sa dodnes pravidelne konajú bohoslužby.
Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice). Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri.
Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier). Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
UNESCO a drevené kostoly
Na druhej strane, to, čo na týchto chrámoch dodnes obdivujeme, zároveň prispelo k ich súčasnému malému počtu. Nezachovalo sa ich totiž veľa. Celodrevené konštrukcie kratšie odolávali poveternostným vplyvom, podliehali požiarom, alebo boli nahradené trvácnejšími murovanými stavbami.
Z pôvodných niekoľko stoviek drevených chrámov na našom území sa zachoval len zlomok. Dodnes sa ich zachovalo len päťdesiatdeväť - 42 rusínskych drevených cerkví, 11 rímskokatolíckych a 6 evanjelických kostolov. V snahe o záchranu týchto vzácnych drevených chrámov má takmer polovica z nich štatút národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2008 im bola priznaná aj celosvetová hodnota a výnimočnosť.
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú aj slovenské drevené kostoly Karpatského oblúka, konkrétne kostoly v Hervartove, Tvrdošíne, Kežmarku, Leštinách, Hronseku a chrámy východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Zapísané do Zoznamu svetového dedičstva na 32. zasadnutí Výboru svetového dedičstva, Quebec, Kanada, 2. - 10. júla 2008, pod číslom 1273.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradené rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku, a gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia. Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných technik. Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi. Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburskeho odporu v 17. storočí.
Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat. Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
- Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
- Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
- Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok
Prehľad drevených kostolov zapísaných v UNESCO
| Názov kostola | Obec | Typ |
|---|---|---|
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Rímskokatolícky |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Rímskokatolícky |
| Kostol sv. Mikuláša Biskupa | Ruská Bystrá | Gréckokatolícky |
| Kostol sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Gréckokatolícky |
| Kostol sv. Mikuláša | Bodružal | Gréckokatolícky |
| Evanjelický artikulárny kostol | Leštiny | Evanjelický artikulárny |
| Evanjelický artikulárny kostol | Hronsek | Evanjelický artikulárny |
| Evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | Evanjelický artikulárny |
Mapa drevených chrámov UNESCO na Slovensku (zdroj: drevenechramy.sk)
Putovanie po drevených kostoloch
Kalvária v Bardejove dotvára siluetu mesta Bardejov. Vypína sa nad mestom, na jeho východnej strane. K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista. V okolí kostola sa nachádza cintorín, kde sú pochovaní významní obyvatelia mesta.
Skanzen vo Svidníku je jednou z expozícií Múzea ukrajinskej kultúry. Múzeum v prírode predstavuje návštevníkom život a staviteľstvo ukrajinského obyvateľstva v minulosti. V rozsiahlom areáli skanzenu je možné nahliadnuť do rôznych obytných či hospodárskych budov a pokochať sa nádherou drevenej cerkvi, ktorá dominuje areálu.
Na Zemplíne je všetkých deväť drevených chrámov prepojených Cyklistickým chodníkom ikon a v rámci iniciatívy Obnova drevených chrámov podporenej z grantov EHP, sa v posledných rokoch podarilo zabezpečiť obnovu štyroch drevených chrámov, z toho dvoch v havarijnom stave. Ak sa do tohto kúta Slovenska vyberiete na výlet, neobídite neobyčajnú výstavu o ikonografii Zemplína v drevenom chráme v Šmigovci. Aby chrám po obnove neostal prázdny, rozhodli sa využiť ho zatiaľ ako netradičný výstavný priestor.
Niekoľko trás pre spoznávanie drevených kostolov:
- Okruh Bardejov - Krivé - Hervartov: Celá trasa meria približne 40 km. Začiatok trasy začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša. Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi.
- Okruh Bardejov - Frička - Lukov: Celá trasa má dĺžku približne 45 km. Východiskový bod je v Bardejove po štátnej ceste I/77 v smere na Starú Ľubovňu. V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela. Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv. Kozmu a Damiána.
- Okruh Bardejov - Tročany - Kožany: Celá trasa je dlhá približne 66 km. Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom.
- Okruh Bardejovské Kúpele - Jedlinka - Ladomirová: Trasa je dlhá 78 km. Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie. Ďalej pokračuje cez Nižnú Polianku, v ktorej je potrebné odbočiť smerom na Hutku do Svidníka. Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej.
Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.