Drevený Kostol svätého Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke: História a Architektúra

Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva.

Jednou z obcí, ktoré sa môžu popýšiť takouto významnou pamiatkou, je aj Hrabová Roztoka. Táto nenápadná dedinka oplýva vzácnym historickým skvostom - gréckokatolíckym dreveným kostolom sv. Bazila Veľkého.

Hrabová Roztoka je obec s bohatou históriou, ktorá siaha až do 16. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1568. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého. Len kúsok od neho stojí ešte jeden chrám - pravoslávny chrám zasvätený sv. Vladimírovi. Obe tieto sakrálne stavby dotvárajú kolorit obce a svedčia o jej bohatej histórii a viere obyvateľov.

Gréckokatolícky drevený chrám v Hrabovej Roztoke postavený v polovici 18. storočí je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov sv. Bazilovi Veľkému. Tento architektonický skvost bol postavený v polovici 18. storočia a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16. storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.

Architektúra a História Chrámu

Chrám bol postavený v 18. storočí. Zrubová stavba je trojdielna, trojpriestorová, dvojvežová s dvomi krížmi. Na pôvodne trojpriestorovom a trojvežovom objekte bola v 19. storočí prestavaná veža do dnešnej podoby s valbovou strechou a dvomi vežičkami. Chrám bol zvonku i zvnútra opláštený doskami.

Jeho zaujímavosťou je prevýšenie podlahy, ktoré je medzi vchodovými dverami a oltárnou časťou viac ako jeden meter. Najstarší zvon vo veži pochádza z roku 1796. V podkroví sa nachádza vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík, ktorý vyrobili z jedného kusa dreva.

Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil. Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach. Jedinečná je ich konštrukcia. Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér.

Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.

Ikonostas a Interiér

Interiér zdobí prekrásny štvorradový ikonostas pochádzajúci z roku 1794. Ikonostas je vyskladaný predovšetkým z ikon pochádzajúcich z obdobia 17. a 18. storočia. Osobitnú pozornosť si zaslúžia cárske dvere z roku 1794.

Ikonostas, Národná kultúrna pamiatka, z roku 1794 má štvorradovú architektúru. Prvý, hlavný rad, obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, ikonu sv. Bazila Veľkého. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou Poslednej večere a tretí apoštolský rad má v strede ústrednú ikonu Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich medailónov s dvojicami postáv.

Na prestole sa nachádza ikona Ukrižovanie z 18. storočia v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme. Ikona je dielom ľudového majstra - ikonopiscu.

Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.

Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.

Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži.

Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733.

Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiacu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami.

Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí.

Rekonštrukcia a Súčasnosť

Kostolík svätého Bazila Veľkého prešiel v roku 2016 rekonštrukciou, no zachovala sa pôvodná podoba chrámu, ikonostasu i prestola pochádzajúca z čias vzniku chrámu. Drevený kostolík už neslúži na bohoslužobné účely.

Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa zachovala pôvodná podoba chrámu, ikonostasu i prestola pochádzajúca z čias vzniku chrámu.

Drevený Kostol svätého Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke

Ďalšie Gréckokatolícke Chrámy Sv. Bazila Veľkého

Drevený kostol bol postavený v roku 1730 a je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému. Nachádza sa v obci Krajné Čierno, ktorá je filiálkou obce Ladomirová. Svojou architektúrou sa zaraďuje k byzantským sakrálnym stavbám, kde je vykonávaný východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho.

Chrám stojí na kamennom základe, na ktorom sa vyvyšuje trojloďová stavba s troma vežami v podobe zrezaného ihlana ukončené trojramenným krížom. V jednej veži je umiestnený zvon z roku 1876. Súčasťou areálu je zrubová ohrada so strieškou a drevená vstupná brána, ktorá je krytá kužeľovitou strieškou.

Interiér je zdobený barokovým ikonostasom s polychrómovanou drevorezbou a ikonami zo 17. a 18. storočia. Najvzácnejšia je ikona Snímania Ježiša z kríža, ktorá je umiestnená vo svätyni. Súčasťou výzdoby sú aj voľne zavesené ikony a procesiový kríž.

Cirkev sv. Bazila Veľkého patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. O existencii chrámu svedčia už zápisy z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho v 1749 a tiež mukačevského biskupa Michala Manuela Olšavského z 1752. Prvou veľkou opravou budova prešla v roku 1878, kedy bol inštalovaný aj nový barokový ikonostas. Súčasný vzhľad nadobudla cirkev po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1995-98, kedy sa dobudovali bočné lode.

Gréckokatolícki duchovní v cirkvi sv. Bazila Veľkého pôsobili do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev komunistickým režimom zlikvidovaná a k jeho navráteniu došlo až štátnym nariadením z 23.10.1992. Bohoslužby a sviatosti sa vysluhujú v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. Veľkým duchovný obohatením je і čítanie Božieho Slova v rusínskom jazyku. Do farnosti zavítali mnohé osobnosti, medzi inými aj Paul Róbert Magosci, vtedajší predseda Svetovej rady Rusínov či prvý prezident SR Michal Kováč s manželkou Emíliou, ktorí sa zúčastnili archijerejskej sv. liturgie slúženej dňa 07.04.2004 vtedajším Mons.

Príklady drevených kostolov východného Slovenska

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej bol postavený na začiatku 18. storočia. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny (6-uholníkový) tvar. Strecha je šindľová. Interiér v barokovom a rokokovom štýle pochádza zo začiatku 18. storočia.

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt. Veža kostola dominuje nad babincom. Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Kostolík bol postavený v roku 1742 bez použitia jedného klinca. Umelecky hodnotný ikonostas a oltár pochádzajú z polovice 18. storočia.

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša v Bodružale patrí k najstarším dreveným sakrálnym stavbám východného obradu na Slovensku. Kostol má tri veže. Kostolík bol postavený v roku 1658. Je to trojdielna zrubová stavba s bohato členenou šindľovou strechou a troma na západ sa zvyšujúcimi vežami. V interiéri sa zachovali zvyšky nástenných malieb z polovice 18. storočia. Ikonostas s viacerými ikonami pochádza z konca 18. storočia.

Rímskokatolícky drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne pochádza pôvodne z konca 15. storočia, v 17. storočí nasledovala renesančná prestavba. V kostole môžeme obdivovať barokový oltár z konca 17. storočia, neskoro renesančnú kazateľnicu z roku 1654, ktorá zobrazuje postavy evanjelistov, ako aj maľby zobrazujúce apoštolov, obraz Svätého Juraja ako zápasí s drakom a neopakovateľnú zbierku domácich malieb.

Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove vznikol v období 1500. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostol na území Slovenska. Najvzácnejšiu časť interiéru kostola predstavujú gotické obrazy a nástenné maľby z obdobia od roku 1655 a 1805.

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Kežmarský kostol je postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Prvý kežmarský artikulárny kostol bol postavený v rokoch 1687 - 1688. K prestavbe na dnešný vzhľad došlo až v roku 1717. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Oltár a kazateľnicu zhotovil Ján Lerch z Kežmarku v rokoch 1718 - 1727.

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Hronseku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Kostol začali stavať v roku 1725 a na jeseň 1726 bol hotový. Má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý, 11 m široký a má 30 okien. Stĺpy sú dubové a ostatné časti kostola sú zväčša smrekové. Kostol má 1 100 miest na sedenie. Súčasne s kostolom bola v roku 1726 postavená aj zvonica.

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Leštinách pochádza z roku 1688. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. - 18. storočia. Celý interiér je bohato vymaľovaný. Návštevníka zaujme najmä hlavný oltár zo začiatku 18. storočia, lavice s erbami, renesančná krstiteľnica zo 17. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Meška z roku 1753.

Interiér Kostola svätého Bazila Veľkého

Okrem spomínaných kostolov UNESCO sa na východnom Slovensku nachádza množstvo ďalších zaujímavých sakrálnych stavieb. Medzi ne patria:

• Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša z roku 1727.
• Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy z roku 1705.
• Frička: Kostol archanjela Michala z 18. storočia.
• Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia.
• Hunkovce: Drevený chrám Zosnutia Bohorodičky z konca 18. storočia.
• Jedlinka: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1763.
• Korejovce: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1764.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom z druhej polovice 18. storočia.
• Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého z 18. storočia.
• Krivé: Drevený chrám sv. Lukáša z roku 1826.

Každý kostol je jedinečný, hoci majú niektoré spoločné črty. Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.

Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.

Prehľad vybraných drevených kostolov:

Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať.

Atrakcie v okolí Hrabovej Roztoky

V malebnom prostredí neďaleko Ukrajinskej hranice, za "Východnou bránou Vihorlatu" rastie zabudnuté bohatstvo. Tretím najvyšším vrchom sopečného pohoria Vihorlatské vrchy je Nežabec - 1023 m n. Srdce Vihorlatských vrchov je tvorené čarokrásnym jazerom, ktoré nesie názov Malé Morské Oko. Morské oko je šperkom Vihorlatských vrchov. Je to ideálne miesto na oddych, romantické prechádzky, ale aktívnu turistiku pre rodiny s deťmi. Jazierko v bývalom kameňolome pri obci Beňatina láka v letných mesiacoch stovky návštevníkov z okolia, ale aj zahraničia. Sninský kameň je vrch vo Vihorlate. Je tiež najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Je chránený a ako prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,52 ha. Kúpalisko Barnova rika je ideálne miesto pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú príjemný relax počas letných mesiacov. V jednej z najvýchodnejších obcí Slovenska, v dedinke Uliča, nájdete rozprávkový minisvet. Zaparkovať sa dá pri kostolíku popri ceste.

tags: #dreveny #kostol #sv #bazila #velkeho #hrabova