Pri pohľade na drevené kostoly na Slovensku sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku.
Skupiny drevených kostolov
Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti. Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných.
Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine.
Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža.
Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona.
Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.
Medzi tieto skvosty patrí aj chrám sv. Michala Archanjela v Ruskom Potoku, ktorý bol postavený v roku 1740.
UNESCO: Hronsek Wooden Church
Drevený kostol svätého Michala Archanjela v Ruskom Potoku.
História a súčasnosť
Uprostred obce Ruský Potok bol v roku 1740 postavený pôvodne gréckokatolícky drevený chrám. Je pod patronátom sv. archanjela Michala. Od roku 2000 je prevedený na Pravoslávnu cirkev. Zo stavebného hľadiska ide o trojdielny, trojpriestorový, dvojvežový chrám s dvoma krížmi. Je postavený na kamennom základe. Konštrukcia chrámu je klasická zrubová, u veže a predsiene stĺpová.
Telo chrámovej veže je obložené doskami, na jej streche je špeciálne tvarovaná cibuľa, laterna so strieškou, dve cibuľky nad sebou a trojramenný kríž. V závere strechy nad svätyňou je osadená jednoduchá vežička s cibuľkou a trojramenným krížom. Vstup do chrámu je zo západnej strany cez predsieň.
Detail veže dreveného chrámu svätého Michala Archanjela v Ruskom Potoku.
Ikonostas a interiér
Ikonostas (NKP) v chráme má štvorradovú architektúru s ikonami rozmiestnenými na štyroch poschodiach. Predpokladá sa, že pochádza z 18. stor. Prvý hlavný rad tvoria ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista, sv. archanjela Michala alebo skôr Zboru sv. archanjela Michala. Diakonské dvere nie sú osadené krídlom. Cárske dvojkrídlové dvere sú osadené šiestimi medailónmi (štyria evanjelisti a hore dva medailóny Zvestovania).
Na osteniach sa nachádzajú ikony sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora Naziánskeho. Priestor na osadenie ikonostasu je užší ako samotný ikonostas a preto sú prvé a posledné dvojice ikon zošikmené. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad je tvorený ikonami apoštolov, kde uprostred radu je ústredná ikona Krista.
Veľmi hodnotný je v tomto chráme aj žertveník s ikonou Snímania Krista pochádzajúci z 18. stor. a liturgické knihy zo 17. stor.
Zvonica
Drevená zvonica pri chráme nie je pôvodná, bola postavená v roku 1956. Je stĺpovej konštrukcie. Sú v nej zavesené tri zvony pochádzajúce zo zvonice vo veži.
Interiér dreveného chrámu.
Ďalšie drevené kostoly na Slovensku
Slovensko sa môže pochváliť mnohými ďalšími drevenými kostolmi, ktoré sú svedectvom zručnosti a umeleckého cítenia našich predkov. Niektoré z nich sú dokonca zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Medzi najznámejšie patria:
- Hervartov
- Tvrdošín
- Kežmarok
- Hronsek
- Leštiny
- Bodružal
- Ruská Bystrá
- Ladomirová
Tieto kostoly sú nielen náboženskými stavbami, ale aj cennými kultúrnymi pamiatkami, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.
Prehľad vybraných drevených kostolov na Slovensku
| Kostol | Obec | Rok postavenia | Zasvätenie |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Koniec 15. storočia | Sv. František z Assisi |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Druhá polovica 15. storočia | Všetci svätí |
| Evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | 1717 | - |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ruský Potok | 1740 | Sv. Michal Archanjel |
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.