Štyridsaťdňová veľkopôstna príprava kresťanov na Veľkú noc vrcholí. Po Kvetnej nedeli sa začne tzv. Veľký týždeň, u evanjelikov Tichý týždeň. Cirkev si v týchto dňoch zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Záver tohto týždňa tvorí Veľkonočné trojdnie, v ktorom má každý deň osobitný význam so špecifickými obradmi a zvykmi.
Veľká noc je najstarší a zároveň najvýznamnejší kresťanský sviatok. Nahradila židovskú paschu, ktorá bola jej predobrazom, a obsahuje podstatu kresťanského učenia. V Rímskokatolíckej cirkvi sa Popolcovou stredou začala 40-denná príprava na Veľkú noc. Popolcovou stredou vstúpili do obdobia pôstu nielen rímskokatolíci, ale aj členovia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).
Veľký piatok: Deň Kristovho umučenia
Zelený štvrtok pripomína Ježišovu poslednú večeru: na pamiatku jeho rozlúčky s apoštolmi a odkazu, aby sa navzájom milovali a slúžili jeden druhému, kňazi pri bohoslužbách umývajú nohy dvanástim mužom. Veľký piatok je dňom Kristovho umučenia. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. U rímskokatolíkov je to jediný deň v roku, keď sa neslúži svätá omša, ale iba liturgia slova s ďalšími typickými obradmi, ako je odhalenie kríža a poklona krížu.
Veľkopiatočný pôst je u evanjelikov čiastočný - nejedáva sa mäso, u katolíkov prísny - dospelí veriaci sa môžu najesť len raz za deň.
Ako pre agentúru SITA uviedla etnologička Katarína Babčáková, v tento deň bol ukrižovaný Ježiš Kristus a evanjelici držia najprísnejší pôst, môžu jesť len chlieb a vodu. V tento deň sa podľa jej slov robili tzv. lustračné úkony - očistné úkony, kedy ľudia robili očistu zvierat a brodili kone. "Takisto sa umývali v tečúcej vode pred východom slnka, čo im malo zabezpečiť zdravie a krásu," informovala etnologička.
S predstavou, že zásahy do organizmov v tento deň budú mať priaznivý účinok, strihali ovce a vypaľovali znaky zvieratám. Tiež podľa nej štepili stromy, čo pre nich znamenalo, že rany sa budú dobre hojiť. Vykonávali tiež prosperitné úkony ako stieranie rosy, pričom treli po tráve cudziu plachtu. "Čím viac rosy, tým viac mlieka pribudlo ženám považovaným za strigy," uviedla Babčáková.
Ľudia verili, že sa na Veľký piatok schádzajú strigy na krížnych cestách, kde mútia maslo a tancujú. Keď podľa nej ľudia precedili mlieko cez venček zo šípok a mútili ho, striga prišla. Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce.
V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. "Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl," uviedla etnologička.
Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými púčiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.
Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. "Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov," informovala agentúru SITA Babčáková.
Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa podľa jej slov počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. "Na východnom Slovensku sa tento koláč, nazývaný paska, piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek" a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť," uviedla. Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa zasievali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale aby chránili tiež proti prírodným živlom.
Ďalšie dni Veľkonočného týždňa
Počas Bielej soboty sa konajú poklony pri Ježišovom hrobe a večer sa slávi vigília Kristovho zmŕtvychvstania. Evanjelická cirkev nočnú predohru veľkých sviatkov nemá, a preto si Zmŕtvychvstanie pripomína až v nedeľu.
Biela sobota (nazýva sa aj Veľká sobota či Svätá a veľká sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Veľkého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe.
V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Dňom Bielej soboty sa končí pôst (pôstne obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Zelený štvrtok).
Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. Biela sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.
Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuagnity) a kánon. Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.
Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.
Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.
S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. Ústredným motívom Bielej soboty je Kristov hrob a očakávanie zmŕtvychvstania. „Piekol sa aj veľkonočný baránok, z masy vajec, žemlí a klobásy. Muži a chlapci kedysi na Bielu sobotu plietli korbáče z vŕbových prútov, dievčatá farbili výdušky. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé.
Nasleduje veľkonočná oktáva ôsmich veľkonočných nedieľ: na štyridsiaty deň sa slávi Nanebovstúpenie Pána a na päťdesiaty deň Zoslanie Ducha Svätého, ktorým sa Veľkonočné obdobie končí.
Tabuľka: Pôstne zvyklosti počas Veľkého piatku
| Cirkev | Pôstne zvyklosti |
|---|---|
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) | Čiastočný pôst - nejedáva sa mäso |
| Rímskokatolícka cirkev | Prísny pôst - dospelí veriaci sa môžu najesť len raz za deň |
Vo všeobecnosti je však pôst v ECAV dobrovoľný. K prísnemu pôstu sú veriaci pozvaní len na Veľký piatok. To, čo spája rímskokatolíkov a evanjelikov je aj fialová liturgická farba ako symbol smútku a pokánia.