Upozornenie! Texty a obsah tohoto webu sú chránené autorským právom. Akékoľvek kopírovanie bez súhlasu autora je právne postihnuteľné! V prípade záujmu o prebratie jednotlivých článkov, statí, alebo celých súborov kontaktujte autora cez záložku kontakt.
Úvahy o tom kam sa človek podeje po svojom fyzickom skone ma napadali od detstva. Pravdepodobne ako aj Vás ostatných. Svetskú literatúru, ktorá sa zaoberá týmito úvahami som prelúskal vždy takmer na počkanie. Tieto knihy, brožúry sa opierali o tzv. vedecké poznatky, výskumy lekárov, patológov. Iné sa zaoberali mystickými pohľadmi, pohľadmi rôznych náboženstiev, využívajúc okultné praktiky, tajomné sily a pod. Po mojom obrátení som prestal mať strach z vecí, ktoré prídu „potom“.
Hlad po vedení však neutíchal. Zavrhol som všetky svetské teórie, začal som hľadať a porovnávať z Písmami. Postupne sa mi do rúk dostával materiál, ktorý sa viac, či menej zaoberal aj otázkou života po smrti. Kompletný pohľad na našu budúcnosť, ktorá sa týka každého človeka, spaseného či zatrateného som postrádal. Rozhodol som sa napísať túto úvahu vo svetle Písiem, Biblie. Ako základ mi poslúžila staršia písomná úvaha neznámeho brata z minulého storočia 1. Použil som ju ako osnovu a dovolil som si odcitovať z nej príspevok evanjelistu dr.H.A. Ironside 2, ktorý je v nej uvedený. Pre porovnanie uvádzam odkazy na literatúru, kde názory a pohľady iných autorov plne korešpondujú s presvedčením, ku ktorému som dospel pri štúdiu Písma.
Keď človek vypustí dušu, kdeže je? Táto otázka, ktorú vyslovil patriarcha Jób /Jób 14:10/, nie je neobvyklá. Je v ústach a v srdciach nespočetných smrteľníkov. Vždy sa ľudia pozastavujú nad smrťou a majú tisíce otázok. Aká je budúcnosť človeka? Prestane existovať, keď zomrie, alebo skutočná osobnosť prežije smrť? Ak áno, kde je? Má vedomie? Za akých podmienok existuje? Je možné dajaké spojenie so živými? Znamená smrť večné rozlúčenie tých, ktorí sa milovali? Ľudia sa budú pýtať, inak ani nemôžu. Odkedy jestvuje čas, otázky ohľadom smrti a stavu po nej znepokojujú ľudskú myseľ. Ozvali sa pri prvom pohrebe a od tých čias sú najbolestivejším výkrikom ľudských sŕdc.
Veď kto by si neželal vedieť pravdu o tom, čo je po smrti? Ľudia hľadajú odpovede. Kde a kto im najdôveryhodnejšie môže odpovedať? Určite to nie je veda, ani filozofi. Pravdu nájdeme v Biblii. Biblia ako živé Božie Slovo, dáva odpoveď všetkým hľadajúcim. Milióny ľudí, ktorí chcú poznať Pravdu o živote po smrti, sa správne na ňu zamerali. Stvoriteľ v Písmach zjavuje (uvádza) nielen podstatu a pôvod človeka, ale aj jeho smerovanie po fyzickom skone. Keď budeme študovať Písmo a Jeho výpovede, nezostane v našich mysliach ani len tieň pochybností ohľadom zosnulých.
Tu by sme si mali položiť otázku, prečo práve v Biblii máme hľadať pravdu. Pre mnohých je to zbytočná otázka, napriek tomu uvediem zopár pádnych dôvodov. Biblia je Božie Slovo, skladá sa z 39 kníh Starého Zákona a 27 kníh Nového Zákona. Tieto knihy boli napísané ľudskou rukou autormi, ktorí boli vedení priamo Bohom. Pre overenie pravdivosti poslúži aj fakt, že Biblia obsahuje 6.408 veršov s prorockými údajmi, z ktorých sa 3.268 už naplnilo 3. Biblia je nezničiteľná kniha pod priamou ochranou Boha. Boli časy, kedy bola zakázaná, kedy sa ju mocní tohoto sveta pokúsili zničiť, vytrieť z povrchu zeme.
Ako vidieť, nepodarilo sa. Za pravdy uvedené v Písmach boli ľudia prenasledovaní, mučení, zabíjaní. Hus, Wiclef, Sattler 4 a veľa ďalších i v dnešných časoch /krajiny Islámu/ sú toho príkladom. Biblia bola preložená do viac ako 1.280 jazykov a nárečí vyše tromi tisíckami prekladateľov 5. U nás máme v súčasnosti sedem živých /bežne používaných/ prekladov NZ a štyri preklady celej Biblie. Okrem tohoto množstva existuje na Slovensku aj trinásť menej používaných prekladov častí Biblie a zopár kompletných starších, nepoužívaných prekladov. Za zmienku stojí pohľad na vznik Biblie Kráľa Jakuba.
Po vojne zo Španielskom v snahe ochrániť anglický ľud od vplyvu Jezuitskej Biblie z r. 1582, vyslali protestanti petíciu ku kráľovi Jakubovi od viac ako tisícich pastorov. Kráľ potom vybral 47 najškolenejších ľudí tej doby a rozdelil ich do troch skupín. Mali za úlohu preložiť dostupné Písma a zostaviť tak novú vernú kópiu - preklad Biblie. Jedna skupina pracovala v Oxforde, druhá v Cambridge a tretia vo Westminstri. Porovnaním a spísaním týchto troch verzií vznikla r. 1611 „King James Bible“, najuznávanejšia verzia v protestantskom svete. Bible Kralická z r. 1613 je takmer ako dvojča verzie KJV. Na Slovensku preložil Svätú Bibliu z pôvodných jazykov profesor Jozef Roháček /1936/ 6, a iste nie je náhoda, že jeho preklad zodpovedá Biblii Kralickej a verzii KJV.
Všetci vieme, že ľudská úmrtnosť, (mortalita) je sto percentná. Práve preto aj tí najväčší ateisti, majú vo svojom vnútri pochybnosti, či nádej, že smrťou sa nič nekončí. O tejto pravde som presvedčený a ten, kto tvrdí opak klame sám seba. Na margo zarytých ateistov jedna úsmevná poznámka. Z rozličných príčin sa nespočetné tisíce ľudí nedostali ku vysvetlení biblických právd od svojich kazateľov, pastorov, kňazov.... Nezostalo im nič iné, ako si tvoriť vlastné úsudky, alebo zostali v nevedomosti. Mnohým sa do rúk Biblia nikdy nedostala, a tak nemali kde pravdu nájsť.
Biblický materiál, bol v minulých rokoch ťažko dostupný, po uvoľnení cenzúry sa na trh dostalo množstvo publikácií, ktoré sa touto problematikou zaoberali, no nie vždy na biblickom základe. Niet sa čo diviť, diabol, ktorý je „kniežaťom“ tohto sveta je dokonalý imitátor, (aj keď z časti obmedzený Bohom). Tým sa vierohodnosť spomínaných publikácií značne obmedzila, u neveriacich pôsobili iné vedecké vysvetlenia veľmi fundovane, a tým náš starý známy „satan“ získava čo raz viac ľudí na svoju stranu, ľudí odvracajúcich sa od Boha a Pravdy. Väčšina svetských prác sa témou "čo je po smrti" zaoberala iba okrajovo, v rámci horoskopov, úvah, sci-fi a pod. Výklad, vysvetlenie na základe Biblie, sa na trhu neobjavilo.
Existujú traktáty a článočky, ktoré čiastkovo vysvetľujú učenie Písiem o mŕtvych, ale pisatelia sa obmedzujú na jednotlivé verše v súvislosti s úvahami na inú tému. Kazatelia tento veľmi dôležitý materiál týkajúci sa posmrtného života pri kázaní evanjelia využívajú nedostatočne. Nič tak človeka neutvrdí v správnom smerovaní, ako istá budúcnosť, nič tak človeka neprivedie k zamysleniu ako reálna hrozba zatratenia, trestu po smrti. Vždy sa pociťovala potreba knihy, ktorá by sa venovala výlučne tomuto predmetu. Knihy, ktorá by bola dosť prijateľná a zrozumiteľná, ktorá by poskytovala detailný prehľad tomu, kto by rád poznal učenie Biblie v týchto otázkach.
Záujem verejnosti o osud, budúcnosť človeka po smrti je prirodzene veľký. Našlo sa zopár „biblických“ učiteľov, zaoberajúcich sa touto problematikou, ktorí použili biblické verše, a tie dodávajú ich dielam punc dôveryhodnosti, ortodoxie a fundamentalizmu. Napríklad Charles Taze Russel 7 , zakladateľ tzv. „russelizmu“, odovzdal nevedomky svoju štafetu Josephovi Franklinovi Ruthefordovi 8 . On spolu so svojimi nasledovníkmi začali používať názov „Svedkovia Jehovovi, Milenisti, Stavitelia strážnej veže...“ Životom po smrti sa aj dnes zaoberá mnoho nových učení, siekt, ktoré síce používajú Bibliu a jej citáty, no ich učenie nesúhlasí s pravdami Písiem. Z veľkého počtu uvádzam iba niekoľko. New Age, Christian Science, aj u nás známa Scientológia, Zen /ako návrat k podstate/, a ďaľšie.
Mojím zámerom je podať každému čo najúplnejšiu a dôkladnú prácu, vysvetlenie založené výlučne na pravdivom učení Biblie o zosnulých. Ako sa mi to podarilo, nech posúdi každý sám. Nemám v úmysle odsudzovať, šíriť nevraživosť medzi jednotlivými denomináciami, cirkvami. Ak poukazujem na učenia, ktoré sa odkláňajú od Slova Božieho je to preto, aby si čitateľ mohol tieto fakty porovnať a sám dospieť k vlastnému záveru. Milióny ľudí sa radi nechávajú manipulovať a tak sa napokon stáva, že vlastne v dobrej viere v pravdu a učenie charizmatických osôb sa rútia cestou zahynutia. Tu sa mlčať nedá.
Preto Vás prosím, aby ste ďalšie riadky čítali s vedomím, že boli napísané v láske a s pokojom v srdci, s porozumením pre hľadajúcich a blúdiacich. Teraz prikročme k Biblii a poznávajme čo učí o mŕtvych.
Písma zreteľne dokazujú, že človek má dve odlišné podstaty. Hmotnú, teda fyzické telo, a duchovnú, teda dušu a ducha 9. Tak to rozoznáva Biblia. Možno to zaberie pár riadkov, ale je nevyhnutné sa na tieto dve duchovné podstaty pozrieť a porozmýšľať nad nimi.
Jób 32:8 Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
Zachariáš 12:1 Bremä slova Hospodinovho na Izraela. Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.
Matúš 10:28 A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle.
1 Korintským 6:20 Lebo ste kúpení za veľkú cenu. Nože tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.
V poslednom verši je rozlíšenie ducha a tela tak presné, že nie je potrebné ďalšie vysvetľovanie. Rozdiel medzi telom a duchovnou podstatou je úplne jasný a iste neexistuje rozumný človek, ktorý sa nad týmto aspoň raz v živote nezamyslel. Zvlášť v uvedenom verši Mat. 10:28 je jasne zjavné, že duša nie je telo a telo nie je duša; preto ľudia ktorí sú schopní zavraždiť jedno, nemôžu zavraždiť druhé. Stvorenie človeka v Genessis 1,2 kap. jasne dokazuje, že človek bol stvorený ako bytosť, zložená z tela a duchovnej podstaty.
Za prvé, Boh utvoril človeka z prachu zeme. To je tá hmotná podstata. Leží tu, dokonale hotová, fungujúca, ale chladná. Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, nemá život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože chýba duša - život. Je to iba telo, sformované z prachu zeme. Telo dokonalé, kompletne pripravené k činnosti, prototyp bez života. Za druhé, Boh vdýchol do jeho nozdier dych života. Človek sa takto stal „živou dušou“. A tak dal Boh človeku duchovnú podstatu. Pred tým to bolo telo, a teraz sa stal človekom so živou dušou. Všetko sa uviedlo do pohybu, všetko začalo dokonale fungovať. V neposlednom rade aj zvieratá majú živú dušu Gen 1:20,24; 9:12;15-16. Duch však u nich chýba 10.
Dva nasledujúce citáty nielenže rozlišujú duchovnú podstatu človeka od jeho tela, ale uvádzajú fakt, že človek je trojjediná bytosť.
1 Tesalonickým 5:23 A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus.
V týchto veršoch je duch a duša jednoznačne uvedená. Preto má človek všetky tri atribúty, telo, dušu a ducha. Ďalším dôležitým dôkazom je, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, a všetci vieme, že Boh je Trojjediný. Cieľom tohoto textu nie je definovanie rozdielu medzi dušou a duchom. Naším cieľom je potvrdenie faktu, že človek je trojjediný, s dušou a duchom ako duchovnou podstatou, a telom. Funkcie „duše“ a „ducha“ sú tak úzko spojené, že je veľmi ťažko ich presne vymedziť v konkrétnych veršoch 11. Pravdou je, že slová „duch“ a “duša“ nie sú vždy rovnako preložené v Písmach, a často sa zamieňajú.
Duch, grécky „pneuma“, a duša, grécky „psyché“, sú dva rozdielne pojmy vzťahujúce sa na duchovnú podstatu človeka. Len pre zaujímavosť, z 12-tich výskytov tohoto slova u Pavla sa 6 x jedná o život, /Rim 11:3, 16:4; 1Kor 15:45; 2Kor 1:23; Fp 2:30; 1Tes 2:8/. 2 x o osobu, / Rim 11:3, 13:1/. 4 x o duchovnú oblasť, pričom z týchto významov sa 3x viaže k túžbe / Ef 6:6; Fp 1:27; Kol 3:23/ , a 1 x poukazuje na cit. Keďže však vieme, že väčšina ľudí pozná lepšie cudzie krajiny, vesmír a iné tajomstvá ako svoje telo, svoju dušu a svojho ducha, vkladám sem kvôli ucelenému pohľadu krátené pojednanie dr. H. A. Ironside, evanjelistu na tému Duch, Duša a Telo, v ktorom sa autor zaoberá definovaním rozdielov medzi nimi.
Aký je rozdiel medzi vašou dušou a duchom? Záhada vysvetlená
H. A. Boh jestvuje bez začiatku ako neobsiahla bytosť, ako Otec a Syn a Duch Svätý, jeden v sláve a moci a vo všetkých vlastnostiach. Preto hovoríme o „Trojici“. To slovo nachádzame na stránkach Biblie. Nie v „mene“ ale v „meno“ Otca, Syna i Ducha Svätého. Hoci tri bytnosti, ale jedno meno. Človek bol utvorený ako osobnosť z troch zložiek, z tela, duše a ducha. Samo telo nie je človek, tiež nie sama duša, ani sám duch. Ak duch, duša a telo sú pospolu, to je človek. Zistíme si z Písiem význam týchto názvov. Nieje treba veľa hovoriť o tele. Je to hmotná zložka človeka, ktorá je nástrojom a spojkou pre život vo svete hmotnom. Telo je dom, /šiator/, v ktorom býva duchovný človek. Telo v prítomnom stave podlieha skaze a smrti. Pri vzkriesení spravodlivých i nespravodlivých budú vzkriesené telá. Svätí sa postavia pred Kristovu súdnu stolicu, aby prijali odmenu za to, čo v tele konali. Zlí budú vzkriesení po tisícročnom kráľovstve a postavia sa pred veľký biely trón a budú súdení podľa svojich skutkov.
Vianočné obdobie, ktoré prežívane, je veľkým sviatkom Božej blízkosti a lásky. Boh cez svojho Syna Ježiša Krista chce s nami žiť a vytvárať živé vzťahy. To si vyžaduje našu dôveru a odovzdanosť. Presne takú, akú mala Panna Mária - Bohorodička, ktorá nosila Božieho Syna pod srdcom. Ona nám pripomína, že bez Božej lásky sa tá naša, ľudská, rýchlo vyčerpá a vychladne. Od našich konkrétnych medzi-osobných vzťahov bude veľmi závisieť, aký bude ten nastávajúci rok - či bude dobrý, alebo zlý; či bude požehnaný, radostný, alebo nedajbože smutný. Verme, že na nijaký dobrý skutok sa nezabudne.
Vráti sa zúročený naspäť a stáva sa, že dokáže otvoriť nielen srdce, ale aj nebo. Áno, na jeho prvej strane bolo síce napísané: Tempus fugit! - Čas uteká! Ale na jeho poslednej strane stálo: Amor manet! - láska zostáva! A toto bude podstatné aj pre ďalší nový rok i celý náš život. Preto všetok čas, ktorý nám Pán ešte dopraje, investujme predovšetkým do vzťahov. Stávajme sa viac podobní Ježišovi. Postavme ďalší rok na tom, čo pretrvá večnosť. Postavme svoj život na láske!
V novom roku sa pre nás otvárajú nové možnosti. Čo si do doň máme predsavzať? Skúsme byť opravdivo ľuďmi. To znamená milovať človeka a používať veci - a nikdy nie naopak: veď veci sú určené na vlastnenie, a človek na lásku. Skúsme porozmýšľať nad vlastným egom - a dostať ho viac pod kontrolu. A skúsme nerozčuľovať sa nad vecami, ktoré nie sú životne dôležité. Naopak, všimnime si, čo dôležité je: pohliadnime na Krista a na Máriu - a zachyťme posolstvo, ktoré nám v nich Boh posiela. Udržme v novom roku pohľad upriamený na nich! Nech sú našimi opornými bodmi i vedúcimi líniami. Nech teda v novom roku Stvoriteľ uzdraví a obnoví našu ľudskosť.
Rodina je miesto, kde sa rodí a formuje ľudstvo. Svätý Pavol v liste Kolosanom hovorí: „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Cirkev od stáročí kladie pred zrak svojich veriacich model tzv. Svätej rodiny, teda toho rodinného spoločenstva Márie a Jozefa, ktoré má v svojom strede Božieho syna Ježiša. V centre pozornosti, zvlášť v tomto vianočnom období je samozrejme Ježiš, betlehemské dieťa, nazaretský mládenec, Boží Syn, v dobovej spoločnosti považovaný za syna Jozefa a Márie. Z jeho detstva vieme len to, že „chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom“.
Poslušnosť i úctu prejavil svojej matke aj ako dospelý, počas svadby v Káne Galilejskej, kde na jej naliehanie vychádza istým spôsobom z anonymity, či inkognita keď koná svoj prvý verejný zázrak. Pán Ježiš svoj osobitne citlivý vzťah k matke prejavuje až do konca svojho života - na kríži jej porúča ako jej nového syna svojho obľúbeného učeníka a tomuto ju aj zveruje do jeho opatery a starostlivosti. Vo Svätej rodine má osobitné miesto Panna Mária. Od chvíle Vtelenia až po posledné kroky krížovej cesty je spájaná s jej božským Synom. Uvedomuje si, že tento vzťah je jedinečný, ťažko definovateľný a vymykajúci sa všetkým ľudským kritériám. Napĺňa ju to bázňou i radosťou a je zdrojom nekonečných úvah. Aj preto evanjelista Lukáš všetko toto zhŕňa do jednoduchej vety: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,52). Od prvých chvíľ hľadí na svoje dieťa s láskou a nehou, ovíja ho do plienok, stará sa o jeho potreby.
Advent totiž získava dosť vecný charakter. Nemám ani tak na mysli celú tú kultúru reklám a nákupov. To patrí k trendu sekulárnej spoločnosti a nemá zmysel to kritizovať. Mám skôr na mysli fakt, že advent vnímame ako vec, nástroj. Advent však nie je vec, ale existenciálny fakt - fakt Božieho prichádzania k nám v Duchu Svätom aj druhého príchodu Krista na svet. Fakt plynutia nášho života, a teda aj postupného približovania sa k Bohu v čase. Jednoducho advent, to je existenciálny fakt stretnutia človeka s Bohom. Advent prináša nesmierne vážnu existenciálnu tému a očakáva od človeka vážny postoj. V minulosti tá vážnosť bola vyjadrená aj tým, že to bol tichý čas. Nekonali sa žiadne spoločenské, či umelecké podujatia, tobôž nie v prostredí cirkvi. Čím som starší, tým viac som s tým vnútorne stotožnený. Toto sa však radikálne zmenilo. Akurát, dva „koronaadventy“, keď sme boli zamknutí, nám pripomenuli tie staré, dobré, tiché adventy minulých dôb.
tags: #duch #poslednych #vianoc