Čo je Duch Svätý?

Duch Svätý je jednou z najdôležitejších postáv v kresťanskej teológii. Je treťou osobou Svätej Trojice a zohráva kľúčovú úlohu v živote veriacich. Tento článok sa zameriava na to, čo Duch Svätý je, aké sú jeho prejavy a ako ho vnímať v každodennom živote.

Zoslanie Ducha Svätého, El Greco

Podstata Ducha Svätého

Viera v Ducha Svätého je o najhlbšom tajomstve Božom, ktoré je úžasne vzdialené od všetkého, čo my ľudia skusujeme, vidíme a vnímame. Boha Otca si môžeme priblížiť rozumom, keď premýšľame o Jeho stvoriteľskom diele. Boha Syna spoznávame cez zvesť od Vianoc až po Golgotu. Tu sa ale kresťanstvo nezastavuje.

Ak je Boh láska, potom nemôže byť osamotenou bytosťou, ktorá monotónne krúži okolo seba. Duch svätý je osobná láska, ktorá je v Bohu, medzi Otcom a Synom. Do istej miery je nevýslovným spoločenstvom lásky a radosti otca a syna. Keďže tak vyjadruje to najvnútornejšie v Bohu, je zároveň to vonkajšie v Bohu, možnosť a skutočnosť bytia Boha mimo seba.

V Duchu svätom má Boh možnosť dať skrze stvorenie sveta účasť na svojej plnosti bytia a naviac v dejinách spásy sa sám odovzdal človeku, ponúkol mu svoje priateľstvo a životné spoločenstvo. Duch svätý je ako príval lásky a milosti. Ukazuje, že Boh je od večnosti „darovateľný“, t.j. že od večnosti je vo veľmi hlbokom zmysle Bohom ľudí, ktorý nielen ľuďom dáva niečo, ale ktorý sa im chce a môže darovať.

Úloha Ducha Svätého

Ducha Svätý má za úlohu osvecovať naše duše svetlom Božej milosti a privádzať nás na cestu svätosti. Preto na nás vylieva svojich sedem svätých darov, dávajúc tak silu a vzrast božským a mravným čnostiam, ktoré premieňajú náš život v kvitnúcu záhradu, v ktorej si Najsvätejšia Trojica robí svoj príbytok.

Ježiš povedal: „Keď príde on...“ Jedine Duch Lásky môže obnoviť celý svet. Jedine Duch Lásky môže utvoriť nové nebesia a novú zem. Jedine Ducha Lásky môže pripraviť srdcia, duše, Cirkev a celé ľudstvo na prijatie Ježiša, ktorý sa k nám vráti v sláve. V tejto dobe má Duch Svätý stále mocnejšie bude uplatnené božské pôsobenie Ducha Svätého.

Všetci títo ľudia hovorili rozličnými jazykmi si bez slúchadiel s prekladom rozumeli. Podstatnými znakmi na Turice narodenej cirkvi sú: porozumenie, priestor, univerzalita a mladé víno. Všetci tí:“Parti, Médi, Elamčania … Kréťania i Arabi /Sk2,9-n/ sú predstavitelia vtedy známeho sveta. Boží ľud sa rozrástol na celú zem. Cirkev teda búra hranice a bariéry.

Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha svätého, volá ho „parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky „ad vocatus“. Grécke slovo „parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako “tešiteľ“ alebo „zástanca“, pričom prvým tešiteľom či zastáncom je Ježiš sám. Sám Ježiš nazýva Ducha svätého „Duchom pravdy“.

Ako Vnímať Ducha Svätého

Duch Svätý je ako vietor. Jeho zázračná sila vanie raz pri modlitbe, inokedy na hlučnej ulici. Vanie pri posteli blízkeho nemocného i v boji s ťažkým pokušením. Šťastný je ten, kto vie s citlivou dušou vnímať jeho vánok.

Aby sme nemysleli inakšie ako myslí Boh, aby nás neoduševňovalo nič iné, len Božia vôľa, aby sme sa nebáli ničoho okrem toho, čo Boha uráža, aby naša duša nedala na nijakú ozvenu, len na slovo Božie. Neuhášajte Ducha. Neuhášajte nežnú, vnútornú, svätú blízkosť Božiu. Lebo v kom Duch Svätý žije a prebýva, toho život je slnečnou cestou aj v ťažkých navštíveniach a tmavých sprobovaniach.

Táto pravda, je pravdou aj z druhej strany. Kto nemá Ducha Svätého, toho život je nepriehľadnou tmou, plnou nebezpečenstiev a strachu aj keby sa zdal byť najsvetlejším. Život takého človeka aj keby sa zdal byť plný úspechov a slávy, je sprevádzaný neprestajným padaním do kaluži hriechov a nemravnosti.

My ľudia môžeme poznať Božieho ducha tam a vtedy, keď ľudia uniknú z väzenia svojho sebectva. Keď sa v láske stretajú, vzájomne si odpúšťajú, preukazujú si dobro a pomáhajú si bez toho, aby očakávali, či dokonca požadovali protislužbu. Len v akej sebaprekračujúcej a sebavydávajúcej láske (nie v egoistickej sebaláske a kŕčovitej sebarealizácii) nachádza človek seba a svoje naplnenie.

Naplnením zmyslu človeka nie je vlastnenie, ale dávanie, darovanie a delenie sa.

Nikodém sa totiž nachádzal v myšlienkovom priestore, v ktorom sa Pán Ježiš nechcel zostať, lebo diskusia by nepriniesla žiadny výsledok. On chcel pozdvihnúť Nikodéma, aby sa otvoril pre pravdy, ktoré patria k vyššej úrovni poznania. Poslucháči zvyčajne chápali veci na základe prirodzeného poriadku. Ku slovesu „narodiť sa“ je pripojené zámeno „zhora“, čo to znamená? Narodenie zhora znamená narodenie z Boha. Narodenie zhora je možné na základe skutočnosti, že to, čo je hore, prišlo na zem.

Dar Ducha Svätého

Chce niekto žiť v sile a moci Krista, musí spĺňať štyri kritéria:

1. Viera - Svätý Pavol hovorí: o “jeho moci pre nás, ktorí veríme.“ Ef1,19. V duchovnom prostredí ak neveríš, že máš Kristovu moc nad kráľovstvom temnoty, nebudeš ju uplatňovať.
2. Pokora - je podobná skromnosti a je primeraná sebaistota. Kristus túto silu náležite ovládal. Keď používame moc, pokora nedovolí, aby sme mali istotu sami zo seba. Nachádzame ju v Kristovi, ktorý je zdrojom našej moci. S pokorou používame jeho moc - v jeho sile a v jeho mene.
3. Odvaha - Duchom naplnený kresťan má byť silný s smelý. „Boh nám totiž nedal ducha zbabelosti, ale Ducha moci, lásky a rozvážnosti.“ 2 Tim1,7. žijeme v dobe v ktorej vládne strach. Bázeň pred Bohom je nielen počiatkom múdrosti. Je to jediný strach, ktorý dokáže človeka zbaviť každého iného strachu. Opakom odvahy je zbabelosť a nevera.
4. Božia vôľa- odovzdanosť - moc o ktorej hovoríme , nie je nezávislou mocou. Máme moc konať podľa Božej vôle. Nič viac a nič menej. Nekonáme z vlastnej iniciatívy, ale to Boh nás v prvom rade povoláva do služby pre jeho kráľovstvo. Máme sa zamerať na lásku, starostlivosť, zvestovanie vyučovanie, modlitbu a podobné ciele. Moc, ktorú nám Kristus zveril v duchovnom svete, používame s odvahou a pokorou, prežívame slobodu v Kristovi.

Vo vzťahu k Božiemu kráľovstvu nestačí mať nádej na Božie kráľovstvo, alebo ho len očakávať, či po ňom túžiť. Pre Božie kráľovstvo je nevyhnutná prítomnosť Ducha Svätého. Pán Ježiš nám zjavuje, že Duch Svätý je ten, ktorý spôsobí nové narodenie. A človek môže prijať to, čo sa mu ponúka, na základe svojej viery.Tento nový poriadok jestvovania je vyšší vo vzťahu ku všetkým ľudský možnostiam.

Vstup do nového sveta, ktorý ohlasuje Pán Ježiš, je prirovnaný narodeniu, novému životu. Aby niekto mohol mať účasť na Božom kráľovstve, musí sa otvoriť pôsobeniu Ducha, ktorý pozdvihuje človeka z jeho ľudských hraníc. Z textu evanjelistu Jána sa dá vyrozumieť, že spása už nie zviazaná s prirodzeným narodením a teda nie už vyhradené Abrahámovým potomkom.

Kresťanská spása je predstavená ako nové narodenia sa aj v mnohých iných textoch Nového zákona: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ (1Pt 1,3); „ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu“ (1Pt 2,2). Apoštol Pavol predstavuje predstavuje krstnú spásu ako účasť na smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša (Rm 6,2-9). Ale v Liste Titovi hovorí: „spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“ (Tit 3,5).

Aj keď v Jánovom evanjeliu sú podobenstvá zriedkavé, predsa však sú niektoré časti vyjadrené na spôsob podobenstiev, aby sa tým spôsobom napomohlo vysvetlenie abstraktných právd. Pre Ježišových súčasníkov bol vietor tajomnou skutočnosťou, nemali poznanie, odkiaľ vietor prichádza a kam smeruje. Podobenstvo o vetre je obrazom tajomnej a nepredvídateľnej skutočnosti, ktorá prináša osvieženie a pokoj. Nové narodenie, ktoré sa uskutoční v živote kresťana, neviaže sa na fyzické zákony, ktoré vplývajú na prirodzené ľudské narodenie.

Nikodém bol židovským náboženským učiteľom, ale prejavil svoju nechápavosť ohľadom Božieho plánu, ktorý ohlasoval Ježiš. Nikodémova nevedomosť prekvapuje. O pôsobení Ducha v spojení s vodou hovoril prorok Izaiáš (Iz 32,15-18 4; Iz 44,3-5 5); prorok Jeremiáš (31,33-34 6); a prorok Ezechiel , ktorý zanechal tieto slová: „Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím.

Voda a Duch

V Cirkvi od začiatku sa vzťahovali slová Pána Ježiša na krst. Svätý apoštol Pavol v Liste Títovi (Tit 3,5) nazýva krst priamo novým narodením. Zo slov Pána Ježiša vyplývajú podstatné prvky krstu. Nevyhnutná je voda ako znak hlbokého očistenia od hriechov, lebo to je najväčšie znečistenie, ktoré ničí ľudské srdce.

Svätý Otec Benedikt XVI. vyjadril pri príležitosti svojich 85. narodenín: „V ten istý deň, keď som sa narodil, vďaka starostlivosti mojich rodičov, som sa aj znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého, ako sme to počuli z úryvku evanjelia. Na prvom mieste je dar života, ktorý mi dali moji rodičia vo veľmi ťažkých časoch, za tento dar im musím poďakovať. Ale nie je to samozrejmé, že ľudský život je chápaný sám v sebe ako dar. Vieme, čo všetko doľahne na človeka, keď prídu ťažké časy, alebo aj keď by prišli tie ľahšie? Vieme predvídať, akým ťažkostiam, akým hrozivým udalostiam môže byť vystavený? Je to správne dať život, len tak jednoducho? Je problematickým darom, ak zostane len ako taký. Telesný život sám v sebe je darom, ale je obklopený aj veľkou neistotou. A tak je potrebné narodenie spojiť so znovuzrodením, s istotu, že je naozaj dobrom byť obdarený jestvovaním, lebo prísľub je silnejší ako hrozby. Toto je zmysel znovuzrodenia sa z vody a z Ducha Svätého: byť ponorený do prísľubu, aký môže dať iba Boh: je dobre, že jestvuješ a môžeš si byť tým istý bez ohľadu na to, čo príde. Z tejto istoty som mohol žiť aj ja, znovuzrodený z vody a z Ducha Svätého. Nikodém sa pýtal Pána: Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Znovuzrodenie je nám darované v krste, ale my v ňom musíme neustále rásť, musíme sa vždy znova nechať Bohom ponoriť do jeho prísľubu, aby sme sa skutočne znovuzrodili do veľkej novej Božej rodiny, ktorá je silnejšia než všetky slabosti a všetky negatívne sily, ktoré nás ohrozujú.“

Teraz obdivujem pôsobenie Božieho Ducha Svätého, z ktorého sme sa všetci znova narodili v krste, spolu so svätou Teréziou Benediktou od Kríža (Edita Stein, 1891-1942), karmelitánkou, mučeníčkou, spolupatrónkou Európy, prostredníctvom poézie, ktorú napísala na Slávnosť zoslania Ducha Svätého v roku 1942, na slová: „Nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide“. Si priestor, ktorý objíma moje bytie a chráni ho. Či nie si Ty tou sladkou mannou, ktorá zo srdca Syna prekypuje do môjho srdca, pokrm anjelov a svätých?

Poučenia z príbehu o Nikodémovi:

• Nikodém je dobromyseľným človekom, nemá predsudky, ale je zároveň stále hľadajúci.
• Nikodéma oslovili znamenia, ktoré urobil Ježiš, patrí teda do kategórie veriacich, ktorých viera bola príliš založená na znameniach a ku ktorým bol Pán Ježiš kritický.
• Nikodém potvrdzuje svojou reakciou, že zostáva v prirodzenom chápaní narodenia človeka a nie je ešte otvorený pre duchovný zmysel Pánových slov.
• Nikodém bol židovským náboženským učiteľom, ale prejavil svoju nechápavosť ohľadom Božieho plánu, ktorý ohlasoval Ježiš.

Pán veľmi často prosíme o nejaké dobro; veľmi často prosíme o odpustenie. A prosíme rovnako často aj o vnútorné zdravenie?! Veru, mnohokrát zabúdame, že Ježiš svojou milosťou je schopný uzdravovať naše vnútorné zranenia, odstrániť naše strachy, bloky, rozviazať putá...

„Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa Vám znovu narodiť.

Tabuľka darov Ducha Svätého

Dary Ducha Svätého

tags: #duch #vanie #kde #chce