Vzťahy medzi ľuďmi sú komplexné a často plné nečakaných situácií. Čo sa stane, keď dvaja kamaráti, z ktorých jeden má partnera, zdieľajú posteľ? Aké psychologické faktory ovplyvňujú takéto situácie a ako sa s nimi vyrovnať? Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi medziľudských vzťahov, vrátane úzkosti, strachu a nevery, a ponúka pohľad na to, ako sa s nimi vysporiadať.
Zložitosť priateľstva a lásky
Často sa stáva, že priateľstvo prerastie do lásky, no nie vždy je to jednoduchý proces. Niekedy sa ľudia dajú dokopy preto, lebo spolu bývajú a začnú si byť sympatickí, ale v oblastiach vzťahu a spoločnej budúcnosti to nefunguje. Môžu spolu robiť nákupy, smiať sa, zdieľať zážitky a navzájom si pomáhať, no napriek tomu im vo vzťahu niečo chýba.
Je tu však jeden háčik, ktorý mi nedá spávať a neviem, čo robiť a ako sa cez to preniesť. On býva so svojou expriateľkou, a to spávajú na jednej posteli. Je to úplne nepochopiteľné!!! Sú najlepší kamaráti, no vo vzťahu im to neklapalo, dali sa dokopy preto, lebo spolu bývali, asi si začali byť sympatickí, ale neklapalo to v oblastiach vzťahu a spoločnej budúcnosti. Robia spolu nákupy, spolu sa smejú, hovoria si všetky zážitky dňa, volajú si cez deň, kde sú, čo robia, kedy prídu domov, ona mu vyvára, on jej pomáha v kuchyni, perie mu, sem tam upratuje (ale vidím, že veľmi nie =))... rozprávajú sa o všetkom, sem tam ju spomenie ako kamarátku, nejakú príhodu s ňou tak ako ja mu hovorím svoje zážitky a tak podobne, teraz bol chorý, tak ho hladkala, že joooj, ty choručký...
Tak ako ona ani on nemal nikoho, s kým by mohol ísť bývať (pred ďalšou zmluvou o nájme), pretože buď sú jeho kamaráti s priateľkami, ženami, alebo nepôjde k inej kamarátke, keď je to blbé a takto to bolo jednoduchšie, tak ostali bývať spolu. A krátko na to sme sa zoznámili a zamilovali. On sa neodsťahuje, lebo mu je jej ľúto, že je tu vraj "sama" a chce to čas, kým si nájde on alebo ona iné bývanie. A nájom im končí asi o 4 mesiace.
Ale mne ako žene to dosť vadí, samozrejme, takéto veci chcem aby sme robili my, ja mu chcem variť vždy, ja mu chcem oprať, ja s ním chcem zaspávať a to nie len vtedy, keď je u mňa. Trávime spolu veľmi veľa času. Doma je málo, alebo aj ja som u ňho a ona spí u kamarátky. Dokonca aj ona má nejakého chlapa, s ktorým randí a dobre si rozumejú. Sama mi o tom rozprávala ako nejakej dobrej kamoške. Hneď na začiatku nás zoznámil, aby som vedela a videla, že sú len kamaráti a nebála sa, že spolu niečo majú, uisťuje ma, že sú len kamaráti.
Zasa musím chápať, že sme spolu krátko a zmluva o nájme je zmluva o nájme a nie je ľahké si zohnať nový dobrý a lacný podnájom. Chceme bývať spolu, to je jasné, ale ani ja to nechcem uponáhľať, aj keď u mňa prespí aj 4 noci z týždňa. (len to, že ja nebývam sama, ale s 3 babami).
Úzkosť a strach vo vzťahoch
Vo vzťahoch sa často objavujú pocity úzkosti a strachu. Pri strachu vieme, čoho sa bojíme, napríklad psa alebo uzavretých priestorov. Strach je konkrétny a hmatateľný. Úzkosť je nešpecifický, rozliaty strach, keď sa bojíme niečoho, no nevieme čoho. Má emočnú a fyzickú zložku, prejavuje sa pocitom ťažoby, sťaženým dýchaním a búšením srdca.
Úzkosť je signálom, že sa deje niečo, čo pre nás nie je dobré. Na kognitívnej úrovni sa úzkosti ťažko rozumie, pretože nás paralyzuje a bráni nám aktívne konať. Úzkosť prichádza neočakávane, zrazu človek pocíti neidentifikovateľnú ťažobu. Celý ten fyzický proces príde bez varovania. Pri strachu vieme spojiť prežívanie s konkrétnou udalosťou. Úzkosť príde z čista jasna, sadne nám na hrudník a často hneď nemusíme vedieť, čo sa deje. Môžeme si ju pomýliť s inými ochoreniami. Nedá sa predvídať.
Úzkosť prichádza väčšinou vtedy, keď sú ľudia preťažení, v dlhodobom strese a záťaži, nedopĺňajú si svoje zdroje, nemajú dosť odpočinku. Psychika sa niekde opotrebováva, čo sa môže prejaviť práve aj úzkosťami. Ľudia, ktorí trpia úzkosťami, sa neraz s úzkostným napätím už budia a vedia, že to bude náročný deň. U iných zase úzkosť prichádza až večer. Predstava toho, že majú ísť spať a uvoľniť sa, v nich navodzuje veľkú mieru napätia. Najviac nebezpečné je to, že väčšina ľudí sa ich na začiatku snaží ignorovať. Povedia si, že prežijem tú povedzme hodinku a úzkosť opäť odíde. Čím viac sa však úzkosť ignoruje, tým viac sa chronifikuje, a preto sa neraz stretávame s klientmi, ktorí terapiu vyhľadajú až po x rokoch od prvých úzkostí. Je to potom naozaj otázka dlhšieho času, aby sa klientovi vrátila predchádzajúca kvalita života.
V takomto prípade úzkosť už obmedzuje človeka aj v bežnom živote, v pracovnom výkone a pod. Kvalita života sa výrazne zhoršuje. Tu je veľmi dôležité, či človek už dokáže vnímať, že má obmedzený život. Už dlho nebolo u neho obdobie, že bolo všetko v poriadku. Neraz sa objavujú problémy s tým, aby vôbec vyšiel von.
Rozdiely medzi strachom a úzkosťou
| Aspekt | Strach | Úzkosť |
|---|---|---|
| Príčina | Konkrétna a identifikovateľná | Nešpecifická a difúzna |
| Prejavy | Reakcia na konkrétnu hrozbu | Ťažoba, sťažené dýchanie, búšenie srdca |
| Účinok | Ochrana pred konkrétnym nebezpečenstvom | Paralýza, bráni aktívnemu konaniu |
Nevera a jej psychologické aspekty
Nevera je ďalším komplikovaným aspektom medziľudských vzťahov. V spoločnosti je často hodnotená negatívne, no napriek tomu je pomerne bežná. Psychologička Laura Janáčková priznáva, že historicky sa v pohľade na neveru nadŕža mužom. Kým milenka je často vnímaná ako mrcha, muž je hodnotený skôr pozitívne.
Keby som TOTO vedel/a, nepodvádzal/a by som...
V médiách sa nedávno objavil zaujímavý prieskum psychológa a manželského poradcu M. Garyho Neumanna. Dva roky sledoval správanie dvoch stoviek mužov, z ktorých polovica bola manželkám verná a druhá ich podvádzala. Prečo? Podľa psychológa bola primárnym dôvodom k nevere emocionálna nespokojnosť, ktorú v terajšom manželstve muži cítili, a emocionálne prepojenie, objavené v mileneckom vzťahu. Nevera podľa odborníka nebola výsledkom hľadania vyhodenia si z kopýtka alebo sexuálneho spestrenia, bolo to logické vyústenie emocionálnej núdze.
Ako si nepokaziť vzťah
Poradili by ste mi, prosím, ako si nepokaziť vzťah a ako vydržať ten čas, kým spolu bývajú? Niečo som mu naznačovala, samozrejme, riešili sme to už niekoľkokrát, ale vždy sa to skonči pri tom, že sa to potom vyrieši, keď im skonči zmluva o nájme, čo bude asi o 4 mesiace... a nechcem to pitvať dookola, len ho tým odradím od seba a pokazím si vzťah...Ako aj napríklad zajtra mu príde sestra so švagrom do Bratislavy, tak prídu k nim na obed, a ja sa musím učiť na skúšku... takže ma ani nevolal... príde mi to blbé, až mi to trhá srdce. Budem mať ešte príležitosť obedovať s nimi, ale predsa to "vyzerá, ako keby oni boli pár". Jednoducho nezmením to, že teraz spolu bývajú. Hoci celá rodina o mne vie, aj rodičia, aj kamaráti, aj v práci sa so mnou chváli, moje fotky má kade tade, zoznamuje ma s jeho kamarátmi... Jednoducho mi nič nechýba v tomto vzťahu, jediné, čo je neznesiteľné je, že s ňou býva...
Jednoducho nezmením to, že teraz spolu bývajú. Hoci celá rodina o mne vie, aj rodičia, aj kamaráti, aj v práci sa so mnou chváli, moje fotky má kade tade, zoznamuje ma s jeho kamarátmi... Jednoducho mi nič nechýba v tomto vzťahu, jediné, čo je neznesiteľné je, že s ňou býva... Ako mám docieliť, aby to ich spoločné bývanie skončilo čím skôr a netrápila som sa tým??? Prosím Vás o radu, ako to vydržať, ako sa s ním o tom nehádať?? Alebo si myslíte, že to nemá žiadnu budúcnosť, že nedokáže od nej odísť, alebo ako to vidíte Vy? Ak by ste potrebovali ešte nejaké informácie, kľudne Vám poviem všetko, len mi, prosím nejako pomôžte...
Citlivo. Čím menej s fokusom na tému úzkosti, ale o to viac s fokusom na ženu ako takú. Pýtať sa, ako sa má, či existuje niečo, s čím je možné pomôcť. Aby mala žena pocit, že existuje ešte niekto, kto sa o ňu naozaj zaujíma, lebo neraz sú ženy - matky stavané do role, že musia byť tie silné, ktoré sa nezastavia a všetko vydržia. No nie je to tak. Komunikácia má priniesť úľavu žene, nie jej okoliu. Mama by mala byť v hierarchii naozaj navrchu, resp. uspokojenie jej potrieb, aby bolo o ňu postarané. Často okolie na určitý čas pomôže, no neraz je prítomné aj akési očakávanie, že po týždni, dvoch by už žena mala byť naspäť vo svojej sile a vedieť sa o všetko postarať. Je to škoda, ak je prvotná pomoc limitovaná a spojená s ďalšími očakávaniami.