Psychológia dvoch žien v posteli: Mýty, stereotypy a realita

Každý z nás je inou osobnosťou z hľadiska psychologického, podobne to však funguje aj v oblasti sexu. Už odpradávna existujú isté stereotypy, ktoré škatuľkujú ako ženy, tak aj mužov. Práve kvôli nim sme si vytvorili predstavy o každom pohlaví. Doba však ide stále smerom dopredu a my zisťujeme, že tieto zaužívané stereotypy boli len mýtmi, ktorým sme roky verili.

„Muži sú takí podvodníci“, „mužom sa vôbec nedá veriť“, alebo „ach, tí muži“. Toto sú najčastejšie reakcie žien na to, keď sa dozvedia, že nejaký muž podviedol svoju partnerku. Na základe prieskumov sa k podvádzaniu priznalo zhruba 20% mužov a 19% žien, čiže výsledok je takmer rovnaký. Čo je však znepokojivé je fakt, že zatiaľ čo percento podvádzajúcich mužov roky stagnuje, percento podvádzajúcich žien stúpa hore veľkou rýchlosťou.

Hovorí sa, že muži premýšľajú o sexe každých 7 sekúnd. To je len ďalší prídavok na kôpku stereotypov, ktoré tvrdia, že muži sú takmer neustále vzrušení a ide im iba o jednu vec. Výskum však ukázal, že ženy sú na tom veľmi podobne. Spoločnosť však spôsobila, že ženy veria, že sa musia správať určitým spôsobom. Podľa rôznych prieskumov, ženy nie vždy odpovedajú na otázky týkajúce sa sexu pravdivo, ale odpovedajú tak, ako to od nich spoločnosť očakáva.

Aby sa tento fakt potvrdil, bol uskutočnený jeden zaujímavý experiment. Mužov aj ženy rozdelili na dve skupinky a nechali ich odpovedať na otázky ohľadom sexuálneho správania. Jedna skupinka odpovedala napojená na detektor lži, kým druhá vyplňovala anonymný dotazník. Odpovede mužov sa nijako výrazne nelíšili, zatiaľ čo odpovede žien boli úplne rozdielne. Tie, ktoré odpovedali napojené na detekor lži, priznali oveľa viac sexuálnych partnerov než tie, ktoré odpovedali formou dotazníku.

Ľudia si veľakrát myslia, že ženy sú tie, ktoré sa chcú celkovo častejšie viazať, kým muži vyhľadávajú len krátky, nezáväzný vzťah. Táto zmena sa pripisuje faktorom, ako napríklad to, že ženy sa stávajú čoraz viac finančne nezávislé a kariérne motivované, alebo taktiež, že existuje veľa osamelých mužov, ktorí si hľadajú oddanú lásku. Ak sa aj vy riadite rovnakými alebo podobnými stereotypmi, vedzte, že to nie je dobré. Každý z vás možno pozná ženu, ktorá nevie parkovať, no znamená to, že všetky ženy sú automaticky zlými vodičkami?

Profesorka Emily Nagoski z Indiana University vytvorila štyri základné typy milencov, podľa ich sexuálneho správania. Z každého niečoNapriek tomu, že ideálny milenec by mal mať z každého sexuálneho typu - zo všetkých štyroch charakteristík niečo, väčšina z nás sa dá zaradiť do jedného, respektíve kombinácie dvoch typov. Emily Nagoski - sexuálna pedagogička a autorka ženských motivačných sexuálnych kníh tvrdí, že každá z charakteristík, teda každý z typov má aj pozitívne aj negatívne vlastnosti - podobne, ako je to v prípade temperamentových typov, ktoré rozlišujeme na sangvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov.

Vo svojom článku, uverejnenom na stránkach FoxNews.com, tvrdí: „Chcem vás oboznámiť s konceptom skutočnej sexuálnej osobnosti - čo znamená, že niektoré osobnostné rysy môžu ovplyvniť to, ako budete reagovať, na uliciach, ale aj v perinách. Na rozdiel od kvízov v magazínoch, nebudete musieť meniť svoju sexuálnu osobnosť tak, aby ste potešili partnera - chcem, aby ste prijali vlastnosti, ktoré z vás robia jedinečné! Podľa autorky existuje mnoho rozdielnych rysov sexuálnych osobností, k najvýznamnejším však patria intenzita, vytrvalosť, citlivosť a prispôsobivosť. Pozrime sa, ako sa dajú tieto znaky využiť v spálni:

Štyri typy sexuálnej osobnosti

Intenzita

Intenzívne typy sú charakteristické tým, že keď ich deti nahnevajú nekričia, ale revú, hnevajú sa tiež intenzívnejšie a všetko jednoducho prežívajú dramatickejšie ako iní. Priatelia tento typ označujú ako „dramatický“ a vedia, že ho treba brať s rezervou, lebo všetko ho hneď rozohní. Podobne ako inde - intenzívne typy reagujú veľmi silno aj na vzrušenie a mávajú aj veľmi silné orgazmy. A negatíva? Mnohokrát sú až priveľmi náruživí, a keďže vyžadujú rovnakú intenzitu aj od partnera, môže to byť pre nich únavné a vyčerpávajúce, pravda, ak nepatria do rovnakej kategórie.

Vytrvalosť

Vytrvalostné typy sú veľmi oddané tomu, čo robia - vždy dokončia všetko, na čom robia, až potom začnú s niečím novým. A to i vtedy, keď si to neužívajú. V sexuálnom živote to znamená, že sa mu venujú maximálne. Výhodou je to napríklad u žien - tieto typy sa nenechávajú vyrušiť okolím, keď sú plné vzrušenia, venujú sa mu maximálne a ľahšie dosiahnu vyvrcholenie.

Citlivosť

Citlivé typy reagujú na pachy, vône a iné podnety, ktoré si mnohí iní ani nevšimnú. Rozplačú ich zábery na vyhladované deti a preplnená MHD ich vie priviesť až k omdletiu. V posteli to má však aj výhody - tieto typy sú veľmi empatické a ľahko sa dokážu naladiť na partnerovu nôtu a jeho vzrušenie, čo je mimoriadne dôležité pre vzájomný súlad a sexuálnu harmóniu. Drsní milenci však u nich neuspejú. Potrebujú mať pri sebe jemného voňavého milenca, ktorý by ich nežne hladkal po celom tele.

Prispôsobivosť

Pre prispôsobivý typ je zmena vzrušujúcou výzvou života, takže ju pre svoju spokojnosť potrebuje. Vďaka tomu, že títo ľudia sú veľmi prispôsobiví, sú šťastlivcami aj v posteli. Prečo? Pretože sa veľmi ľahko prispôsobia ako na situáciu, tak aj na partnerovu náladu, chuť a požiadavky, či priority v sexe. Noví partneri, ani nové polohy, prostredie, ale nový typ stimulácie pre ne neznamenajú žiaden problém. Žiaľ, k tomuto typu patria omnoho častejšie muži ako ženy. My zvyčajne potrebujeme na prispôsobenie sa viac času.

„Môžete vidieť, ako rozdielne rysy osobností, ktoré majú svoje klady a zápory mimo postele, môžu ponúknuť veľký prínos pre váš sexuálny život. Takže pamätajte: Keď príde na sex, neexistuje žiaden normál - pracujte s tým, čo vám môže dať horúci prínos, “ dopĺňa Emily Nagoski.

Milenec, milenka a nevera

Milenec, milenka. Sú to zvláštne slová. Vnímame ich hanlivo, aj keď majú pozitívny základ - kto z nás by sa verejne priznal k tomu, že je milenkou alebo milencom? Šepkáme si o tom s najlepšou kamarátkou alebo kamarátom, doma a pri poháriku vína, prípadne sa z pocitov utajenej priateľky alebo utajeného priateľa vypisujeme na internete. Aj keď sami seba považujeme za slušných a charakterných, podvádzame. Keď sa v spoločnosti hovorí o téme nevera, milenka rovná sa mrcha či potvora (a nezriedka ju tak nazvú aj kamarátky), kým muž je hodnotený skôr pozitívne. Máš milenku? Kamaráti ťa pochvália a pravdepodobne ešte potľapkajú po pleciach.

„Historicky sa v pohľade na neveru naozaj nadŕža mužom,“ priznáva psychologička a sexuologička Laura Janáčková. Kým som začala písať túto tému, rozhodla som sa usporiadať celkom vážne mienenú debatu a zistiť postoje mužov i žien. Aby sa nikto nebál prezentovať svoje názory, písali sme si so známymi na internete.

Tomáš: Na svete je veľa ľudí, ktorí skutočnú lásku ani nepoznajú. A tiež je dosť tých, ktorí sú nešťastní v manželstve. Petra: Byť milenkou znamená byť až druhá v poradí. To každej žene po nejakom čase začne prekážať a logicky chce byť tou prvou. Milan: Raz mi ktosi povedal: „Predstav si, že ješ stále tú istú polievku. Je síce výborná, zvykol si si na ňu, má stále rovnaké ingrediencie, chutí ti… ale je stále rovnaká. Po čase príde deň, kedy sa jej preješ, ale nechceš sa jej nadobro vzdať. Len dostaneš chuť vyskúšať inú. Jarmila: Poznala som dve ženy, milenkami ženatých mužov boli tak dlho, až sa prihlásila staroba. Celý život robili všetko pre to, aby na staré kolená zostali samé, kým ich milenci mali popri svojom potešení rodinu, ktorá sa o nich v ťažkých časoch postará. Jakub: Chlapská pozícia je iná. Jana: V pozícii milenky som sa ocitla. Začiatok nádherný, potom sa do toho zamiešali city.

Vezmime si typický príklad. Manžel, manželka, dve deti a milenka. Prečo ten piaty nebolo by lepšie dať - štvrtý? Veď deti sú len jeden… článok? Tých dôvodov je podľa psychologičky Zuzany Liškovej veľa, a aj keď muži hovoria, že „rozosievajú“ do úrodného lona žien, sexuálny motív nebýva zakaždým ten hlavný. Ale o tom o chvíľu. „Aj muži, ktorí žijú v spokojnom manželstve, z času na čas zatúžia po zmene. Niekedy si neverou, rovnako ako ženy, zvyšujú sebavedomie, inokedy ,vyrovnávajú účty’ a neveru vnímajú ako akt pomsty za ľahostajnosť či podceňovanie. Niektorí si dokonca zoženú milenku, pretože to vylepšuje ich imidž, a ak sa poobzeráme okolo seba, zistíme, že spoločnosť je k nim veľmi tolerantná,“ hovorí.

Je pravda, že dobre postavení, vzdelaní a úspešní muži sa v poslednom čase hromadne zahľadeli do hostesiek, asistentiek a sekretárok. Sú to ženy, ktoré ich nebudú prevyšovať, nebudú im konkurovať, ale budú ich reprezentovať a zdobiť. Ak mužov rozdelíme na dva základné typy - sukničkárov a „slušniakov“, a odmyslíme si všetky ďalšie kategórie, pri sukničkároch sa s niečím takým dá počítať. Ale pri „slušniakoch“, ktorí milujú svoju manželku, žijú len pre rodinu, sú charakterní a čestní? A nenechajte sa pomýliť, takí muži ešte stále existujú! „Bohužiaľ, často sa stávajú ľahkou korisťou nezadaných mladých žien. Prečo ľahkou? Slušní muži sa totiž programovo vyhýbajú flirtovaniu, lenže nedostatok tréningu u nich často vedie k tomu, že napriek svojej zrelosti a inteligencii sú - v porovnaní s trénovanými lovkyňami - neskúsené zajace,“ hovorí Zuzana Lišková.

Pre „trénovanú“ päťatridsiatničku či štyridsiatničku - vek, kedy prestáva byť sloboda vynášaná do nebies - predstavuje taký muž výhodné zakotvenie, pretože slobodných a perspektívnych dnes naozaj nie je veľa. A ak sú, nájdete „na trhu“ väčšinou tých s nižším spoločenským statusom.

V médiách sa nedávno objavil zaujímavý prieskum psychológa a manželského poradcu M. Garyho Neumanna. Dva roky sledoval správanie dvoch stoviek mužov, z ktorých polovica bola manželkám verná a druhá ich podvádzala. Prečo? Podľa psychológa bola primárnym dôvodom k nevere emocionálna nespokojnosť, ktorú v terajšom manželstve muži cítili, a emocionálne prepojenie, objavené v mileneckom vzťahu. Nevera podľa odborníka nebola výsledkom hľadania vyhodenia si z kopýtka alebo sexuálneho spestrenia, bolo to logické vyústenie emocionálnej núdze.

„Muži i ženy v novom vzťahu hľadajú to, čo sa im v tom predchádzajúcom nedostáva, či je to ochota komunikovať, porozumenie, sex alebo čokoľvek ďalšie. Pretože je v súčasnosti nevera taká častá a ľudia majú určitú morálku, hľadajú pre neveru nejaké vysvetlenie, ktoré by ich počínanie ‚očistilo‘. Muži sa často obracajú ku genetickej výbave. Sama od klientiek často počúvam, že sa ich muži vyhovárajú na gény. Lenže naše rozhodnutia sa odohrávajú v hlave a každý z nás sa na začiatku nevery rozhoduje, či je ochotný riskovať súčasný vzťah kvôli inej osobe. Že je nevera následkom nefunkčného partnerského vzťahu dokazuje aj fakt, že ľudia sú si neverní až po určitom čase fungovania. Nikomu by predsa nenapadlo byť neverný v jeho začiatkoch, keď sme druhým totálne očarovaní,“ hovorí Lenka Černá, kouč v oblasti osobného rozvoja.

Psychologička Zuzana Lišková zaznamenáva vo svojej praxi mužov, ktorí neverou riešia krízu „stredného veku“. Nie je pravidlom, že vždy prichádza zásadne v päťdesiatke, ale zhruba v tomto veku je ich motivácia najsilnejšia. „Väzby s manželkou na sexuálnej báze už nie sú také silné, deti odrastajú a opúšťajú domov. A muži znášajú tento vek podstatne horšie ako ženy. Majú pocit, že si nič neužili, a ak sa čosi nezmení práve teraz, tak už nikdy,“ tvrdí odborníčka.

Najčastejšie si potom takí muži po svojom boku vodia tridsiatničky, ktoré takisto riešia krízu. Biologické hodiny neúprosne odbíjajú a ony sú single napriek tomu, že pri sebe potrebujú muža, ktorý sa nebojí začať nový partnerský život a vychovať dieťa. A nie je to práve ten, ktorý sa akurát od jednej rodiny odsťahoval a túži si založiť úplne novú? A prečo si vlastne nenájde slobodného? „Slobodní sú nedostatkovým tovarom. A ženatý muž, skultivovaný svojou manželkou, je atraktívnejší a skúsenejší, ako neskultivovaný slobodný,“ hovorí psychológ Petr Knopp.

Psychológ Petr Knopp hovorí, že muži si milenkami dokazujú svoju mužnosť a mladistvosť. A tiež „riešia“ frustráciu a neschopnosť obnoviť manželský vzťah, ktorý pociťujú ako zdrvujúci stereotyp. Odrazu sú schopní mimoriadnej sexuálnej výkonnosti, užívajú si romantiku a páči sa im, že dievčatá s úžasom počúvajú ich príbehy a s chápavým pohľadom pokyvujú hlavou, keď sa pred nimi sťažujú na problémy s manželkou, ktorá je neznesiteľná. Lenže aj keď muži považujú milenky za úžasné a nájdu u nich stratené emocionálne pochopenie, napokon väčšinou zistia, že nechcú všetko zahodiť, začať budovať znova, a po čase sa dostať do rovnakej fázy. A tá naozaj môže nastať, pretože kde je napísané, že keď je teraz muž nespokojný s vlastnou ženou, bude naveky spokojný práve so súčasnou milenkou?

Polygýnia

V médiách sa paralelné vzťahy držali v tajnosti. Dnes sa nimi muži (ale aj niektoré ženy) chvália a v niektorých rodinách je to dokonca bežná záležitosť. Na internetovej zoznamke sa dá okrem iného nájsť jedna zaujímavá skutočnosť: muži tu pátrajú po „bokovkách“, aj keď majú na svojich profiloch fotografie milovaných žien. „Ruku na srdce: kto má v dnešnej dobe jednu partnerku?“ bráni svoj internetový profil Juraj. „Rád si užívam život. Lenže vo vzťahu, v ktorom ste desať rokov, už toho užívania veľa nie je,“ vysvetľuje. Juraj sa na internete baví pod heslom: čo oči nevidia, to srdce nebolí. Existujú však aj muži, ktorí svoju túžbu po viacerých ženách deklarujú úplne verejne a tak ju aj napĺňajú.

Polygýnia súhrnne označuje rodinné spolužitie muža alebo ženy s viacerými partnermi opačného pohlavia. Je potrebné povedať, že polygýnia nie je nič nové pod slnkom. Ak žijeme v ilúzii, že za starých dobrých čias sa nič podobné nedialo, je to skutočne len ilúzia. Dialo, len sa o tom nehovorilo. Ale je pravda, že v posledných desaťročiach zaznamenal klasický patriarchálny rodinný model veľké zmeny. „Stačí sa pozrieť do prieskumov na čísla týkajúce sa nevery a do štatistík rozvodovosti, kde uvidíme, že sa rozvádza asi polovica manželstiev. To je jasným prejavom toho, že človek pravdepodobne nebude geneticky naprogramovaný na celoživotnú monogamnú partnerskú vernosť,“ hovorí psychológ a sexuológ Petr Weiss.

Muž je od prírody polygamný, myslí si odborník. Za pravdu mu dávajú aj čísla. Najrozšírenejším partnerským spolužitím je polygýnia, teda partnerstvo, kde má muž viac manželiek. „Z historicky opísaných tisícstopäťdesiatštyri ľudských spoločenstiev bolo alebo je 87 % polygýnnych,“ dodáva. Lenže my žijeme v kultúre, ktorá je dlhé stáročia monogamná. Monogamný trvalý zväzok je najmladšou formou partnerského spolužitia. Formálne bol prvý raz uzákonený v roku 1000 u Židov len na skúšobný čas 1000 rokov - to preto, že vtedy hrozili v Nemecku veľké pogromy a vo dvojici sa vraj uteká lepšie ako v skupine.

U kresťanov je uzákonenie monogamných zväzkov ešte mladšie. Došlo k nemu až na Tridentskom koncile v roku 1563. Monogamné manželstvo bolo vtedy koncipované predovšetkým z dôvodu ochrany otcovstva. A nebolo to celkom neopodstatnené: ako sa ukazuje, nemalé percento detí (niektoré zdroje uvádzajú až 20 %) má iného otca, ako je manžel matky. Nie je žiadnym tajomstvom, že tam, kde je to len trochu možné, usilujú muži o polygýniu. Jednoducho túžia mať doma hárem. Spýtajte sa - budete to počuť na vlastné uši, ak k vám budú úprimní. Skutočnosť, že väčšina má doma len jednu ženu, je podľa odborníkov určená skôr zákonmi ako ľudskou prirodzenosťou.

Prečo muži snívajú o trojke?

O trojkách muži snívajú odkedy si nájdu prvú frajerku. Táto túžba po dvoch ženách sa u mnohých objaví z nerozhodnosti, keď sa im páčia dve baby, ale oni vedia, že len jednu môžu mať. Ale v snoch, tam si doprajú. No a potom sa to už s nimi nejako vezie. Síce vždy je pre nich tá prvá iba jedna, ale aj tie do počtu sa na rôzne fantázie hodia. Je to čisté dobrodružstvoMuži sa na svet pozerajú trochu inou optikou ako ženy. To je každému jasné. Či už ide o výber oblečenia, dovolenky, partnera, čohokoľvek. Skrátka muži a ženy vidia veci inak a práve mužská časť populácie je skôr toho razenia, že ak je niečo dobré, tak keď toho bude viac, bude to ešte lepšie. Takže sa vôbec netreba čudovať, ak aj zarytého priaznivca monogamie občas naplní predstava, že ak je sex s jednou ženou rozprávkový, tak s dvoma by to muselo byť skrátka niečo rajské. Pritom trojka sa im obvykle zdá fajn číslo, keď že dve ženy patria ešte do kategórie zábava, ale tri by už boli robota.

Čo vlastne môže mužovi pohladkať ego viac ako to, že o neho budú dve ženy bojovať v posteli, prípadne spoja sily pre jeho blaho. Každý má niekde zakódované, že ženy sa o chlapa nedelia a preto je trojka niečo ako oxymoron v praxi. A muži milujú niečo nezvyčajné, dobré a sexy. A to trojka spĺňa na celej čiare. Je to skrátka divadloOdkedy sa stala pornografia dostupnejšou, tak stúpa aj záujem o rôzne sexuálne alternatívy a trojka je jednou z nich. Či už si muži vychutnávajú radi pohľad na dve láskajúce sa ženy, alebo priamo na trojku, tento akt milovania sa vďaka kinematografii pre nich stal tak zaujímavý, ako to bolo kedysi pri bojových športoch. Veď každý chalan chcel byť ako Van Damme a dnes skrátka letia iné zápletky. To čo vidia na plátne však chcú skúsiť aj v reálnom živote. A skúste mu vysvetliť, že to možno nie je až tak vhodné Pretože ju maliJe to skutočne jeden z dôvodov. Malicherný, ale pre mnohých dostačujúci. Ani nejde o to, či si naozaj takéto rozloženie postáv na posteli užijú, ale môžu si už do konca života pripnúť na plecia výložky sexuálneho generála. Toho, kto skutočne zažil to o čom 90% mužov v skutočnosti iba sníva. Pretože je to tak. Je veľa tých, čo by chceli, ale málo tých, ktorí sa aj v skutočnosti odhodlajú a ešte menej tých, ktorým sa to zrealizovať aj podarí. V konečnom dôsledku si ale málokto uvedomí, že oni by sa mohli aj rozkrájať od chcenia. Konečné slovo budú mať v otázke trojky práve ženy. Lenže muži si napriek tomu medzi svojimi v partii uzurpujú všetky zásluhy. Možno ste sa tým stretli v praxi.

Tabuľka: Porovnanie monogamie a polygýnie

tags: #dve #zeny #v #posteli