Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? Rimanom 10,13
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Záriečie má bohatú históriu a aktívny súčasný život. Veríme, že Božie slovo má moc meniť naše životy a nestratilo na svojej večnej hodnote. V poslednú septembrovú nedeľu 25. 9. 2011 si veriaci v CZ ECAV Záriečie na slávnostných službách Božích pripomenuli 225. výročie pamiatky posvätenia chrámu, ktorý bol posvätený v roku 1786.
Záriecky cirkevný zbor vznikol po vydaní tolerančného patentu (1781) na rumoch lúckej evanjelickej cirkvi (31.10.1783), kedy sa evanjelici zo 6 obcí (Záriečie, Mestečko, Zbora, Vydrná, Lúky, Dubková) rozhodli postaviť tolerančný kostol v Záriečí. Zbor podľa schematizmu našej cirkvi (2006) počíta 1833 duší (pri sčítaní obyvateľstva sa v roku 2001 k ev. prihlásilo 1374 občanov).
Reformačné myšlienky rovnako umocňoval príchod moravských exulantov po bitke na Bielej hore (1620), ktorí pre svoju vieru opúšťali svoju vlasť a tu na úpätí Bielych karpát našli útočisko pre svoj ďalší život. Spevavou sa dolina volá preto, lebo hlasové danosti a hlasový fond tunajších ľudí mal neobyčajnú cenu a jedinečné kvality. Bez štúdia hudby alebo poznania nôt spievali veriaci prirodzene dvoj - trojhlasy. Ľudia sa stretávali v preplnenom kostole na službách Božích. Spev viedli kantori-učitelia, ktorí vedno viedli a rozvíjali nábožný i folklórny spev.
Evanjelická Fara v Záriečí
Terajšia budova evanjelickej fary (v poradí už tretia) bola posvätená a do užívania odovzdaná v roku 1974. Nahradila tak starú faru, z roku 1873, ktorá bola na bývanie nevyhovujúca. Projekt novej fary pôvodne neuvažoval s využitím podkrovných priestorov, no počas stavby sa tieto plány zmenili a i tu boli vytvorené obytné miestnosti. Po príchode p. farára Eštoka bol farársky byt oddelený od podkrovia. Na poschodí boli následne vytvorené dva nové , samostatné byty (kaplánsky byt a hosťovský apartmán). V suteréne fary sa nachádza zborová miestnosť. V roku 2011 bola fara zateplená a rovnako realizovaná nová fasáda.
(O stavbe fary nájdete informácie aj v časti história, v prepise "história novej fary" ktorú na posviacke v roku 1974 čítal br.)
Evanjelický kostol
Významné Osobnosti
Miloslav Augustín Križan
Dnes si pripomíname 100. výročie narodenia evanjelického farára Miloslava Augustína Križana. Narodil sa 28.8.1920 v Súľove- Hradnej a zomrel 8.9.1993. Miloslav Augustín Križan sa narodil 28. augusta 1920 v Súľove-Hradnej vo farárskej rodine s dlhoročnou tradíciou. Jeho otec Miloslav Ľudevít Križan tam bol tiež farárom. Jeho starý otec a strýko - Karol a Štefan Križan boli tiež evanjelickými kazateľmi Slova Božieho. V rodine Duch vial a viedol ho touto cestou. Ako chlapec vyrastal v chudobnom kraji, bolo ich päť súrodencov. Bol síce chudobným študentom, ale mal pekné detstvo. Do základnej školy chodil najprv doma v Súľove, potom v Záriečí. Neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, kde v roku 1940 zmaturoval. Navštevoval Bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, tam bol ordinovaný a 29. júna 1944 vysvätený za kňaza.
Pôsobil ako kaplán v zboroch v Myjave, v Turej Lúke, v Moravskom Lieskovom, Vrbovciach, Krajnom a Púchove. Kaplánske obdobie zakončil ako seniorálny kaplán hontianskeho seniorátu v Hontianskych Moravciach. Vojenskú službu absolvoval v Uherskom Hradišti.
So svojou manželkou Máriou Moťovskou sa zoznámili v kostole v Piešťanoch, kde jeho otec istú dobu pôsobil a mladý kaplán Miloslav mal kázeň na Službách Božích. Miloslav a Mária sa zobrali v roku 1947 v Kajali pri Galante. Usadili sa na Sucháni, kde bol zvolený za zborového farára. Tam sa im narodili deti Milka a Maroš.
Na Sucháni pôsobil 16 rokov a istý čas administroval aj farnosť vo vedľajšej obci Dačov Lom. Dočasne tiež administroval zbory Jur nad Hronom a Veľké Úľany - Jelka. Po rokoch sa presťahovali do Šiah, kde pôsobil ako farár od roku 1963 do 1973 a administroval aj zbor v Sazdiciach. Následne do roku 1985, teda 12 rokov, pôsobil ako farár v Sládkovičove. Potom v rokoch 1985 až 1987 slúžil v menšom zbore v Žemberovciach. Popri práci farára pôsobil roky aj v Česko-Slovenskom červenom kríži aj v miestnych odboroch Matice Slovenskej.
Keď mu už zdravie nedovolilo pokračovať v duchovnej službe, presťahovali sa s manželkou do Pezinka, do domu po manželkiných rodičoch, kde spolu strávili posledné roky. Zomrel v Pezinku 8. septembra 1993.
Ďalší významní farári
Igor Mišina: Narodil sa 29. apríla 1951 v Liptovskom Mikuláši ako štvrté dieťa evanjelického farára Jozefa Mišinu a Heleny rod. Tomečkovej. Pokrstený bol v Dovalove a konfirmovaný v Záriečí, kde pôsobil jeho otec ako zborový farár. Maturoval v Púchove. Štúdium teológie absolvoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde bol v roku 1974 ordinovaný za evanjelického kňaza. Pôsobil v Ladzanoch, Koceľovciach a napokon od roku 1984 v Rankovciach. Vo svojej službe sa venoval misii, práci s mládežou, ako aj s rómskou komunitou. Bol konseniorom (od roku 1992), seniorom Košického seniorátu (od roku 1994) a aj zástupcom biskupa Východného dištriktu (od roku 1997). Do funkcie biskupa VD ECAV na Slovensku bol zvolený a zastával ju od 21. októbra 2000. Po uplynutí prvého funkčného obdobia bol v júni 2006 do funkcie zvolený opätovne, no v novembri 2006 zo zdravotných dôvodov abdikoval. Do roku 2016 pôsobil ako námestný farár v Háji. V súčasnosti už ako dôchodca - námestný farár vypomáha v Cirkevnom zbore Košice - Terasa.
Ján Podlesný: Pochádza z Abrahámoviec, pokrstený a konfirmovaný bol v Lopúchove. V roku 1973 v Raslaviciach uzavrel manželstvo a jeho manželka Anna je tiež evanjelickou farárkou. O rok neskôr bol v Bratislave ordinovaný. Prvé 3 roky bol námestným farárom v Jelšave (GES), potom 4 roky v Chyžnom, kde ho zvolili za zborového farára a zotrval tam ďalšie 4 roky. Od 1. januára 1985 nastúpil do Veľkého Grobu, kde bol 11 rokov, z toho v rokoch 1990-1996 seniorom BAS. V roku 1996 odišiel do Zvolena, kde pôsobil až do roku 2013, kedy odišiel do dôchodku.
Juraj Bándy: Narodil sa v Rimavskej Sobote, pokrstený bol v Hrušove a konfirmovaný v Šamoríne. Do manželstva vstúpil v roku 1979. V roku 1974 bol v Bratislave ordinovaný a potom nastúpil za kaplána do CZ Pukanec (DNS), kde bol 2 roky. Rok bol tiež pomocným farárom v Kolárove. 15. októbra 1977 prišiel do Šamorína, kde si ho po dvoch rokoch zvolili za riadneho farára, ktorým bol až do roku 2005, teda 28 rokov. V októbri 2005 sa úradu farára vzdal, aby sa mohol naplno venovať práci na EBF UK, kde začal už v roku 1990 a skončil v roku 2019. V rokoch 2003-2007 bol dekanom EBF UK a až do konca svojej služby na fakulte zastával funkciu vedúceho katedry Starej zmluvy. Bol vedúcim prekladateľskej skupiny ekumenického prekladu Starej zmluvy do slovenčiny. Vydal mnoho monografií a vysokoškolských učebníc, bol ocenený viacerými vyznamenaniami a je držiteľom titulu prof.
Jozef Benka: Pochádza zo Zlatého, pokrstený a konfirmovaný bol v Bardejove. V roku 1974 bol v Bratislave ordinovaný a po ordinácii bol 1 rok seniorálnym kaplánom ŠZS v Marhani, potom rok seniorálnym kaplánom GES v Rožňave. V roku 1978 v evanjelickom chráme v Soli uzavrel manželstvo a jeho manželka Helena je tiež evanjelickou farárkou. Od roku 1978 pôsobil 3 roky v CZ Baďan (HOS) a potom 3 roky ako námestný farár v CZ Prenčov (HOS). 6 rokov pôsobil v Kežmarku, potom 6 rokov v Gemerskej Polome, kde zastával aj funkciu konseniora GES. V roku 1996 odišiel do Pezinka, kde pôsobil až do roku 2012, kedy zo zborovej služby odišiel, aby sa naplno venoval práci na EBF UK, kde vyučoval už od roku 1990 a to ako asistent a neskôr odborný asistent na katedre praktickej teológie.
Július Filo: Narodil sa v Palúdzke ako syn evanjelického farára a neskôr biskupa VD Júliusa Fila. Pokrstený bol v Liptovskom Jáne a konfirmovaný vo Veľkej. V roku 1974 bol v Bratislave ordinovaný a po ordinácii bol 1 rok seniorálnym kaplánom LOS v Ružomberku. V rokoch 1975-1980 bol biskupským farárom na GBÚ a zároveň duchovným správcom teologického domova na SEBF. V roku 1976 v Liptovskom Jáne uzavrel manželstvo. Od roku 1980 bol 14 rokov farárom v CZ Svätý Jur. V rámci tohto obdobia bol na 5 rokov z duchovnej služby v zbore uvoľnený, nakoľko pôsobil v SLZ v Ženeve ako koordinátor programu pre prácu s mládežou. V roku 1994 bol zvolený za generálneho biskupa ECAV a v tejto službe vytrval 12 rokov. Po jej skončení bol krátko misijným duchovným ECAV, potom seniorálnym kaplánom BAS a napokon od roku 2008 je námestným farárom na kaplánskom mieste v CZ Vrbovce. Už od roku 1974 pôsobí na EBF UK, kde dosiahol titul prof. ThDr a Dr. h. c. Zastával funkciu dekana EBF UK aj funkciu vedúceho katedry Praktickej teológie. Bol predsedom ERC SR a zastával mnohé ďalšie významné funkcie.
Samuel Ján Mišiak: Narodil sa vo Svätom Petri ako syn evanjelického farára Júliusa Daniela Mišiaka. Vo Svätom Petri bol aj pokrstený a konfirmovaný. V roku 1974 bol v Bratislave ordinovaný a o rok neskôr v Šahách vstúpil do manželstva, pričom jeho manželka Jaroslava je tiež evanjelickou farárkou. Jeho prvým pôsobiskom bola Myjava, kde bol 3 roky seniorálnym kaplánom, potom 2 roky námestným farárom a 35 rokov zborovým farárom. Dodnes v tomto zbore pôsobí ako námestný farár. Od roku 1994 bol 1 rok konseniorom MYS a potom 12 rokov seniorom MYS. Od roku 2001 pôsobí aj na EBF UK na katedre praktickej teológie.
Ján Sabanoš: Narodil sa v Hanušovciach nad Topľou, kde bol aj pokrstený a konfirmovaný. V roku 1974 bol v Bratislave ordinovaný a o rok neskôr vo veľkom Grobe vstúpil do manželstva. Pôsobil krátko v CZ Krompachy, 1 rok bol seniorálnym kaplánom BAS v Pezinku a potom prišiel do Partizánskeho, kde bol 2 roky kaplánom, potom 14 rokov námestným farárom a 9 rokov zborovým farárom. Od roku 2003 bol 3 roky v Senci, potom rok v Leštinách až v roku 2007 prišiel do Mníška nad Hnilcom, kde pôsobí dodnes.
Juraj Šefčík: Narodil sa v Selenči - bývalej Juhoslávii. Tu bol aj pokrstený a konfirmovaný. V roku 1974 v Novom Meste nad Váhom vstúpil do manželstva a v decembri toho istého roku bol v Selenči ordinovaný. Zopár mesiacov bol kaplánom v Kovačici, potom bol 3 roky farárom v CZ Bielo Blato, až v roku 1979 prišiel do Kulpína, kde bol farárom 18 rokov. 31. októbra 1997 nastúpil za farára do Senice, kde pôsobí dodnes.
Aktivity a Udalosti
- Inštalácia zborovej farárky Simony Devečkovej: 28. januára 2024 sa konala slávnosť inštalácie zborovej farárky.
- Podpora OZ LA-VI-NA: Možnosť podporiť OZ LA-VI-NA poukázaním 2% zo zaplatenej dane z príjmu.
- Royal Rangers: Pravidelné stretnutia pre deti milujúce dobrodružstvo, hry a tábory.
Mapa Slovenska
Mužský Spevácky Zbor Záriečie
Prvé kroky k založeniu mužského speváckeho zboru siahajú do veľkonočného obdobia r. 2008, kedy sa pár mladých nadšencov rozhodlo zaspievať si viachlas v zariečskom chráme. Bolo z toho vystúpenie na veľkonočný pondelok a spievala sa pieseň Chvála tebe Bože náš. Motiváciou pre nich boli spomienky na viachlasný spev v chráme, ktorý sa uchovával po celé desaťročia. Ten bol typický nielen pre spev duchovných piesní z Tranoscia ale i pre miestny folklór. Keď sa v tom istom roku (2008) v druhú adventnú nedeľu konalo v Záriečí stretnutie spevokolov púchovskej doliny, br. farár chcel ku trom spevokolom prizvať ešte štvrtý. Pôvodný zámer bol pozvať spevokol z Necpál, keďže sa však necpalčania zúčastniť nemohli, muselo sa nájsť náhradné riešenie. A práve vtedy sa zbor dostal do svojej fungujúcej podoby, kedy ho tvorilo 12 členov, pričom na premiére stretnutia spievali desiati a to piesne: Chvála Tebe Bože náš a Ó Pane drahý (druhá s inštrumentálnym doprovodom klávesy - Martin Melišík).
Od vzniku pracoval spevokol pod vedením Martina Melišíka, ktorý prišiel na zárieckú kantorskú lavicu práve v roku 2008 a v roku 2009 bol zborovým konventom zvolený za kantora zboru. Repertoár spevokolu tvorili spočiatku piesne z evanjelického spevníka, ktoré interpretoval v jednoduchých trojhlasných harmonizáciach. Postupne spevokol skúšal interpretovať i umelecky spracované skladby z dostupnej literatúry. Spevokol postupne rástol a prišla i túžba natočiť vlastné CD. Jeho motív bol od začiatku orientovaný na vianočné piesne. K takémuto dielu však chlapci potrebovali niečo viac, ako len vedieť zaspievať melódiu. Preto požiadali o odbornú konzultáciu Ivanu Sabanošovú z Bratislavy. S ňou sa Martin Melišík zoznámil ešte ako púchovský kantor pri vystúpení mládežníckeho spevokolu z Evanjelického lýcea v púchovskom kostole. Spolupráca však nabrala oveľa vyššie obrátky a 17. 10. 2010 si ju spevokol zvolil za dirigentku a umeleckú vedúcu. Pod Ivaniným vedením funguje spevokol dodnes a chlapci svoje rozhodnutie neoľutovali. Text: prevzatý z web.