Funkcie a symboly Hora
Najdôležitejšia funkcia Hora bola funkcia egyptského kráľa. Toho nielen chránil, ale vraj sa do neho aj niekoľkokrát vteľoval. Hor zosobňuje porazenie síl chaosu, nastoľuje poriadok. V tomto kozmickom konflikte Egyptu podľa mytológie vraj prišiel Hor o jedno oko. Toto oko sa stalo symbolom, ktorý je známy ako Horovo oko - ktoré všetko vidí a všetko vie, je symbolom sily a múdrosti.
Príbeh Horusa | Vysvetlenie egyptskej mytológie | Príbehy egyptskej mytológie | ASMR príbehy spánku
Okrem oka sú s Horom spojené aj ďalšie symboly, ktoré nájdeme aj na krabičkách s jeho motívom:
- Palica: Predstavuje pre Bohov schopnosť kráčať v temnotách a vyhýbať sa všetkým jej nebezpečenstvám.
- Ankh: Kríž, ktorý je magickým kľúčom života a smrti. Tento kľúč, ktorý predstavuje magické spojenie, zväzuje všetko centrálnym uzlom, s ktorým spája veci dohromady. Volá sa Isidin uzol.
- Skarabeus: Symbol vychádzajúceho slnka, všemohúceho stvoriteľa, boha znovuzrodenia a ochráncu pred zlom. Podľa Egypťanov ako tento chrobák gúľa malú guľku z výlučkov cicavcov a do nej znáša vajíčka, keď sa vyliahnu larvy, kŕmia sa z jej obsahu, tak takisto gúľa aj Boh Chepri slnko po oblohe.
Hor ako boh Slnka a vládca sveta
Boh Slnka a samo Slnko, pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Od najstarších čias bol jedným z najvyšších egyptských bohov, ako to zodpovedá významu slnka pre život na Zemi a tešil sa úcte v celom Egypte. Pritom nebol jediným bohom Slnka; Egypťania mali nielen mnoho bohov, ale aj mnoho bohov s rovnakými funkciami, čo platilo aj v jeho prípade. Slnko bolo podľa egyptských predstáv jeho telo a jeho meno znamenalo v egyptčine „slnko“.
Ako boh mohol mať však aj iné podoby než Slnko, ktoré považovali Egypťania za guľu alebo kotúč žiariaci na oblohe a týchto podôb mu dopriala ich fantázia neúrekom. Z hymnov na jeho počesť, vytesaných v hrobkách panovníkov 18. a 19. dynastie v Údolí kráľov, ich poznáme dovedna sedemdesiatpäť. Racionálne sa to dá vyvodiť s poznania, že slnko je základnou podmienkou života, jeho vzniku i existencie, že celý život neustále ovplyvňuje. Egypťania si to vysvetľovali a odôvodňovali teologicky: Reovým stotožnením s prabohmi, „ktorí boli prv ako svet, čo bol ich dielom“, a zároveň jeho stotožnením s „vládnucimi bohmi“, t. j. s Atumom, Nunom, Chnumom, Ptahom a (okrem iných) s Amonom.
Vplyv na egyptských kráľov
Bol teda podľa nich vládcom sveta a keďže svet reprezentoval Egypt, bol predovšetkým vládcom Egypta. Re sa preto vteľoval do egyptského kráľa a to doslova i obrazne: kráľ bol jeho synom i pozemskou formou jeho existencie. Výrazom tohto kráľovho stotožnenia s Reom bolo najmä osobitné (piate) meno, ktoré dostával kráľ pri nástupe na trón ako „Reov syn“. Re bol tak Pán Zeme i Pán neba a to podľa egyptských predstáv od vekov naveky.
Ďalší bohovia Slnka
Rovnako ako Re boli primárni bohovia Slnka Hor, Cheprer a Aton. Re sa opreto s nimi stotožňoval a bral na seba aj ich podobu. V Horovom prípade to bola podoba sokola, v Cheprerovom prípade podoba skaraba, s Atonom mal spoločnú podobu gule alebo splošteného kotúča. Okrem týchto bohov existovali v egyptskom panteóne aj sekundárni bohovia Slnka, ktorí vznikli zo spojenia s Reom. Dakedy boli títo bohovia dosť zložité postavy, napr. Ptah-Amon-Re, ktorý reprezentoval egyptský panteón v dobytých územiach, alebo Re-Atum-Cheprer-Harachtej. K Reovi sa pripájali aj ďalší bohovia (najmä bohovia Mesiaca, lebo Mesiac sa považoval za Slnko noci) a tiež bohyne, čo mali titul Slnečné oko (t. j. najmä jeho dcéry a matky).
Pôvod a narodenie Rea
Z dlhého trvania a všeobecného rozšírenia Reovho kultu vyplýva, že sa v chápaní jeho osobnosti prejavovala neobyčajná rozmanitosť a pestrosť. Týkalo sa to už otázky jeho pôvodu, resp. narodenia. Chmunevskí (hermopolskí) kňazi napr. učili, že Re bol „boh, ktorý sa zjavil v Nunovi“. Podľa onských (héliopolských) kňazov bol síce „bytostne totožný“ s prabohom Atumom, ale „bol to Atum, čo vytvoril Rea, aby sa dovŕšil ako Atum“. Podľa učenia kráľa Achnatona, ktorý zaviedol v Egypte na čas uctievanie jediného boha, „existoval Re ako Aton a nestvoril ho nikto“; naopak sám bol „začiatkom žitia“ a bohom, čo „stvoril všetko“.
Keďže Re bol totožný s Horom, považovala sa za jeho matku Horova matka Hathor. Horovou matkou bola však aj bohyňa Eset a tak sa Eset stala aj Reovou matkou. Okrem toho sa za Reovu matku považovala aj bohyňa Neit, „ktorá ho porodila predtým, ako existoval pôrod“ a občas aj bohyňa Mut, ktorá sa navyše stotožňovala s jeho manželkou Reitou. Podľa jednej verzie ho porodila Nut celkom normálne a takvraviac raz navždy; podľa druhej ho rodila každé ráno na východe, potom putoval cez jej telo na západ a tam ho večer vždy zjedla.
Cesta po oblohe a boj s Apopom
Ako Pán neba vychádzal Re každé ráno na východe na obzor a podľa vcelku zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život; večer zostupoval opäť pod obzor. Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, vracal sa v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú púť znovu opakoval. Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a dostať ho pred Reovu loď, ktorá svojim kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im pri tom však aj kňazi, ktorí ovládali čarovné zariekadlá, čo Apopa zneškodnili. Za túto záslužnú činnosť, bez ktorej by zhaslo Slnko, si od ľudí vyžadovali osobitnú úctu a vďaku. A ľudia im ju aj preukazovali.
Podoby a mená Rea
Na svojej každodennej ceste menil Re podobu a to podľa niektorých prameňov každú hodinu. Zachovali sa zoznamy týchto premien, no dosť sa od seba odlišujú (najmä podľa čias svojho vzniku). Podľa iných zoznamov mal aj podobu skaraba, krokodíla, kobry, leva, kocúra, býka a iných zvierat, čo mu boli zasvätené. Najčastejšie ho egyptské pramene volajú ako „vychádzajúce Slnko“ Cheprer, ako „Slnko v zenite“.
Re ako vládca sveta
Vo funkcii vládcu sveta si Egypťania predstavovali Rea podobne ako svojho kráľa, dokonca ani nie priveľmi zidealizovaného. Mal rovnaké odznaky moci a rovnakým spôsobom vybavoval aj vládne veci; mal tiež honosný dvor, ktorého členmi boli bohovia a bohyne s najrozmanitejšími funkciami. Rozkazy a rozhodnutia vydával Re ústne; jeho kancelária ich potom upravovala do písomnej formy. Na čele tejto kancelárie stál pisár bohov Thovt, ktorý zastával na Reovom dvore rovnakú hodnosť ako na kráľovom dvore hodnostár zvaný catej (v našej terminológii prvý minister, v arabskej vezír). Dôležité spory rozhodoval Re osobne, pričom sa opieral o pomoc bohyne pravdy a spravodlivosti Maaty. Ako sa zdá, Reova kancelária spotrebovala veľmi veľa papyrusu.
Mýty a legendy o Reovi
Mýty a legendy, čo sa viažu k Reovi, majú mnoho verzií a dajú sa rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej môžeme zaradiť tie, ktoré sa vzťahujú na jeho pôsobenie vo svete ľudí, a do druhej tie, ktorých dejiskom bol svet bohov; niekde uprostred sú mýty a legendy o Reovom vzťahu k egyptskému kráľovi. Podľa Textov z rakiev zo Strednej ríše, objavených v hrobkách hodnostárov v Berši pri Ešmunéne, pripisovali sa Reovi štyri zásluhy o ľudstvo: dal ľuďom vietor (t. j. vzduch), aby mohli dýchať, zoslal im nílsku záplavu, aby mali z nej úžitok a poučil ich o tom, čo je na onom svete, aby prinášali bohom a mŕtvym obete; hlavne však stvoril ľudí.
Podľa poviedky O záchrane ľudstva pred záhubou, známej najmä z nápisov v hrobkách Setchiho I. a Ramessa II.v Údolí kráľov, strojili úklady proti samému Reovi a tak sa Re rozhodol, že ich vyhubí. Oznámil to ostatným bohom, tí súhlasili a odporúčali mu, aby najprv vyhubil tých ľudí, čo ušli od chrámov v mestách do púšte. Výkonom trestajúcej spravodlivosti poveril bohyňu vojny Sachmetu. Keď potom Sachmet ľudí na púšti vyhubila a opizá krvou chcela vyhubiť aj ostatných, Re sa zľutoval a zasýtil jej krvilačnosť opojným nápojom vo farbe krvi. „Zachránil tak ľudstvo pred záhubou,“ a „zmenšiac jeho počet, vládol mu, kým nezostarol.“ Potom odovzdal vládu na Zemi egyptskému kráľovi, svojmu synovi a odobral sa na nebo, kde vytvoril svoje nové a definitívne kráľovstvo.
Reovo oko
Ústredným námetom druhej skupiny týchto mýtov a legiend je príbeh o „Reovom oku“. Poznáme ho v mnohých variantoch, v ktorých sa hovorí často to isté o „Horovom oku“, čo pri stotožňovaní týchto bohov neprekvapuje. Najstaršie zmienky o tomto príbehu sa zachovali v Textoch z pyramíd zo Starej ríše, ďalšie sa nájdu v Textoch z rakiev a iných prameňoch zo Strednej ríše, najpodrobnejšie sú v Knihe mŕtvych z Novej ríše. „Reovo oko“ je podľa ich prevládajúceho chápania Slnko.
Egyptskí bohovia a znamenia zverokruhu
Každé znamenie má svojho boha alebo bohyňu, ktorí mu dodávajú silu, chránia ho pred nástrahami a ukazujú cestu v ťažkých chvíľach. Obraz a sila archetypov egyptských bohov a bohýň sa však najčastejšie prejavujú nenápadne, počas určitých životných situácií alebo zmien. Ku každému znameniu zverokruhu patrí jeden z nich, ktorý vám, keď ho potrebujete, poskytne vedenie.
| Znamenie zverokruhu | Egyptský boh/bohyňa | Charakteristika |
|---|---|---|
| Baran | Sutech | Posvätný bojovník, predstaviteľ živlu ohňa, iniciatívny |
| Býk | Hathor | Bohyňa lásky, radosti, hudby a sexuálnej mágie, vášnivá a zmyselná |
| Blíženci | Thovt | Boh poznania, písma a múdrosti, vynálezca hieroglyfov |
| Rak | Eset | Večná božská matka, ktorá živí a lieči |
| Lev | Ré | Boh Slnka, symbol božskej faraónskej moci |
| Panna | Geb | Boh poľnohospodárstva, spojený s jedlom, pôdou a prírodou |
| Váhy | Maat | Bohyňa pravdy, spravodlivosti a rovnováhy |
| Škorpión | Usir | Boh podsvetia, symbol smrti a znovuzrodenia |
| Strelec | Bes | Boh zábavy, radosti, hudby a humoru |
| Kozorožec | Sobek | Krokodílí boh, spojený s plodnosťou a ochranou faraónov |
| Vodnár | Ptah | Boh, ktorý stvoril vesmír silou slova, architekt sveta |
| Ryby | Nebthet | Bohyňa intuície, snov a nočných mystérií |