Staroveký Egypt, civilizácia staroveku v severovýchodnej Afrike, sa rozkladala pozdĺž spodného toku rieky Níl, približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej Egyptskej arabskej republiky. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kristom politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.
Úspech staroegyptskej civilizácie pochádzal čiastočne z jej schopnosti prispôsobiť sa podmienkam údolia rieky Níl pre poľnohospodárstvo. Predvídateľné záplavy a kontrolované zavlažovanie úrodného údolia priniesli nadbytočné plodiny, čo podporilo hustejšie osídlenie, sociálny rozvoj a kultúru.
Poľnohospodárstvo a strava
Egypt bol veľmi úrodná zem a za normálnych okolností nikto nehladoval. Jedlo sa dalo dopestovať doma, zarobiť na prídel (neboli peňazí), poľovať, loviť alebo vymieňať na trhu. Vodu bolo možné získavať zo studní, Nílu alebo zavlažovacích kanálov, ktoré vybudovali Egypťania.
Hlavným zdrojom sacharidov bolo obilie - pšenica alebo jačmeň. Všetci jedli obrovské množstvá chleba, dokonca aj bohovia, ktorých chrámy dostávali denne obety stoviek chlebov. Zelenina a ryby boli široko dostupné a typická roľnícka rodina jedávala zdravú stravu bohatú na chlieb, ryby, cibuľu a strukoviny, ktorú dopĺňala občas malá zverina a hydina. Elita jedávala mäso pravidelnejšie.
Pivo, jemný, hustý, jemne sladký nápoj, ktorý sa najlepšie pije cez filtračnú slamku, bolo hlavným nápojom más, ktorý sa konzumoval pri každom jedle. Víno vyrobené z hrozna dopestovaného v delte Nílu bolo výsadou elity.
Najstaršie pivo sveta? Výroba piva v starom Egypte
Výroba piva v starovekom Egypte
Pre starých Egypťanov boli chlieb a pivo považované za základné potraviny. Navyše pivo patrilo medzi nevyhnutné ustanovenie pre posmrtný život, čo dokazujú početné vyobrazenia a modely pivovarníctva nájdené v hrobkách. Archeologický záznam naznačuje, že výroba piva sa datuje až do preddynastického obdobia (4000 - 3100 BC), ktoré predstavuje formujúcu fázu egyptskej civilizácie.
Egyptský pár pri zbere plodín (13. až 11. stor. BC). Zdroj: Wikipedia.
Prvými pivovarníkmi v Egypte boli ženy. Početné sošky nájdené v hrobkách ukazujú ako ženy melú obilie v mlynoch alebo preosievajú múku. Pivo v domácnostiach najskôr varili ženy a až neskôr sa z neho stal štátom financovaný priemysel, ktorému predsedali muži.
Pre starých Egypťanov bolo pivo dostatočne dôležité, aby zaručovalo jeho pravidelné začlenenie do komplexu pohrebných rituálov. Pivo bolo nevyhnutné pre existenciu v posmrtnom živote.
Rovnako ako sa pivo obetovalo dušiam zosnulých, považovalo sa to za najlepšiu ponuku pre bohov. Chrámy varili svoje vlastné pivo, ktoré bolo dané soche boha vo vnútornej svätyni, aby potešilo jeho srdce rovnako, ako to bolo v prípade ľudstva.
V starovekom Egypte pili pivo všetky segmenty spoločnosti, od vznešeného faraóna, najskromnejšieho roľníka až po deti. Pivo bolo neoddeliteľne votkané do štruktúry každodennej existencie a bolo znakom náboženských slávností, štátnych sviatkov považovalo sa za zdroj výživy, nepredstavovalo iba opilstvo.
Náboženstvo
Náboženstvo bolo základnou a neoddeliteľnou súčasťou života v krajine, faraónom počnúc a roľníkom končiac. Staroveký Egypt nebol krajinou v ktorej čo sa týka náboženstva vládol monoteizmus (uctie-vanie len jedného boha). Panteón egyptských bohov bol skutočne rozsiahly a ne-prehľadný, neexistovala žiadna postupnická línia, žiadne následníctva, či preukáza-teľné vzťahy. Napriek tomu nikto neobmedzoval vieru toho druhého. Veď dnes lo-kálny (významovo) bôžik mohol byť zajtra bohom na ktorého sa obracia sám panov-ník. Tak sa spočiatku lokálny bôžik Amon "vypracoval" až na hlavu božského pante-ónu.
Egyptský boh slnka Ra s korunou v tvare slnečného kotúča s posvätnou kobrou a žezlom vas. Autor fotografie: KOMPAK. Zdroj: Wikipedia
Keď faraón Meni dovŕšil zjednotenie Horného a Dolného Egypta do už beztak bohatého panteónu egyptských bohov pribudlo ešte veľa bohov a bôžikov dovtedy len lokálneho charakteru. U niektorých božstiev tento charakter pretrval, iné sa rozšírili po celej krajine a ich význam vzrástol.
Medzi najznámejších bohov patria:
- Amenhotep
- Amon
- Anut
- Apis
- Apop
- Arensnupis
- Aton
- Atum
- Baal
- Baba
- Banebdžedet
- Benu
- Bes
- Búchis
- Duamutef
- Geb
- Hapi
- Herišef
- Hórus
- Hu
- Heh
- Cheprer
- Chnum
- Chonsu
- Ihej
- Imhotep
- Imseti
- Inheret
- Kebehsenuf
- Kuk
- Mahes
- Mandulis
- Mehen
- Min
- Mnevis
- Moncu
- Nefertem
- Neper
- Nun
- Ptah
- Re/Ra
- Rešef/Rešep
- Sah
- Sia
- Sutech
- Sobek
- Sokar
- Šai
- Šesemu
- Šu
- Tatenen
- Thovt
- Tveret
- Usir (gr.
Sociálna štruktúra
Obyvateľstvo starovekého Egypta bolo usporiadané do sociálnej pyramídy: základňu pyramídy podopierajú otroci, sluhovia a nevoľníci; a nájomní farmári obrábajú majetky vo vlastníctve kráľa, elity a chrámov. Ďalej prichádzajú zruční a čiastočne zruční remeselníci; vojaci, námorníci a tí, ktorí boli zamestnaní na veľkých štátnych projektoch (stavby, hrobky a chrámy). Nad nimi sú vzdelané odborné vrstvy vrátane pisárov, účtovníkov a lekárov. Konečne prichádza šľachta; elita, ktorá ovláda veľkú časť egyptského bohatstva. Kráľovská rodina zostáva na vrchole pyramídy exkluzívna a rezervovaná, zatiaľ čo kráľ alebo faraón - jediný smrteľník, ktorý je považovaný za schopného efektívne komunikovať so štátnymi bohmi - je nadradený všetkým.
Tutanchamon
Tutanchamon, syn egyptského faraóna Achnatona, sa pôvodne volal Tutanchaton, pretože jeho otec začal ako prvý v dejinách Egypta praktizovať monoteizmus t. j. viera v jedného boha(Atona, preto Tut-ank-aton). Pre Egypťanov to teda bola veľká zmena, no samozrejme sa to nepáčilo najmä kňazom, ktorí boli po faraónovi prak-ticky najmocnejšími ľuďmi v krajine a ktorí vlastne slúžili mnohým bohom uctievaným v Egypte a teda z toho profitovali.
Faraón Achnaton bol zavraždený a jeho syn vtedy Tutanchaton musel i keď ako deväťročný prevzať trón po svojom otcovi. A tak sa spustili mechanizmy, ktoré s mladým panovníkom po celý jeho život manipulovali. Najprv bol aj s jeho mladou (11-ročnou) manželkou Anchesenaton prevezený z bývalého hlavného mesta vybudovaného jeho otcom Achnatonom-Achetatonu do bývalého hlavného mesta Théby. Bol nútený verejne zavrhnúť vieru svojho otca a opäť prijať vieru starú teda polyteizmus t. j.viera v mnohých bohov. Zmenilo sa mu teda aj meno z Tutanchaton na Tutanchamon(Amon-najvyšší egyptský boh). Meno sa zmenilo aj jeho manželke z Anchesenaton na Anchesenamon.
Tutanchamon mal troch radcov: Aje-hlavný radca, Maja-pokladník, mal na starosti jeho hrobku a Harembheb-veliteľ armády. Súdny lekár si veľmi dobre všimol krvnú zrazeninu v spodnej časti lebky. Keď faraón spal Aje k nemu prišiel a prudko mu zdvihol hlavu, čím mu vlastne spôsobil zlomenie krčnej chrbtice.
Na dobových maľbách bol vyobrazený aj obrad otvárania úst, ktorý mal vykonávať nástupca panovníka. A tento obrad vykonával Aje. Aby svoje nástupníctvo zlegalizoval, prinútil Anchesenamon, aby sa za neho vydala. Aje sa teda vlas-tne takto bohom priznával, že svoj úrad získal protizákonne.
Objavenie hrobky Tutanchamona
Všetko sa to začalo v roku 1907,keď lord Carnarvon uzavrel zmluvu o spolupráci pri výskumoch na západnom brehu Nílu v Tébach s Howardom Carterom, egyptológom, ktorý začínal ako prepisovateľ egyptských textov. Pátranie po stratenej hrobke mladučkého faraóna v Udolí kráľov sa začalo v roku 1917.
V rokoch 1921-1922 sa Carnarvon odradený opakovanými neúspechmi rozhodol práce ukončiť. Carter ho však presvedčil, aby financoval ešte aspoň jednu sezónu. Vypracoval plán malého trojuholníkového priestoru pred hrobkou Ramesseho VI. Bol presvedčený, že hrobka Tutanchamona sa nachádza niekde v tom trojuholníku. 1.novembra 1922 sa začala nová výskumná sezóna a o tri dni neskôr robotníci objavili kamenné schody vedúce k zamurovanému vchodu. Do omietky boli odtlačené pečate úradníkov pohre-biska. Ďalšie pečate označovali za vlastníka hrobky Tutanchamona.
Keď prekonali zamurovaný vchod,dostali sa do krátkej klesajúcej chodby zaplnenej skalami. Na jej konci bol ďalší zapečatený vchod. Keď Carter do neho urobil otvor, naskytol sa mu úžasný pohľad. Celá miestnosť bola prepchatá zlatými predmetmi, nábytkom, truhlicami a inými predmetmi. Boli tam dokonca aj šipy, s ktorymi sa Tutanchamon učil strieľať z luku. Vstup do hrobovej komory strážili dve pozlátené Tutanchamonove sochy.
12.februára 1924 nadvihli vrchnák sarkofágu. V ňom boli ďalšie tri rakvy zapadajúce do seba. Zhotovené boli z cédrového dreva a pokryté zlatou fóliou. Vrchnák prvej rakvy sa zdvihol až vo febru-ári roku 1925. Pod ňou bola druhá rakva tiež z pozláteného dreva zdobená doplnka-mi z lapisu lazuli, fajansy a obsidianu. Tretia, posledná rakva, bola najveľkolepejšia. Bola zhotovená zo zlatého plechu hrubého 2,5-3 mm, merala viac ako 1,8 m a vážila 110,4 kg. V nej bolo telo Tutanchamona. Jeho múmiu pokrývali najkrajšie predmety z celej hrobky. Faraón mal hlavu pokrytú zlatou posmrtnou maskou zdobenú lapisom lazuli a modrým sklom.
Sny a snáre
Okrem neotrasiteľnej viery v život po živote verili starovekí Egypťania aj moc snov. Sen a jeho význam podľa nich mohli významne ovplyvniť ich život. Zbierky textov spojených so snami a ich významom, dnes označované ako snáre, preto predstavovali významný prostrie-dok na predvídanie budúcnosti.
Niektorí kňazi sa napríklad špecializovali práve na sny a pri ich vykladaní sa "radili" so zbierkami textov - snármi. Do týchto chrámov a za týmito kňazmi chodili tí, ktorí chceli vedieť čo ich sen znamená a ako to ovplyvní ich ďalší život. Obsah sna a predpoveď z toho vyplývajúca boli prepojené akousi mágiou slova.
Jeden z najznámejších snárov je tzv. Papyrus Chester Beatty III. kt. patril Qenherchepšefo-vi, pisárovi zodpovednému za administratívu Dér el - Medíny (koniec 13. a začiatok 12. st. pr. n. l.).