Emil Boleslav Lukáč, popredný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej poézie, sa narodil 1. novembra 1900 v Hodruši a zomrel 14. septembra 1979 v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí. Jeho tvorba, silne ovplyvnená európskymi symbolistami, najmä Baudelaireom a slovenským básnikom Kraskom, sa vyznačuje hlbokou reflexiou o ľudskej existencii, náboženských a filozofických otázkach, ako aj ľúbostnou a subjektívnou poéziou.
Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Štiavnici študoval filológiu a teológiu v Bratislave, Paríži a v Lipsku. Po návrate domov sa usadil v Bratislave. Bol redaktorom viacerých časopisov ako Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba, a kultúrnu rubriku časopisu Týždeň. Zostavil niekoľko antológií a zborníkov.
Lukáčova tvorba prešla viacerými fázami, pričom každá z nich odrážala dobové udalosti a básnikovo vnútorné prežívanie. Jeho diela sú plné smútku, pochmúrnych tónov a hĺbavej meditatívnosti, ktoré sú príznačné pre symbolizmus.
Poloha Slovenska v Európe
Slovenská medzivojnová poézia (1918-1945)
Slovenská medzivojnová poézia prešla výraznými zmenami, ktoré boli ovplyvnené zánikom Rakúsko-Uhorska a vznikom nových štátov, najmä Československej republiky. Sloboda prejavu a vznik nových vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, ako Slovenské národné divadlo (SND) a Univerzita Komenského (UK) v roku 1919, prispeli k rozvoju literatúry a umenia.
Vznikli nové spolky, napríklad Umelecká beseda Slovenska, a časopisy ako Mladé Slovensko, Elán (Ján Smrek), DAV a Svojeť. Vydavateľstvá ako Matica slovenská (MS), Slovenské pohľady, Spoločnosť priateľov krásnych kníh a EMSA otvorili literatúru Európe.
Poéziu tohto obdobia možno rozdeliť do niekoľkých generácií:
- 1. generácia: Starší autori ako Jesenský a Rázus, ovplyvnení literárnou modernou a symbolizmom, venovali sa národným témam.
- 2. generácia: Stredná generácia, ktorej predstaviteľom bol Emil Boleslav Lukáč (symbolista, neosymbolista) a Ján Smrek (vitalista).
- 3. generácia: Laco Novomeský (davista so sociálnymi témami a ľavicovou tematikou) a Valentín Beniak (ovplyvnený symbolizmom a poetizmom).
- 4. generácia: Rudolf Fábry a Štefan Žáry, predstavitelia nadrealizmu.
- 5. generácia: Katolícka moderna, reprezentovaná Jankom Silanom a ďalšími, ovplyvnená surrealizmom, poetizmom a symbolizmom.
Tvorba Emila Boleslava Lukáča
Lukáčova tvorba sa dá rozdeliť do niekoľkých období, ktoré sa vyznačujú špecifickými témami a štýlmi.
1. Obdobie - Symbolizmus a osobná spoveď
Prvá zbierka Spoveď (1929) odhaľuje zážitky z detstva a dospievania, má sklon vyjadrovať sa v protikladoch. Prevažujú motívy smútku a bolesti vyplývajúce z vlastných životných skúseností. Sám básnik pokladá svoju poéziu za „osobnú spoveď“.
Zbierka Dunaj a Seina (1929) vznikla v čase, keď študoval v Paríži. Prežíva pocit stratenosti v cudzom meste a túži po domove. V zbierke konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu, rodný kraj a cudzinu. Mravnú silu nachádza v dedinskom spôsobe života.
Taedium urbis je báseň zo zbierky Dunaj a Seina, ktorá vyjadruje napätie medzi mestom a dedinou a má formu sonetu s množstvom metafor.
Zbierka O láske neláskavej (1933) je venovaná ľúbostným motívom. Pre Lukáča bolo charakteristické, že si všímal najmä protiklady, protirečenia a kontrasty. Zdalo sa mu, že aj láska je plná rozporov a paradoxov. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu, plnú bolestí a pochybností. Báseň Paradoxon chápe lásku ako problematický cit, plný zábran a prekážok.
2. Obdobie - Spoločenská tematika a varovanie pred vojnou
Druhá fáza tvorby predstavuje zbierky Spev Vlkov, Moloch a Bábel. V týchto zbierkach prevláda spoločenská tématika. Lukáč v nej reaguje na vážne spoločenské udalosti: nástup fašizmu, rasizmu a vypuknutie 2. svetovej vojny. Názvy Moloch a Bábel sú symbolické. Moloch symbolizuje krutosť a Bábel zmätok a chaos. V zbierke Moloch varuje pred totálnym zničením ľudstva.
Zbierka Elixír (1934) sa stupňuje jeho záujem o problémy sveta. Báseň Goethehof reaguje na streľbu polície do robotníkov na tomto predmestí Viedne.
Zbierka Moloch (1938) znamená boha vojny a je symbolom obete a ukrutnosti.
Zbierka Bábel (1946) má vyhranený protifašistický charakter. Prvá časť zobrazuje osobný vzťah k vojnovej dobe, druhá časť svoje sklamanie ilustruje na dejinných udalostiach a tretia časť vznikla z výberu básní, ktoré napísal počas vojny. Vyšla tu aj časť rozsiahlej skladby Stĺp hanby.
Lukáčove básne majú veľmi náročný slovník. Okrem symbolov využíva aj slová z Biblie, mytológie a z dejín. Bol priekopníkom voľného verša.
Európa počas 2. svetovej vojny
3. Obdobie - Reflexívna poézia
Záverečná fáza Lukáčovej tvorby prechádza k reflexívnej poézii, kde začína viac uvažovať o existenciálnych otázkach a zmysle života.
Až v roku 1965 vydáva výber zo svojej básnickej tvorby pod názvom Hudba domova, do ktorého zaradil aj dosiaľ nepublikované básne. Z nich hodno osobitne upozorniť na „básnickú autobiografiu“ Stĺp hanby, na ktorej autor pracoval vyše pol druha storočia.
Ďurana, Michelko, Mesežnikov o konsolidácii, aktuálnej politickej situácii a bezpečnosti
Básnické dielo Emila Boleslava Lukáča je poznačené najmä troma výraznými tematickými pásmami: láska, domov, vojna a neľudskosť. Jeho poézia infiltrovala mnoho cudzích literárnych podnetov, čo ju obohatilo a urobilo jedinečnou.