Kardinál Ennio Antonelli je významnou postavou v Katolíckej cirkvi, známy predovšetkým vďaka svojmu pôsobeniu v Pápežskej rade pre rodinu. Jeho prínos a angažovanosť v náboženských témach, najmä v oblasti rodiny, sú rozsiahle a významné.
Kardinál Ennio Antonelli
Pôsobenie v Pápežskej rade pre rodinu
Od júna 2008 je kardinál Ennio Antonelli prezidentom Pápežskej rady pre rodinu. Táto rada sa zameriava na podporu a ochranu rodiny, ako aj na riešenie výziev, ktorým rodiny čelia v súčasnom svete. Práve rodinná tematika bola v tých časoch často spomínaná tak v učení, ako aj v konkrétnych aktivitách Svätého otca.
Svetové stretnutie rodín je jedna z niekoľkých pastoračno-apoštolských iniciatív sv. Jána Pavla II., ktorý chcel takto - podobne ako v prípade svetových dní mládeže, chorých či zasväteného života - podčiarknuť rolu a miesto týchto skupín v Cirkvi.
Po prvý raz pozval pápež Wojtyła rodiny z celého sveta do Ríma v dňoch 8.-9. októbra 1994 pod heslom „Rodina - srdce civilizácie lásky“, To I. Svetové stretnutie rodín so Svätým otcom (tak sa vtedy nazývalo) predstavovalo vyvrcholenie slávenia spomínaného Medzinárodného roku rodiny.
Ďalšie podobné stretnutie sa uskutočnilo o 3 roky neskôr v hlavnom meste Mexika pod vedením pápežského legáta kardinála Ennia Antonelliho.
ZDEDIŤ VÁŠEŇ | Svetové stretnutie rodín 2022
Posilňovanie pozícií Talianov v Rímskej kúrii
Popredné pozície v rímskej kúrii vďaka Benediktovi XVI. čoraz častejšie obsadzujú Taliani. Vatikanista Marco Tosatti vo svojej analýze nazval tento trend „tsunami talianskych prelátov“. Kým blahoslavený Ján Pavol II. sa usiloval kúriu internacionalizovať, dôvera súčasného pontifika k prelátom z Apeninského polostrova je viac než zjavná.
„Nikdy od čias Pia XII. nebola kúria taká talianska,“ cituje Tosatti nemenovaného monsignora, paradoxne, tiež Taliana. Príčinou posilňovania pozícií Talianov môže byť pápežova viera v ich schopnosti, čo vystihuje aj heslo „takto sa to tu robí“, ktoré - ako opisuje George Weigel v životopise Svedok nádeje - v časoch pred Jánom Pavlom II. „mnohí, najmä talianski členovia kúrie stotožňovali s Božou vôľou“ (s. 261).
Otázka znie, či je správne, aby nadmerná reprezentácia príslušníkov jedného národa určovala chod cirkvi, do ktorej patrí viac než miliarda veriacich. Aby sa znova nestalo, ako uvádza G. Weigel v už spomínanej knihe Svedok nádeje, že vlastnícky inštinkt talianskych členov kúrie prerastie do pocitu, že „kúria riadi cirkev“ a miestne cirkvi sú „len akoby pobočkami Rímskokatolíckej cirkvi“ (s. 260).
Ďalšie významné pozície Talianov vo Vatikáne
Okrem kardinála Antonelliho zastávajú Taliani významné posty v rôznych častiach Vatikánu:
- V štátnom sekretariáte: Arcibiskup Giovanni Angelo Becciu, substitút pre všeobecné záležitosti Svätej stolice.
- V Governatoráte Mestského štátu Vatikán: Kardinál Giovanni Lajolo (prezident) a arcibiskup Carlo Maria Viganò (generálny sekretár).
- V Kongregácii pre kauzy svätých: Arcibiskup Marcello Bartolucci (sekretár).
- V Pápežských radách: Arcibiskup Salvatore Rino Fisichella (Pápežská rada pre novú evanjelizáciu), Francesco Coccopalmerio (Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov), arcibiskup Claudio Maria Celli (Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky), arcibiskup Antonio Maria Vegliò (Pápežská rada pre pastoračnú starostlivosť o migrantov a cestujúcich) a kardinál Gianfranco Ravasi (Pápežská rada pre kultúru).
Taliani majú svoje zastúpenie aj v úlohe sekretárov pápežských rád: Giovanni Pietro Dal Toso pracuje od júna 2010 v Pápežskej rade Cor unum, salezián Mario Toso od októbra 2009 v Pápežskej rade Iustitia et Pax a Pier Luigi Celata v Pápežskej rade pre medzináboženský dialóg. Spomenúť treba aj sekretára Pápežskej komisie Ecclesia Dei, ktorá je včlenená pod Kongregáciu pre náuku viery. Od júla 2009 je ním Guido Pozzo.
V čele jedného z troch tribunálov, Apoštolskej penitenciárie, stojí ako tzv. veľký penitenciár od júna 2009 kardinál Fortunato Baldelli. V júni 2007 menoval Benedikt XVI. za archivára a bibliotekára Svätej rímskej cirkvi Raffaele Farinu, ktorý bol v novembri toho roku povýšený do hodnosti kardinála.
Úrad liturgických slávení od toho istého roku vedie Guido Marini, ktorý tak nahradil dlhoročného spolupracovníka Jána Pavla II. Piera Mariniho. Na čele Továrne sv. Petra je zasa od februára 2005 kardinál Angelo Comastri, ktorého „dvojkou“ je biskup Vittorio Lanzani.
Spomedzi novších menovaní treba spomenúť prezidenta Administrácie dedičstva Apoštolskej stolice, ktorým je od júla arcibiskup Domenico Calgano, pričom jeho sekretárom je od rovnakého dátumu Luigi Misto. Prezidentom výkonného výboru Finančnej informačnej autority, úradu založeného len v decembri 2010, je kardinál Attilio Nicora (od januára 2011). Prezidentom Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice je od apríla 2008 kardinál Velasio de Paolis, jeho sekretárom Vincenzo Di Mauro.
„Plody“ personálnej politiky tandemu „Benedikt & Bertone“ sú zjavné.
Kardinál Gianfranco Ravasi