V dnešnom svete, kde informačné technológie a globalizácia hrajú kľúčovú úlohu, je etika v spoločenskej komunikácii mimoriadne dôležitá. Katolícka cirkev, ako významný aktér v spoločnosti, si uvedomuje svoju zodpovednosť v tejto oblasti a snaží sa prispievať k spravodlivému a etickému využívaniu komunikačných prostriedkov.
Postoj Cirkvi k spoločenským komunikačným prostriedkom
Postoj Cirkvi k spoločenským komunikačným prostriedkom je teda v zásade kladný. I vtedy, keď sa proti nim vznášajú vážne obvinenia, sa v dokumentoch Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky starostlivo zdôrazňuje, že „len reštriktívny a káravý postoj zo strany Cirkvi...
Podľa Cirkvi sa dejiny spoločenských komunikačných prostriedkov podobajú na dlhú cestu, ktorá vedie ľudstvo „od pyšného projektu mesta Bábel, zaťaženého pomätením jazykov a vzájomným neporozumením (porov. Moderné spoločenské komunikačné prostriedky sú kultúrnymi faktormi, ktoré majú v týchto dejinách svoju úlohu.
Cirkev sleduje vzhľadom na spoločenské komunikačné prostriedky dvojaký cieľ. Jedným je povzbudiť ich správny vývoj a využívanie pre dobro ľudského rozvoja, spravodlivosti a mieru, pre pozdvihnutie spoločenstva na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni, vo svetle spoločného dobra a v duchu solidarity. Berúc do úvahy veľký význam prostriedkov spoločenskej komunikácie sa Cirkev snaží o „čestný a uznanlivý dialóg s tými, čo sú zodpovední za činnosť médií , o dialóg, ktorý sa v prvom rade zameriava na vypracovanie mediálnej politiky.
Význam internetu a jeho využitie Cirkvou
Záujem o internet je osobitnou stránkou pozornosti, ktorú Cirkev ustavične venuje prostriedkom spoločenskej komunikácie. Toto dnes osobitným spôsobom platí aj o internete, ktorý pomáha pri uvádzaní revolučných zmien do obchodu, výchovy, politiky, žurnalistiky, do vzťahu medzi národmi a kultúrami, ako aj zmien, ktoré ovplyvňujú nielen spôsob, akým ľudia komunikujú, ale i to, ako interpretujú svoj život.
Avšak Cirkev sa zaujíma aj o svoju komunikáciu a o komunikáciu vo svojom vnútri. Boh neustále komunikuje s ľudstvom prostredníctvom Cirkvi, nositeľky a správkyne jeho Zjavenia.
Spoločenské komunikačné prostriedky majú z pohľadu náboženstva rozličné prednosti a využitie. Prinášajú správy a informácie o náboženskom živote, myšlienky a údaje o osobnostiach, slúžia ako nástroje evanjelizácie a katechézy. Okrem týchto dobrodení jestvujú i ďalšie, viac či menej špecifické pre internet.
Táto sieť napríklad umožňuje okamžitý a priamy prístup k dôležitým náboženským a duchovným zdrojom, do veľkých knižníc, múzeí, na kultové miesta, k dokumentom Magistéria, písomnostiam cirkevných otcov a učencov, i k ďalším zdrojom stáročnej múdrosti náboženstva.
Má cennú schopnosť prekonávať vzdialenosti a izoláciu, umožniť kontakt navzájom si blízkym ľuďom dobrej vôle z rôznych virtuálnych spoločenstiev veriacich, aby sa navzájom mohli povzbudzovať a pomáhať si. Hoci virtuálna realita tohto kybernetického priestoru nemôže nahradiť skutočné medziľudské spoločenstvo a skutočné sviatosti a liturgiu, či priame a bezprostredné ohlasovanie evanjelia, môže ich dopĺňať, povzbudzovať ľudí k plnšiemu prežívaniu viery a obohacovať náboženský život svojich používateľov.
Cirkev musí tiež chápať a používať ineternet ako nástroj komunikácie vo svojom vnútri. Dvojsmerná interaktívnosť internetu už začína stierať dávny rozdiel medzi tým, kto odovzdáva informácie a tým, kto ich prijíma, a začína vytvárať priestor, v ktorom môže, aspoň potenciálne, každý robiť oboje. Nejde tu teda o komunikáciu, ktorá v minulosti pôsobila len v jednom smere, a to zhora nadol. V tomto prípade ide o novú technológiu, nie však myšlienku. Máme teda nástroj, ktorý možno tvorivo využívať pri rôznych administratívnych a riadiacich úlohách.
Ďalšou oblasťou, v ktorej je využitie internetu vhodné a potrebné, je oblasť výchovy a formácie. Výchova používateľov spoločenských komunikačných prostriedkov sa nemá zameriavať natoľko na technické poznatky ako skôr na kritériá vkusu a pravdivého morálneho úsudku. Ide teda o aspekt formovania svedomia.
Výzvy a problémy
Medzi problémy súvisiace s internetom patrí aj prítomnosť internetových stránok, ktoré často osočujú a napádajú náboženské a etnické skupiny. Katolícka cirkev je terčom niektorých z nich. Ďalší problém predstavuje množenie sa internetových stránok, ktoré si dávajú do názvu katolícke.
V podstate sa „svet spoločenských komunikačných prostriedkov môže niekedy zdať ľahostajný, ba dokonca nepriateľský voči kresťanskej viere a morálke. Ak sa však nerozlišujú autentické postoje Cirkvi môže dôjsť k ich zámene z excentrickými interpretáciami náuky viery, či extravagantnými náboženskými praktikami a ideologickými vyhláseniami, ktoré si prisvojujú názov „katolícke.
Jedna oblasť výskumu sa zaoberá tým, že široký výber produktov a služieb na internete by mohol vyvolať záplavu podnetov aj v oblasti náboženstva a podporiť konzumný prístup aj vo veciach viery.
Vzhľadom na to, čo sme uviedli vyššie, má virtuálna realita kybernetického priestoru niektoré znepokojivé dôsledky na náboženstvo, ako aj na iné oblasti života. Virtuálna realita nemôže nahradiť skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, sviatostnú realitu ostatných sviatostí a účasť na spoločnej bohoslužbe uprostred ľudského spoločenstva z mäsa a kostí. Aj náboženské skúsenosti, ktoré tam možno pomocou Božej milosti nadobudnúť, sú nedostačujúce, ak sú odtrhnuté od kontaktu so skutočným svetom ostatných veriacich. Toto je ďalšia stránka internetu, ktorá si vyžaduje štúdium a reflexiu.
Odporúčania a úlohy pre rôzne skupiny
Takisto osoby na všetkých cirkevných úrovniach by mali používať internet tvorivým spôsobom, ktorý im umožní plniť ich zodpovednosť a vykonávať vlastnú činnosť v rámci Cirkvi. Hanblivo stáť bokom zo strachu pred technikou alebo z dajakého iného dôvodu, je neprijateľné, najmä keď berieme do úvahy mnohé pozitívne možnosti, ktoré interenet ponúka.
Predstaviteľom Cirkvi: Tí, čo zastávajú riadiace funkcie vo všetkých oblastiach Cirkvi musia rozumieť prostriedkom spoločenskej komunikácie a aplikovať toto porozumenie pri vypracovávaní pastoračných plánov súvisiacich so spoločenskou komunikáciou súčasne s konkrétnou politikou a programami v tejto oblasti.
Pracovníkom v pastorácii: Kňazi, diakoni a laickí pracovníci sa musia vzdelávať v oblasti spoločenskej komunikácie, aby lepšie pochopili jej význam pre jednotlivcov i spoločnosť. Zároveň im to umožní spoznať také metódy komunikácie, ktoré zodpovedajú citlivosti a záujmom ľudí. To v súčasnosti zahŕňa aj oboznámenie sa s internetom kvôli možnosti jeho využitia pri ich práci.
Vychovávateľom a katechétom: Pastoračná inštrukcia Communio et progressio pripomína „závažnú povinnosť katolíckych škôl a inštitúcií vychovávať kvalifikovaných príjemcov, ale i aktívnych používateľov prostriedkov spoločnej komunikácie na základe patričných kresťanských princípov. Univerzity, kolégiá, školy a výchovné katolícke programy na všetkých úrovniach musia ponúkať kurzy pre rozličné skupiny „seminaristov, kňazov, rehoľníkov, alebo laikov...učiteľov, rodičov i žiakov , poskytujúce vzdelanie týkajúce sa vyspelej techniky, riadenia, etiky a politiky spoločenskej komunikácie pre tých, ktorí sa pripravujú pracovať pre Cirkev v oblasti spoločenskej komunikácie.
Rodičom: Pre dobro svojich detí a pre vlastné dobro sa musia rodičia „učiť rozlišovať a posudzovať, čo prijímajú ako diváci, poslucháči a čitatelia, a majú sa stať vzorom rozumného používania médií v domácom prostredí. Pokiaľ ide o internet, deti a mladí majú často bližší vzťah k týmto prostriedkom ako ich rodičia. Nekontrolované používanie internetu im nemožno dovoliť. Rodičia a deti majú spolu diskutovať o tom, čo videli na internete.
Deťom a mladým: Interenet je otvorená brána do lákavého a vzrušujúceho sveta s veľkým formačným vplyvom, no nie všetko, čo je za touto bránou je zdravé, zaručené a pravé. Internet ponúka aj veľmi mladým ľuďom obrovskú možnosť konať dobro alebo páchať zlo, na sebe či na druhých. Správne používanie internetu môže prispieť k tomu, aby sa pripravila na plnenie svojich záväzkov v oboch týchto oblastiach. Internet nie je iba nástrojom zábavy a uspokojovania konzumných potrieb. Je nástrojom na vykonávanie mnohých užitočných aktivít a mladí sa musia naučiť ho ako taký chápať a aj používať.
Všetkým ľuďom dobrej vôle: Potrebná je spravodlivosť, aby sa v dnešnom svete odstránila „digital divide , t.j. Potrebná je aj sila a odvaha. Keď uvažujeme o internete, ale aj o iných prostriedkoch spoločenskej komunikácie, spomeňme si pritom, že Kristus, „dokonalý Ohlasovateľ , je normou a vzorom komunikačných metód Cirkvi, no rovnako aj obsahom ohlasovania, ktoré je Cirkev povinná konať.
Objavte katolícky pohľad na etiku AI.
Etické princípy v kontexte globalizácie
Medzinárodné spoločné dobro, čnosť solidarity, revolúcia spoločenských komunikačných prostriedkov, informačné technológie a internet, to všetko sú skutočnosti, ktoré súvisia s procesom globalizácie. Globalizácia môže napomáhať rast blahobytu a podporovať rozvoj. Ponúka výhody, ako sú „výkonnosť a vzrastajúca produkcia... väčšia jednota medzi národmi a lepšie služby pre ľudstvo. Spoločnosti, ktoré vstúpili do procesu globalizácie, tak urobili na základe informovaného a slobodného rozhodnutia. V mnohých častiach sveta, podporuje globalizácia rýchle a prevratné sociálne zmeny. Tento proces nie je len ekonomický, ale i kultúrny a má svoje kladné i záporné stránky.
Používanie nových informačných technológií a internetu musí dopĺňať a sprevádzať rázne zasadzovanie sa za uplatňovanie solidarity v službe spoločnému dobru v rámci národov i medzi nimi. Tieto technológie sa môžu stať nástrojom na riešenie ľudských problémov, na podporenie komplexného rozvoja osobnosti a na vytvorenie sveta, kde bude panovať spravodlivosť, pokoj a láska. Internet môže svojím pôsobením napomáhať, aby sa táto myšlienka stala pre ľudí, skupiny, národy a pre celé ľudstvo skutočnosťou, ak sa bude používať vo svetle jasných a zdravých etických princípov, najmä solidarity.
Špecifické etické otázky internetu
Rozšírenie internetu vyvoláva aj niekoľko etických otázok, týkajúcich sa ochrany súkromia, bezpečnosti a dôvernosti údajov, autorského práva a práv na duševné vlastníctvo, pornografie, stránok vyvolávajúcich nenávisť, či šíriacich pod rúškom serióznych správ ohováranie a osočovanie, ako i mnohých iných problémov. Internet má niektoré výnimočné vlastnosti. Charakterizuje ho možnosť priameho a okamžitého prístupu, jeho prítomnosť v celom svete, decentrovanosť, interaktívnosť, neobmedzená možnosť rozširovania jeho obsahu, flexibilnosť, veľká prispôsobivosť. Zaručuje všetkým rovnosť v zmysle, že každý môže s potrebnými nástrojmi a skromnými technickými schopnosťami do tohto kybernetického priestoru aktívne vstupovať a môže svetu odovzdať vlastné posolstvo a požadovať, aby bolo vypočuté. Umožňuje ľuďom zostať v anonymite, hrať rozličné úlohy a túlať sa vo fantastickom svete, ale aj nadviazať kontakt s inými ľuďmi a vymieňať si s nimi názory.
Technologická štruktúra, ktorá je dnes základom internetu, má vážny vplyv aj na jeho etické aspekty: ľudia boli nútení používať ho spôsobom, na ktorý bol naprojektovaný, a projektovať ho tak, aby bol vhodný na použitie týmto spôsobom. Decentralizácia bola v tomto systéme kľúčová, lebo sa predpokladalo, že takto nebude strata jedného či viacerých počítačov automaticky znamenať stratu všetkých údajov. Idealistická vízia slobodnej výmeny informácií a názorov zohrala vo vývoji internetu pozitívnu úlohu. Avšak jeho decentralizovaná štruktúra a k tomu vytvorenie decentralizovanej svetovej siete internetových stránok koncom 80-tych rokov sa ukázali byť blízke názoru, ktorý sa staval proti čomukoľvek, čo zaváňalo zákonnou reguláciou verejnej zodpovednosti. To viedlo v súvislosti s internetom k prehnanému individualizmu. Hovorilo sa, že toto je nové kráľovstvo, zázračná krajina kybernetického priestoru, kde je možné vyjadriť čokoľvek a kde jediným zákonom je úplná sloboda jednotlivca, ktorý si robí, čo sa mu zachce. To prirodzene znamenalo, že jediné spoločenstvo, ktorého práva a záujmy sa na internete skutočne uznávali, bolo spoločenstvo radikálnych liberálov.
Informačná priepasť a kultúrne aspekty
Výnimočný rozvoj informatiky mnohonásobne prerástol možnosti komunikácie niektorých privilegovaných osôb a skupín. Internet môže ľuďom pomáhať zodpovedne využívať slobodu a demokraciu, rozširovať spektrum možností dostupných v rozličných oblastiach života, rozširovať kultúrne a výchovné obzory, odstraňovať rozdiely, ako aj mnohorakými spôsobmi podporovať ľudský rozvoj. No to nie je ešte všetko. Internet môže ľudí zjednocovať, ale môže ich aj rozdeľovať - tak jednotlivcov ako aj navzájom si nedôverujúce skupiny - na základe ideológie, politiky, záujmov, rasy, etnika, generačných rozdielov, ba i náboženstva. Bol už použitý dokonca i pri páchaní násilia, ako vojenská zbraň, a hovorí sa už aj o nebezpečenstve, ktoré predstavuje „počítačový terorizmus.
Jednou z najvážnejších obáv je tá, ktorá sa dnes definuje ako „digital divide (informačná priepasť), t.j. forma diskriminácie, ktorá rozdeľuje ľudí na bohatých a chudobných, v rámci jedného národa i medzi rôznymi národmi, podľa toho, či majú alebo nemajú prístup k tejto novej informačnej technológii. Výraz „digital divide zdôrazňuje skutočnosť, že skupiny a národy musia mať prístup k tejto novej technológii, aby sa mohli podieľať na prisľúbených výhodách globalizácie a pokroku a nezaostali. Treba nájsť spôsoby ako sprístupniť internet znevýhodneným skupinám, či už priamo alebo prostredníctvom lacnejších tradičných médií. Kybernetický priestor musí byť pre všetkých prístupným bezplatným zdrojom informácií a služieb v širokom spektre rôznych jazykov. Verejné inštitúcie majú osobitnú zodpovednosť pri vytváraní a udržiavaní internetových stránok takéhoto typu.
Sme znepokojení kultúrnymi rozmermi prebiehajúcich procesov. Ide tu predovšetkým o to, že nové informačné technológie a internet ako mocné nástroje globalizácie prinášajú a pomáhajú vštepovať celý rad kultúrnych hodnôt - spôsoby nazerania na spoločenské vzťahy, rodinu, náboženstvo, postavenie človeka -, ktorých pôvab z novosti môže spochybniť a rozleptať tradičné kultúry. Jednotlivé kultúry sa majú veľa čo jedna od druhej učiť, no jav, keď jedna druhej vnucuje svoj pohľad na svet, systém hodnôt, či dokonca jazyk, to nie je dialóg, ale kultúrny imperializmus. Pre vybudovanie a uchovanie zmyslu pre medzinárodnú solidaritu je potrebný dialóg medzi kultúrami, ktorý „chráni osobitosť jednotlivých kultúr, ako dejinných a tvorivých vyjadrení jednoty ľudskej rodiny... a podporuje vzájomné pochopenie a spoločenstvo medzi nimi.
Sloboda vyjadrovania a žurnalistika
Zdrojom ďalších problémov je komplex otázok súvisiacich zo slobodou vyjadrovania na internete. Sloboda hľadať a poznať pravdu je základným ľudským právom a sloboda vyjadrovania je základným kameňom demokracie. Je nám ľúto snáh zo strany verejných predstaviteľov, ktorí chcú blokovať prístup na internet a k iným spoločenským komunikačným prostriedkom, lebo ich považujú za - pre nich - nebezpečné a nepríjemné, manipulujúce pomocou propagandy a dezinformácie verejnú mienku alebo sa snažia obmedziť legitímnu slobodu vyjadrovania a zmýšľania. Kombinácia nových technológií a globalizácia „zväčšila kapacitu prostriedkov spoločenskej komunikácie, ale vo zvýšenej miere ich vystavila aj ideologickým a komerčným tlakom , a to isté platí aj pre žurnalistiku. Avšak ekonomická súťaživosť a prítomnosť on-line žurnalistiky dňom i nocou prispievajú k zvyšovaniu senzáciechtivosti a rozširovaniu klebiet, k miešaniu správ, reklamy a zábavy, a prinajmenšom k zdanlivému ubúdaniu seriózneho spravodajstva a komentárov. Preto si problémy, ktoré vidno v žurnalistickej praxi na internete, vyžadujú rýchle riešenie zo strany samotných žurnalistov.
Príklady z praxe na Slovensku
Z dokumentu „Cirkev a internet“ Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky z r. 2002: „Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi. Communio et progressio poznamenáva, že nakoľko je Cirkev živým organizmom, treba v nej „pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi“. A hoci pravdy viery nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov, pastoračná inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu“...
Podľa Jána Pavla II. majú katolícki pracovníci považovať médiá „za vzácnu príležitosť na hľadanie pravdy a na rozvoj spoločenstva medzi ľuďmi a národmi.“
Na pôde Katollíckej Univerzity v Ružomberku sa v r. 2009 konal dvojdňový seminár na tému „Plnia katolícke média v slovenskej spoločnosti svoju úlohu?“ Bol tam aj arcibiskup Zvolenský, ktorý sa 13.2. stretol len so zástupcom TK KBS a šéfmi KN a väčších katolíckych médií, s ktorými sa rovnako mohol stretnúť v Bratislave, a odišiel. V sobotu 14.2. na oficiálnej časti najprv zástupci médií predniesli príspevky z ktorých bolo vidno, že považujú za samozrejmé, že ich médium svoju úlohu plní, a prezentovali svoj vývoj, skúsenosti a úspechy za štvorročné obdobie.
Na bohosloveckej fakulte UK v Bratislave sa 2.6.2011 konala konferencia "Konzervatívne hodnoty v demokratickej spoločnosti". Organizátori, témy aj prednášajúci sľubovali a aj naplnili vysokú kvalitu prednášok. Nie veľká aula nebola ani z tretiny plná. Neprišiel ani nikto z poslucháčov či profesorov teologickej fakulty, na pôde ktorej sa akcia konala.
Kardinál Tomko, ktorý má podstatne väčší prehľad o situácii vo svete, povedal: „Mienkotvorné médium my katolíci de facto nemáme. Máme mnoho drobných vydaní, ale to, čo na Slovensku vo všeobecnosti chýba, je nezávislý denník. Nech to nie je katolícky denník, nech je to svetský denník, ale nie závislý od politickej strany, ideológie alebo vlastníka, pretože to ovplyvňuje médiá, a to je problém. Čo sa týka katolíckych médií cítim obrovskú potrebu, aby zdvihli úroveň.“
Keď hovorca KBS povedal že ľudia „nemajú právo na všetky informácie“, L. Fila (Sme) napísal, že podľa KBS ľudia nemajú právo na informácie o fungovaní cirkvi. Článok M. Vaška (TF) „Utajené odvolanie“ na internetovom Vybrali.sme publikovali pod názvom „Bezáka položili pre ukážkovú demonštrácu moci“, čím jeden z názorov na odvolanie prezentovali ako fakt.
tags: #etika #v #spolocenskej #komunikacii #katolicka #cirkev