História Evanjelického Kostola v Leviciach a Vývoj Mesta

Okolie Levíc bolo osídlené už pred vyše šesťtisíc rokmi v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy volútovej keramiky želiezovského typu. Neskorú dobu bronzovú dokumentuje kanelovaná keramika. O ďalšom súvislom osídlení svedčia sídliská z bronzovej, hallštattskej a laténskej doby. O prítomnosti Keltov okolo roku 300 pred n. l. svedčia nálezy mincí v Novej osade, a keltský cintorín odkryli v roku 2005 pri výstavbe Kauflandu.

Na prelome letopočtu tu boli germánske kmene Kvádov a Markomanov, potom Rimania. V období sťahovania národov vo 4. storočí boli príčinou rušných pohybov na tomto území turkotatárski Huni, ktorí sa pohli zo strednej Ázie na západ a hnali pred sebou Gótov a iné východogermánske kmene. Koncom 4. storočia prenikli na toto územie prvé kmene starých Slovanov, ktorí sa dostali do závislosti Avarov. Avari boli koncom 8. storočia porazení vojskami franského panovníka Karola Veľkého a na začiatku 9. storočia vznikali na území dnešnej Moravy a západného Slovenska nezávislé slovanské kniežatstvá a aj v okolí Levíc na vyvýšených miestach, napr. na Krivíne v chotári Rybníka, v Bohuniciach, Starom Tekove a pravdepodobne i na skalných výbežkoch levickej Kalvárie, slovanské hradiská.

Koncom 9. storočia sa tu usadili Maďari. Vzniklo uhorské kráľovstvo, ktoré začiatkom 11. storočia na starších vybudovalo kamenné hrady, ako strediská administratívno - správnych územných celkov - žúp /komitátov/. Z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné správy o jestvovaní obcí na tomto území, z ktorých prvým významným dokumentom je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075.

Prvé Písomné Zmienky o Leviciach

Z roku 1156 pochádza prvá písomná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc. Vtedy totiž posvätil ostrihomský arcibiskup Martirius kostol sv. Martina v osade Bratka, ktorý dal postaviť komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Ostrihomský arcibiskup pričlenil k tomuto kostolu tri dediny. Dnes už ani jedna z uvedených troch osád neexistuje. Bratka a Vitkovce zanikli ešte v stredoveku a Staré Levice začiatkom 17. storočia.

Polohu Vitkoviec sa dodnes nepodarilo presnejšie lokalizovať. Staré Levice sa spomínajú ako dovtedy bezvýznamná poddanská obec patriaca k Tekovskému hradnému panstvu. Ležali na východ od terajšieho mestského centra, na úpätí viničného vrchu, ktorý si podnes zachoval názov Staré Levice, Ó-Léva. Bratka ležala na území terajšieho chotárneho dielu rovnakého mena, teda juhozápadne od Levíc, v kline medzi železničnými traťami Levice - Nové Zámky a Levice - Štúrovo.

Presné lokalizovanie zaniknutej osady Bratka umožnil archeologický výskum v rokoch 1958 - 1960 na tomto území. Výskumom sa odkryli základy románskeho kostolíka sv. Martina, časť cintorína a našli sa aj stopy po osade Bratka. Výskum potvrdil, že určité stopy osídlenia tejto oblasti možno bezpečne predpokladať už v 9.-10. storočí, zatiaľ čo ťažisko osídlenia Bratky bolo pravdepodobne až v 12. - 15. storočí.

V7sledky výskumu potvrdili aj pravdivosť údajov listiny z roku 1156, keďže odkryté základy pôvodného kostola v Bratke svedčia o tom, že pochádzal z polovice 12. storočia. Druhý raz sa spomína Bratka o dva roky neskôr, a to v listine z roku 1158, keď Štefan, Euzidínov brat, daroval osadu Bratku a v jej susedstve ležiacu osadu Zamto kláštoru v Hronskom Beňadiku. Archeologický výskum priniesol však zaujímavé doklady o ďalších osudoch tejto oblasti.

Kostol v Bratke bol niekedy v polovici, prípadne v druhej polovici 13. storočia zničený a na jeho mieste postavili v priebehu druhej polovice 13. storočia nový kostol. Zničenie starého kostola v Bratke a s ním aj osady súvisí pravdepodobne s tatárskym plienením v rokoch 1241-1242, prípadne /najneskôr/ s vpádom vojsk Přemysla Otakara II. v roku 1271.

Levický hrad

V poslednej štvrtine 13. Postavenie druhého kostola sa uskutočnilo asi v čase, keď mali Bratku v držbe Baratkovci. V roku 1346 získal Bratku späť hronskobeňadický kláštor. Potom sa spomína Bratka opäť v roku 1429 v súvislosti s tamojším kláštorom, no o 17 rokov neskôr /roku 1456/ sa spomínajú osada Bratka a tamojší kostol už ako spustnuté. Bratka teda definitívne zanikla v období ohraničenom rokmi 1429 - 1456. Možno predpokladať, že jej zánik súvisí s bojmi majiteľa levického hradu Petra Čecha s husitskými vojskami, ktoré sa odohrali na Ponitrí a Pohroní v rokoch 1433 - 1435.

Peter Čech sa totiž v prvej polovici 15. storočia zmocnil aj Bratky, ktorú držal spolu so susednou osadou Zamto aj jeho vnuk Ján, hoci už len ako vyľudnené majetky - prédiá, ako o tom svedčí údaj z listiny z roku 1489. Bratka sa potom spomína v archívnych prameňoch nasledujúcich storočí /napríklad v urbári levického panstva z roku 1554 aj inde/ vždy len ako neosídlená lokalita s kultivovanou pôdou na území Starých Levíc a od čias ich zániku v chotári Nových, resp. „Villa Leua“, ktorá sa spomína v listine z roku 156 sa od 14. storočia nazývala aj Starými Levicami na rozdiel od Nových Levíc, nazývaných neskôr aj Veľkými Levicami, ktoré sa začali vyvíjať ako podhradie pod Levickým hradom pravdepodobne už koncom 13.storčia, prípadne začiatkom 14.storčia.

Levický hrad pred tatárskym vpádom ešte nestál. Po tatárskom vpáde v rámci výstavby kamenných hradov ako strategicky významných centier obrany krajiny vybudovali aj Levický hrad na nevysokom trachytovom kopci pravdepodobne v poslednej štrvtine 13. storočia. Obklopovali ho močiare, ktoré boli výhodným prírodným obranným prvkom. Prvá zmienka v listine o jeho existencii ako vybudovaného hradu pochádza z roku 1318, keď bol v moci Matúša Čáka a spravoval ho kastelán Jule.

Po smrti Matúša Čáka prešiel roku 1321 do kráľovských rúk a stal sa sídelným hradom Tekovskej stolice, keďže starý Tekovský hrad mal niekoľko storočí od svojho vznik významnú vojenskú a administratívnu funkciu ako dôležitý strategický bod, strážiaci cestu vedúcu z Podunajskej nížiny do oblasti, v ktorej sa rozvíjalo banské podnikanie.

V listine z roku 1388 sa spomína v súvislosti s Levicami aj právo trhov a vyberanie mýta. Osadu s právom trhov a vyberania mýta treba považovať za sídlisko so základnými predpokladmi vývoja na mesto. Aj svojím názvom už ako mestečko /oppidum/ sa spomínajú Levice po prvý raz v listine z roku 1428. Vyvíjajúce sa mestečko podliehalo ak súčasť levického hradného panstva kastelánovi hradu ako správcovi panstva, ktoré bolo až do roku 1395 kráľovským majetkom.

V tomto roku ho kráľ Žigmund daroval Ladislavovi zo Šaroviec, predkovi rodu Levických. Jeho syn Peter začal používať prímenie Levický /de Leva/. Levickovci vlastnili Levický hrad s panstvom až do roku 1529, keď ho kráľ Ferdinand I. skonfiškoval a na kratší čas daroval svojej manželke kráľovnej Anne. Potom držali hrad s panstvom až do vymretia rodu roku 1553 opäť Levickovci. Hrad i panstvo sa dostali znova do kráľovských rúk.

Levice v Období Tureckých Vojien

V roku 1541 sa začala tzv. druhá turecká vojna, ktorej neblahé následky sa dotýkali bezprostredne aj Slovenska, lebo sa v nej Turkom podarilo okupovať značnú časť juhoslovenského územia. V roku 1543 padol do tureckých rúk Ostrihom a turecké útoky smerovali stále väčšou intenzitou na južné slovenské pohraničie, kde chránila reťaz opevnených miest a hradov, medzi nimi aj Levice. Po dobytí Ostrihomu roku 1544 Turci prekročili Dunaj a náhle prepadli pevnosť Levice. Hrad sa im síce dobyť nepodarilo, získali však bohatú korisť, mnoho zajatcov a veľké škody spôsobili podpálením mesta.

V roku 1595 sa podarilo cisárskym vojskám v západnej časti Uhorska dobyť späť od Turkov Vacov, Vyšehrad a Ostrihom, oslobodili sa Staré Levice spod tureckej poplatnosti. Skončenie pätnásťročnej vojny s Turkami /1593 - 1606/ neprinieslo pokoj a bezpečnosť ani okoliu Levíc. Mier sa totiž často porušoval a Turci, či už sami, alebo v spojení s vodcami protihabsburských povstaní podnikali výpady do slovenského vnútrozemia a pustošili slovenské obyvateľstvo a jeho majetky.

V roku 1613 začali znepokojovať aj široké okolie levíc, najprv iba výhražnými listami, no čoskoro na to aj lúpežnými vpádmi. Mestečko Levice, ktoré bolo súčasne aj vojenským táborom, malo teda v druhej polovici 16.stor. a celé 17. storočie osobitný charakter a život v ňom i jeho zriadenie boli značne odlišné od ostatných komunít na levickom panstve. Keďže v jeho chotári nebola urbárska pôda, nebolo v ňom ani poddanské obyvateľstvo v pravom slova zmysle. Od konca 16., ale najmä v 17. storočí sa usadilo v ňom veľa zemanov ktorých povolaním sa stala vojenská služba.

Mestečko a hrad Levice popri vojenskej funkcii plnili však aj ďalšiu významnú úlohu administratívneho i ekonomického centra levického hradného panstva. Mestečko Levice bolo trhovým miestom, v ktorom sa do značnej miery sústreďovala aj remeselná výroba. Už od začiatku 17. storočia sa tu popri dvoch týždenných trhoch konali aj výročné jarmoky, ktorých počet sa roku 1733 zvýšil na štyri. Ako trhové mesto mali Levice významné postavenie hlavne v súvislosti s obchodom s obilím a inými poľnohospodárskymi produktmi.

V 17. storočí sa rozvíjali v Leviciach aj remeslá, a to predovšetkým také, ktoré svojimi výrobkami saturovali potreby okolitých dedín v zásobovaní odevom, obuvou a inými výrobkami dennej potreby. Prvý písomne doložený cech v Leviciach je cech čižmárov, ktorý jestvoval už roku 1620. V roku 1632 si založili cech aj kožušníci a pred rokom 1672 jestvoval v Leviciach aj cech zámočníkov, remenárov a mečiarov. Od roku 1697 mali svoj cech aj ševci. Ďalšie cechy sa rozvíjali od 18. storočia. Domáci obchod v mestečku a čapovanie nápojov mali v rukách obchodníci balkánskeho pôvodu, ktorý sa v Leviciach usadili už v 17. storočí.

Značná časť obyvateľov Levíc v 17. storočí nachádzala svoje živobytie v obchodnej a remeselnej činnosti a len menšia časť sa zaoberala výlučne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Okrem tohto obyvateľstva žili v Leviciach v 17. storočí v značnom počte aj Cigáni. Zaoberali sa predovšetkým obchodom s koňmi, výrobou podkou a klincov. Viacerí si zarábali na chlieb aj muzikantstvom.

Najtragickejšie dni priniesla Leviciam turecká ofenzíva v roku 1663, keď 2. novembra padol hrad i mestečko Levice d o rúk Turkom. Pod tureckým panstvom boli Levice 224 dní a za ten čas boli sídlom tureckého sandžaku. 12. júna 1664 Turkov z mesta vytlačili a 19. júna vo veľkej bitke pri Leviciach porazili.

Námestie hrdinov v Leviciach

Trvalo však dlhší čas, kým sa mestečko spamätalo z tureckého spustošenia. Po oslobodení levíc sa mesto postupne stavebne rozvíjalo. V roku 1675 založili františkánsky kláštor a kostol. Opravné práce na hrade vykonávali vojenskí odborníci pod vedením L. Pomerne dobrý obraz o vzhľade mesta a hradu v 17. storočí podávajú niektoré kresby Levíc ako protitureckej pevnosti. Mesto pod hradom ochraňovali proti nepriateľským útokom hradby a palisády z dreva.

Tragický bol pre Levice veľký požiar roku 1696, ktorý zničil celé mesto. V roku 1703 zaujali Rákócziho kurucké vojská hrad i mesto a držali ho v rukách až do roku 1708, keď cisársky generál Heisler útokom dobyl hrad a mesto, ktoré utekajúci kuruci podpálili. Značnú skazu priniesol mestu aj mor, ktorý v rokoch 1709 - 1710 zúril v Leviciach a v okolí.

Szatmárskym mierom roku 1711 sa skončilo obdobie stavovských povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. Posledné z nich /rákócziovské/ poznamenalo na dlhý čas aj mesto Levice. Prvá polovica 18. storočia je obdobím rekonštrukcie, obnovy ekonomiky i populačného rozvoja uhorského štátu silne narušeného vo všetkých oblastiach života tureckou okupáciou. Levice, populačne značne zdecimované na konci 17. a na začiatku 18. V druhom desaťročí 18. storočia sa začínal teda aj v Leviciach vracať život postupne do normálnych koľají.

Rozvoj Levíc v 18. a 19. Storočí

Obnoviť mesto sa podarilo, čoho dôkazom bolo rozdelenie mesta v treťom desaťročí 18. V 18.storčí získava mesto medzi miestami Slovenska významné postavenie. Obdobie mieru a rekonštrukcie krajiny po skončení nepokojov a vojen prináša aj Leviciam nebývalé možnosti hospodárskeho rozvoja. Popri vinohradníctve a záhradníctve má stále vzrastajúcu frekvenciu obchod, najmä z obilím a inými poľnohospodárskymi produktmi, hojne navštevovaný kupcami zo širokého okolia i zo vzdialenejších stolíc.

V súvislosti s jeho rozvojom dostáva mesto roku 1733 rozšírenie privilégia výročných jarmokov na štyri ročne /zvestovanie Panny Márie - 25.marca, v stredu pred Božím Telom - v máji - júni, na Jakuba - 25.júla a na Michala - 29.septembra/. 12.septembra 1772 postihol Levice veľký požiar, pri ktorom zhorelo 245 domov i farský kostol.

V roku 1786 zrušili v Leviciach kláštor františkánov, ktorých tu usadil roku 1675 barón Jaklin. Jeho objekty pripadli do správy náboženskej základiny. V roku 1807 sa do nich nasťahovali piaristi, aby založili v Leviciach gymnázium, ktoré v roku 1815 aj otvorili.

Pri celokrajinskom súpise obyvateľstva roku 1828 mali Levice 585 domov so 4099 obyvateľmi. Cholera, ktorá v lete roku 1831 zúrila v celej krajine, si vyžiadala v Leviciach 403 obetí. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19.storočia sa aktivizuje v meste aj spoločenský a kultúrny život vyšších vrstiev. Najmä zásluhou úradníkov levického panstva sa v roku 1836 zakladá spolok Kasíno a v roku 1846 maďarský čitateľský spolok, ktorého cieľom bolo šírenie a propagácia maďarskej literatúry. Aktivizujú sa aj obe protestantské cirkvi a budujú vlastné kostoly /v roku 18210 kalvíni a v rok 1843 evanjelici augsburského vyznania/. Prví Židia sa do mesta prisťahovali až roku 1838.

Zánikom feudalizmu v roku 1848 sa oslobodili Levice spod poddanskej závislosti od levického panstva a v tom istom roku sa k nim pripojila prímestská osada Levické Podhradie. Levice mali v tomto roku 4817 obyvateľov. V tretej štvrtine 19. storočia zaznamenalo mesto vo svojom vývoji istú stagnáciu aj dôsledkom živelných pohrôm a epidémií /požiare, cholera 1866 a 1812/. V roku 1867 predal Pavol Eszterházy celé levické panstvo Alexandrovi Schoellerovi. Okrem nehnuteľností v meste /kaštieľ, hospodárske budovy, mlyn/ patrili k nemu v extraviláne Levíc dva majere.

V roku 1885 sa dokončil železničný prípoj smerom na Levice traťou Štúrovo - Čata a o dva roky /1887/ sa dobudovala aj trať Čata - Levice. Tým sa Levice spojili po železnici s najvýznamnejšími obchodnými centrami bývalej monarchie. Koncom minulého storočia /1896/ sa otvorila prevádzka na trati Levice - Hronská Dúbrava a až v roku 1914 dobudovali železnicu z Levíc do Uľán nad Žitavou. V poslednej štvrtine 19. storočia vzrástli Levice populačne, urbanisticky, ekonomicky i kultúrne.

Tradičné husacie trhy nadobúdajú koncom 19. a začiatkom 20. storočia nebývalú intenzitu a rozsah. Z niektorých okolitých dedín /Čajkov, Rybník/ skupovali obyvatelia husi v horných častiach Tekovskej stolice a doma ich kŕmili. Pritom sa zameriavali hlavne na to, aby kŕmne husi mali čo najväčšiu pečienku, ktorá bola veľmi hľadaná. Na levických trhoch ju skupovali priekupníci, ktorí ju dodávali až do Viedne, Paríža a Londýna. Aj koncom 19. a začiatkom 20. storočia si zachovávajú Levice tradičné remeslá. Najpočetnejšími remeselníkmi boli čižmári, pánski krajč...

Evanjelický Kostol a. v. v Leviciach

Klasicistický evanjelický a. v. kostol začali stavať r. 1789 tunajší pravoslávni Srbi na mieste starého majera Františka Jankovicsa. Keďže bolo pravoslávnych Srbov početne málo a postupne sa asimilovali s domácim etnikom, predali nedostavaný kostol evanjelikom. V roku 1843 ho zrekonštruovali a zväčšili, avšak vežu pristavali až v roku 1930. V interiéri sú zo štyroch strán drevené chóry na konzolách. Oltárny obraz Ježiša je dielom maliara J. Augustu.

Ľ. Pán Boh viedol evanjelické spoločenstvo v Leviciach počas rôznych období. V určitých historických okamihoch muselo bojovať o svoju existenciu. Dňa 21. apríla 2022 uplynulo presne 20 rokov, odkedy stojí v Leviciach tzv. V súčasnosti prebiehajú v našom cirkevnom zbore Služby Božie v Leviciach, Horši, Tlmačoch, v sociálnych zariadeniach. Vykonávame krsty, svadby, pohreby. Prebieha konfirmačná príprava, výučba náboženstva. Návštevujeme chorých, prisluhuje sa Večera Pánova každú 1.

Služby Božie sa v našom levickom chráme Božom konajú v nedeľu o 10.00 hod. Vo fílii Horša sú Služby Božie každú 2. a poslednú nedeľu v mesiaci. V Tlmačoch sú každú 1. a 3. Narodilo sa vám dieťatko a chcete vybaviť krst alebo plánujete svadbu? Ako postupovať pri vybavovaní poslednej rozlúčky s vašim milovaným? Prečítajte si jednoduché kroky ako vybaviť tieto udalosti. 2. a 4. Spoločenstvo žien, ktoré túžia po Božom slove viac a viac, ako aj po vzájomnej blízkosti a zdieľaní sa so svojimi radosťami i starosťami. Biblické hodiny pre dospelých prebiehajú online formou, prihlásiť sa môžete u brata farára.

Prehľad Významných Dátumov a Udalostí v Leviciach:

tags: #evanielicky #kostol #v #leviciach