Pri pohľade do minulosti zisťujeme, že korene evanjelickej cirkvi v Žiline a okolí sú skutočne hlboké. Siahajú až do 16. storočia. Reformácia podnietená vystúpením Dr. Martina Luthera, sa po roku 1517 veľmi rýchlo šírila po celej Európe.
Myšlienky reformačného učenia čoskoro zasiahli celé Uhorsko. V rámci neho najmä obyvatelia Slovenska ochotne prijímali toto nové, na Biblii založené vyjadrenie viery, obnovenej bohoslužby a života. Máme veľa príkladov keď vplyvné šľachtické rodiny, alebo celé mestá a cirkevné zbory dobrovoľne sa hlásili k evanjelickej cirkvi.
Prvá písomná zmienka o evanjelickej cirkvi v Žiline pochádza z 23. apríla 1540 od tunajšieho farára Jána Barbomusa. Postupne sa väčšina obyvateľstva stala evanjelická. Podobne to bolo i v bližšom a ďalšom okolí.
Mestá ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec i ďalšie, počtom viac než dve desiatky obcí, zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu (zhromaždenie, spoločenstvo) v hornej časti trenčianskej stolice, tzv.
Počas 16. a 17. storočia evanjelická cirkev v Žiline písala zlatými písmenami stránky dejín mesta, ale i celého Slovenska. Zriadená bola cirkevná škola, gymnázium uznávanej úrovne, na ktorom učili mnohí vzdelaní rektori (Bánovský, Matej Lochmann, Štefan Krušpier, Alexander Socovinus, Eliáš Ladiver starší i mladší, Eliáš Ladiver, Gregor Lány, Matej Palumbíny a ď.).
K mestu sa viaže i slávna Žilinská synoda, konaná 28. - 30. marca 1610 vo farskom kostole. Patrónom synody ale i celej evanjelickej cirkvi v Uhorsku bol gróf Juraj Thurzo, ktorý mal svoje sídlo v neďalekej Bytči. Známou sa stala i žilinská tlačiareň Jána Dadana (koncom 17. a zač. 18. stor.).
Ani toto obdobie nebolo bez ťažkostí. Vyskytli sa mnohé útoky, prenasledovania. Najťažšie prišli po r. 1673 (po tzv. prešporských súdoch rím.-kat. biskupov Szelepcsényiho a Kollonicha). Nepomohli ani krátkodobé ale výrazné víťazstvá stavovských povstaní.
Panovnícky rod Habsburgovcov z Viedne a vysoký klérus katolíckej cirkvi použili všetky prostriedky, nevynímajúc z toho ani kruté násilie, aby potlačili a zničili evanjelickú cirkev. V r. 1699 žilo v Žiline 2682 obyvateľov, z toho po rôznych formách nátlaku sa hlásilo už 378 ku katolíkom, ale ešte stále je v meste 2.304 evanjelikov.
K lepšiemu začalo svitať počas víťazného ťaženia Fraňa II. Rákociho. Za farára do Žiliny bol r. 1704 pozvaný Daniel Krman, predtým i neskoršie farár na Myjave. Zvolený bol za superintendenta - biskupa prešporskej, nitrianskej, trenčianskej, oravskej a liptovskej stolice.
Počas cesty za švédskym kráľom, ktorého šiel požiadať o podporu pre evanjelikov na Slovensku, rodinu mu vyhnali z fary a evanjelikom bol 20. decembra 1708 definitívne odňatý i farský kostol. Život evanjelickej cirkvi v Žiline a na okolí úplne zanikol. Jediným miestom v hornotrenčianskej stolici, kde podľa uzavretia šopronského snemu z r. 1681 mohli evanjelici mať svoj kostol, bol Súľov.
V Žiline sa protireformácii podarilo zlomiť odpor evanjelikov. Na pamiatku dovŕšenia rekatolizácie, bola v r. 1738 na Mariánskom námestí postavená socha Immaculaty. Za dlhé desaťročia v meste nežil ani jeden evanjelik.
Lepšie tomu nebolo ani po vydaní tolerančného patentu v r. Ako už vyššie bolo spomenuté, koncom 17. storočia protireformačné ťaženie v Uhorsku dosiahlo svoj vrchol. Nezostali ušetrení ani evanjelici v Žiline. Krátko boli bez farára, lebo bol násilne vyhnaný, odobratý im bol i kostol. Nebol obnovený ani po vydaní tolerančného patentu v r. 1781, lebo tu nebývali žiadni evanjelici.
Oživenie nastalo až koncom 19. storočia keď sa 31. októbra 1890 v Žiline formoval vikariát súľovského zboru, s kaplánskym miestom. K osamostatneniu cirkevného zboru došlo v roku 1901. Modlitebňu a faru si evanjelici postavili na Kuzmányho ulici v roku 1904.
Významné osobnosti a obdobie výstavby nového kostola
Pre žilinský cirkevný zbor zvlášť požehnaným bolo pôsobenie farára Fedora Ruppeldta v rokoch 1921 - 1952. Posledných päť rokov bol i biskupom. Jeho zdarná práca bola výnimočne dôležitá pre budovanie zboru. Postavený bol kostol v rokoch 1935 - 36 a tiež i fara 1938 - 39. Neohrozene zvestoval Božie slovo v pokojných i vojnových rokoch. Zdieľal so svojimi cirkevníkmi chvíle radostné i smutné.
Vladimír Marenčiak farárom v zbore bol v rokoch 1952 - 1976 (kaplánom v Žiline od 12. 1. Už od tridsiatich rokov, ale najmä 1947 - 52 zastupujú v zbore často neprítomného farára a v tom čase i biskupa F. Ruppeldta viacerí kapláni.
Najdlhšie a s mnohým požehnaním medzi mládežou účinkoval Ondrej Antal 1938 - 1944 (potom bol dlhé roky farárom v Očovej, pri Zvolene). Aj za farára Vladimíra Marenčiaka účinkovali viacerí kapláni. Od r. 1959 - 1968 Ľudmila Veselá r. Plesníkova a krátko i jej manžel Daniel Veselý pôsobili vo fílii Rajec.
Milan Kachnič - menovaný za farára r. 1977 a po šiestich mesiacoch aj odvolaný. Do rozbúrených pomerov v r. 1978 prišiel Ján Beňuch ( 21. ) a pôsobil do 30. novembra 1997 kedy odišiel za farára do Muránskej Dlhej Lúky. Od 1. marca 1998 bol farárom Ondrej Peťkovský a kaplánkou v zbore Zuzana Peťkovská rod. Križanová.
V časoch zastupovania požehnane v cirkevnom zbore pôsobil senior v.v. Miroslav Blaho. V súčasnosti je zborovým farárom Radoslav Danko a námestnou farárkou Andrea Danková rod. Fidlerová, ktorí začali pôsobiť v zbore od augusta 2005. Dňa 26. augusta 2008 prevzali úrad zborového a námestného farára v Žiline Marián Kaňuch a Oľga Kaňuchová.
Evanjelický cirkevný zbor a.v. v Žiline"V službe evanjelia, spojení láskou Kristovou."
Evanjelický kostol v Žiline
Evanjelický kostol v Žiline naprojektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc, ktorý patril aj k takzvanej prvej generácii slovenských architektov. Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov a chrámov pre všetky konfesie.
Podľa slov historikov a architektov, vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu. Pri stavebných prácach sa našlo praveké urnové pohrebisko.
Kostol má hlavnú centrálnu loď s emporou pre veriacich, s možnosťou rozšíriť ju do vedľajšieho priestoru, kde sú sústredené priestory pre kultúrnu činnosť. Architektúra je čistá a elegantne ju dopĺňa travertínový obklad podnože a atiky. Veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Vnútorný interiér je jednoduchý a prostý podľa zásad evanjelickej cirkvi.
Dnes je evanjelický kostol v Žiline zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Fara vedľa kostola bola postavená v rokoch 1938 až 1939. V kostole sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že v meste sa konala Žilinská synoda. Na budove fary je umiestená pamätná tabuľa venovaná biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi.
Ku kostolu, podľa dostupných informácií, prislúcha aj fara od staviteľa Kováča, ktorá svojou architektúrou kostol dopĺňala, čím vytvára jedinečný ucelený komplex modernej architektúry. Historické pramene taktiež uvádzajú, že prvú modlitebňu a faru si evanjelici postavili na Kuzmányho ulici v roku 1904. Ako prvý farár samostatného zboru pôsobil Miloš Kišš.
Pre žilinský cirkevný zbor zvlášť požehnaným bolo pôsobenie farára Fedora F. Ruppeldta v rokoch 1921 až 1952. Posledných päť rokov bol i biskupom. Jeho zdarná práca bola výnimočne dôležitá pre budovanie zboru. Postavený bol nový kostol v rokoch 1935 až 1936. Základný kameň bol položený 16. septembra 1935 a už o rok neskôr 11.
Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540, čo je 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku 31. októbra 1517, z pera farára Jána Barbomusa. V týchto časoch sa šírili myšlienky reformácie aj v okolí Žiliny, a to v mestách ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec.
Neskôr tieto mestá a ďalšie obce na podnet žilinského farára Fábryho zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu, tzv. hornotrenčianské contuberium (žilinský seniorát). Zaujímavú úlohu v histórii evanjelikov v Žiline zohrala tzv. Dadanova tlačiareň, kde sa tlačila mnohá vzácna literatúra. V týchto časoch existovala v Žiline aj cirkevná škola pod názvom Žilinská akadémia z roku 1542.
Žilinská synoda a obdobie protireformácie
Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi a to so slávnou Žilinskou synodou z 28.-30. marca 1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku.
Súčasťou pohnutých dejín evanjelickej cirkvi v Žiline je aj obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. V roku 1704 bol pozvaný za evanjelického farára do Žiliny Daniel Krman, ktorý bol od roku 1706 aj superintendentom (biskupom) evanjelickej cirkvi v piatich stoliciach Uhorska. Daniel Krman v roku 1708 cestoval do Švédska za kráľom, žiadajúc ho o podporu pre evanjelikov na Slovensku.
Počas jeho cesty bola rodina vyhnaná z fary. Dňa 20. decembra 1708 bol odňatý farský kostol a bol zrušený Žilinský evanjelický cirkevný zbor. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia, presne 182 rokov, nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline.
Duchovné oživenie nastalo koncom 19. st., a to priam symbolicky na pamiatku reformácie 31.októbra 1890. Cirkevný zbor bol obnovený a začlenil sa pod Súľov. Žilina mala kaplánske miesto. Žilinský cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1901.
Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej službe desiatky rokov. Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935 až 1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Autorom je významný architekt M. Harminc, projektoval napr. katolícky kostol v Terchovej.
Interiér Evanjelického kostola v Žiline
Kostol bol slávnostne posvätený 11. októbra 1936, posviacku vykonal Dr. Samuel Š. Osuský, biskup ZD a kázeň mal Dr. Vladimír Čobrda, vtedajší generálny biskup. Cirkevný zbor zriadil v roku 2015 Evanjelickú materskú školu, ktorá sídli v priestoroch ZŠ Lichardova. Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov.
Vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu. Pri stavebných prácach sa našlo praveké urnové pohrebisko. Kostol má hlavnú centrálnu loď s emporou pre veriacich, s možnosťou rozšíriť ju do vedľajšieho priestoru, kde sú sústredené priestory pre kultúrnu činnosť.
Architektúra je čistá a elegantne ju dopĺňa travertínový obklad podnože a atiky. Veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Vnútorný interiér je jednoduchý a prostý podľa zásad evanjelickej cirkvi. Na čelnej stene je riešený oltár vo forme vitráže a po bokoch je umiestnený organ, ktorý svojimi píšťalami vertikalizuje celý priestor oltára.
Ku kostolu prislúcha fara, od staviteľa Kováča, ktorá svojou architektúrou kostol dopĺňala, a tak vytvárala jedinečný ucelený komplex modernej architektúry.
Architektonický štýl a charakteristika
Kostol evanjelickej cirkvi a. v. je situovaný na vŕšku na okraji centra mesta a žilinský evanjelický zbor sa rozhodol, že má byť rovnaký ako bratislavský chrám, ktorý architekt krátko predtým dokončil. Objekt je jednoduchou sálovou stavbou s vežou pri hlavnom vstupe. Na rozdiel od bratislavského prilieha k hlavnej lodi nízka vedľajšia, oddelená zasklenými dverami pozdĺž celého chrámu. Slúži ako zborová sieň a umožňuje zväčšiť kapacitu ústredného priestoru. Bokom stojaca veža je ukončená oplechovanou plochou strechou. Vysoko posadené okná sú zasklené čírym sklom s jednoduchým členením.
V interiéri, v čele hlavnej lode, dominuje veľké žiariace okno s vitrážou. Po bokoch tohto okna je organ - prvý raz na Slovensku zvolil architekt takéto umiestnenie.
Kde sa slúžili evanjelické bohoslužby v Žiline v počiatkoch protestantizmu, nevieme. Až v časoch Žilinskej synody a Juraja Thurzu sa bohoslužby konali v Kostole Najsvätejšej Trojice (dnešný Katedrálny chrám). Počas celého 17. storočia sa v tomto chráme striedali pri bohoslužbách evanjelici a katolíci podľa toho, kto bol pri moci a aká bola práve politická situácia.
Koniec 17. storočia priniesol so sebou násilnú rekatolizáciu a potláčanie evanjelického náboženstva. Protestanti stratili definitívne kostol, a tak si postavili mimo vtedajšie hranice mesta na dnešnom starom cintoríne drevenú kaplnku. Keď na chvíľu opätovne získali kostol, kaplnku rozobrali. Už v roku 1709 si postavili druhý drevený kostolík, ktorý bol však v roku 1719 opätovne rozobratý. Od tej doby až do konca 19. storočia nemali prakticky v meste modlitebňu.
Koncom 19. storočia sa počet evanjelikov zvyšoval, stále však nemali vlastný kostol a stretávali sa na rôznych miestach. V rokoch 1903 - 1904 si vybudovali vlastnú modlitebňu za hranicou mesta. Tá slúžila dlhé roky ako centrum žilinských evanjelikov.
Podstatná zmena nastala v roku 1921, kedy do mesta prišiel nový farár Fedor Ruppeldt. Krátko po svojom príchode prišiel s myšlienkou výstavby nového a hlavne väčšieho kostola, ktorý by viac odpovedal modernej dobe a predovšetkým rastúcemu počtu evanjelikov v meste. Začali sa robiť zbierky, prijímali dary a pomoc prišla i z USA.
V roku 1930 začalo jednanie s mestom o pozemkoch, ktoré by sa najlepšie hodili na stavbu moderného kostola. Neskôr vybrali pozemky na Šefranici, kde nakoniec kostol aj postavili. 29. decembra 1933 mesto schválilo využitie pozemkov na Šefranici na účel výstavby kostola a fary. V 1934 roku vypísali anonymnú architektonickú súťaž, v ktorej vyhral návrh architekta Milana Harminca. V máji 1935 sa začalo so stavebným konaním. Nový kostol mal byť vybudovaný v duchu modernej funkcionalistickej architektúry. Nedostatok finančných prostriedkov viedol k zmenám v projekte.
15. septembra bol položený základný kameň. Stavebné práce ale začali o niečo skôr, pretože bolo potrebné vykonať archeologický výskum. Ten priniesol objavenie významných archeologických nálezov. 10. októbra 1936 boli stavebné práce ukončené. Na vežu kostola umiestnili tri zvony. Hneď na druhý deň sa konala ich vysviacka. V rokoch 1938 až 1939 bola vedľa kostola postavená nová fara.
tags: #evanielicky #kostol #v #ziline