Slovenskí evanjelici sú súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v procese obnovy cirkvi v 16. storočí, ktorý nazývame reformácia. Cieľom reformácie bolo očistenie všeobecnej - katolíckej cirkvi (catholicos znamená všeobecný) od rôznych deformácií kresťanského učenia, ku ktorým došlo v období stredoveku a ktoré boli odklonom cirkvi od Biblie - Písma svätého.
Počiatky evanjelickej cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie súčasného Slovenska začala prenikať reformácia Lutherovho smeru z Wittenbergu. Naši predkovia pred reformáciou patrili ako kresťania do všeobecnej cirkvi.
Žilinská synoda a organizačná štruktúra
Žilinská synoda v roku 1610 ustanovila organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Hornom Uhorsku. Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska patrila k evanjelikom, ale v rokoch 1670 - 1680 v rámci protireformácie došlo k úplnému zákazu evanjelickej cirkvi.
Od roku 1681, keď boli prijaté Šopronské artikuly, bola evanjelická cirkev povolená, ale s určitými obmedzeniami. Vtedy bolo na našom území postavených niekoľko tzv. artikulárnych kostolov. Až v roku 1781 po prijatí Tolerančného patentu došlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku. V tomto období postavili dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku - boli to tzv. tolerančné kostoly.
Rovnosť cirkví pred zákonom však nastala až v roku 1848. V roku 1918 po vzniku Československej republiky sa z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku vyčlenila samostatná Cirkev evanjelická a. v. na Slovensku.
Obdobie druhej svetovej vojny a povojnový vývoj
Na začiatku druhej svetovej vojny nemecká časť evanjelickej cirkvi vytvorila samostatnú nemeckú cirkev, ktorá trvala do konca druhej svetovej vojny. Naša cirkev vždy stála v opozícii k vládnuceho režimu, protestovala proti nacizmu, rasizmu a uplatňovaniu Židovského kódexu. Evanjelici zachránili pred smrťou mnoho židovských spoluobčanov.
V roku 1948 komunistický režim zlikvidoval cirkevné spolky, školy, diakoniu aj periodiká. Cirkev žila pod prísnou kontrolou totalitného režimu. Vyše sto evanjelických farárov bolo prenasledovaných, mnohých väznili alebo obmedzovali v službe cirkvi. Po roku 1989 sa aj život cirkvi začal rozvíjať v nových podmienkach.
Myšlienkou vytvorenia Slovenskej diakonie na pôde Ev.a.v. cirkvi zaoberal sa spolok Dobrodej v Liptovskom Mikuláši ktorý bol založený 21.2.1867. Ten vykonal prípravu na vznik slovenskej Evanjelickej diakonie. Jeho pôvodnou náplňou bola výchova a vzdelávanie dievčat v tom, čo nebolo v školských osnovách.
Biskup Bedrich Baltík spomína vo svojom článku o diakonisách, že 14. mája 1875 bola z liptovsko-mikulášskeho ev.a.v. cirkevného zboru vysvätená vo Vratislave (Breslau) prvá slovenská evanjelická diakonisa Zuzana Šimonová . Môžeme predpokladať, že zásluhu na tom má aj spomínaný spolok Dobrodej.
Iniciátorom diela Slovenskej ev. Diakonie bol ev. farár Michal Madera. Pod jeho vplyvom sa spolok v roku 1920 zaoberal myšlienkou vzniku zborovej diakonie.
O dva roky neskôr sa podarilo spolku dosiahnuť, aby Diakonický domov vo Vratislave (Breslav) prepustil za zborovú sestru do Liptovského Mikuláša diakonisu Máriu Kmeťovú, Slovenku pôvodom z Juhoslávie. Tá od roku 1927 viedla evanjelicky sirotinec v Liptovskom Mikuláši.
Tamojší cirkevný zbor v roku 1930 otvoril z prostriedkov, ktoré daroval akademický maliar Eduard Ballo, Slovák pôsobiaci v Budapešti, Ballovský dom s názvom Betánia. Mal slúžiť ako domov dôchodcov, o ktorých sa nemá kto postarať. Cirkevný zbor ale prepustil časť tohto domu pre potreby rodiacej sa slovenskej evanjelickej diakonie.
Tá vznikla v roku 1931 ako Spolok slovenskej evanjelickej diakonie (SSED) v rámci všeobecnej kňazskej konferencie v Banskej Štiavnici. Veľkú zásluhu na tom mala aj už spomínaná Mária Kmeťová. Predsedníčkou spolku slovenskej Evanjelickej diakonie bola Mária Zochová.
Výchova prvých slovenských evanjelických diakonís prebiehala vo Vratislave. Zaškolenie bolo poskytnuté zdarma. Takto pomáhal materský domov vo Vratislave postaviť sa na vlastné nohy domovu v Mikuláši. Začiatky boli ťažké. Z 11 vyslaných kandidátok odišlo pre rôzne príčiny 7. V roku 1933 boli na zaškolení len 3 sestry. Otázka vlastného materského domova v Liptovskom Mikuláši sa tak stávala čoraz naliehavejšou.
Pri vývine slovenskej evanjelickej diakonie má svoje miesto aj Zuzana Matheidesová, Slovenka vychovaná v materskom domove nemeckej evanjelickej diakonie v Bratislave. Ona bola vyslaná 15.júla 1935 materským domovom v Bratislave za predstavenú sestru diakonického domova v Mikuláši. S ňou prišli ešte dve diakonisy z Bratislavy a z Vratislavi ďalšie tri. Koncom augusta bolo všetko pripravené na prijatie 11 kandidátok. Slávnostné otvorenie domova sa konalo 15. septembra 1935.
Nemocnica v Palúdzke ako jediná štátna nemocnica pridelila ošetrovateľskú službu našej diakonii a to už v roku 1935 výmenou civilného personálu za diakonisy. Od roku 1936 pôsobili naše sestry aj v nemocnici vo Zvolene.
Už po 4 rokoch riadneho pôsobenia utrpela slovenská diakonia veľké straty. V roku 1939 bola z jej starostlivosti odňatá nemocnica vo Zvolene a boli tam dosadené sestry rádu sv. Františka, ktoré boli vypovedané z Maďarska.
Keď do správy slovenskej ev. cirkvi prešiel v roku 1945 majetok nemeckej ev. cirkvi začalo 5 slovenských diakonís z Liptovského Mikuláša pracovať aj v nemeckom diakonickom domove v Bratislave.
V roku 1948 bol vydaný zákon 185/1948 Zb. Podľa tohto zákona bola vyhláškou ministerstva vnútra dňom 1. januára 1949 poštátnená Evanjelická nemocnica v Bratislave. Poštátnenie sa týkalo celého majetku, ktorý slúži alebo je určený k prevádzke liečebného ústavu.
Proces snahy zo strany štátu znemožniť prácu diakonie ...
Diakonia v Evanjelickej cirkvi
Diakonia patrí neoddeliteľne ku kresťanstvu. Práve ona je znakom praktického rozmeru prejavu kresťanstva. Tento čin viery a pomoci blížnemu má svoje korene aj na Slovensku.
Ako prvý známy náznak prejavu diakonie na území Slovenska môžeme považovať založenie evanjelického sirotinca pre chlapcov. Bolo to v roku 1794 keď Bratislavský nemecký evanjelický cirkevný zbor pri svojej vnútro-misijnej práci pocítil potrebu takéhoto zariadenia. O 11 rokov neskôr zriadili v zbore sirotinec i pre dievčatá.
Uvedomovali si ale aj potrebu starať sa o chorých. V roku 1799 zložil neznámy prešporský občan do cirkevnej pokladne 2000 zlatých pre chudobné choré osoby. O 8 rokov neskôr sa v zbore rozhodli zriadiť izbu pre choré slúžky. Boli to dve lôžka a vo vedľajšej miestnosti izba pre ošetrovateľku. Lekár a chirurg pracovali zadarmo. Lieky poskytovala lekáreň za polovičné ceny.
Už táto, ak môžeme povedať nemocnica, mala svoj štatút. Nemocnica sa postupne rozrastala. V roku 1871 sa presťahovala do väčšej budovy na Palisádach. O chorých sa do roku 1891 v nemocnici staral jeden ošetrovateľ a jedna ošetrovateľka potom ich vystriedali diakonisy.
Nemecký evanjelický cirkevný zbor sa totiž rozhodol po vzore ostatných nemeckých evanjelických cirkevných zborov v iných krajinách zriadiť zborovú diakoniu. To sa mu podarilo v roku 1891 keď za pomoci Diakonického ústavu v Gallneuenkirchene otvoril 2. augusta vlastný diakonický domov.
Cieľom tohto domova bolo vychovávať sestry pre ošetrovateľskú službu v domácej nemocnici. Činnosť tohto domova sa postupne rozrastala. Táto nemecká ev. diakonia na Slovensku si postavila v Bratislave veľkú reprezentačnú budovu, v ktorej bol materský domov diakonís, nemocnica, sirotince, penzionát, dievčenský domov a kaplnka. Presťahovala sa tam v roku 1914. Ústav bol posvätený 3. mája. Posviacku vykonal Dr.Herman Bezzel z Mníchova. Dušou a správcom ústavu bol senior Dr.Carl Eugen Schmidt. Po ňom nastúpil namiesto duchovného správcu farár Alexy. Prvou predstavenou sestrou bola Alžbeta Obermeierová. Po vojne na toto miesto nastúpila Matilda Bilnitzerová. Poslednou sestrou predstavenou bola Zuzana Matheidesová.
V roku 1930 bolo v bratislavskom ústave 46 vysvätených diakonís, 3 próbne sestry, 5 kandidátok a 4 pomocné sestry spolu 58 sestier. Sestry pracovali v nemocnici, diakonickom domove, bratislavskom zbore, Petržalke, Prievoze, Sv. Jure a Grinave, ale boli vysielané i na vysunuté stanice v Modre, Spiškej Novej Vsi, Kežmarku a v Levoči.
Z Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vystúpili v roku 1939 nemecké ev.a.v. cirkevné zbory. Tretieho augusta 1945 Nemecká evanjelická cirkev na Slovensku ako právne samostatná cirkev na základe uznesenia Zboru povereníkov o vypustení nemeckých zborov z Ev.a.v. cirkvi zanikla. Diakonický domov tak prechádza do správy Slovenskej Evanjelickej cirkvi a.v.
Temer všetky nemecké sestry diakonisy zostali v diakonickom domove. Slovenská evanjelická cirkev im na ich žiadosť vybavila slovenské občianstvo.
Aj v evanjelických slovenských zboroch sa venovala pozornosť vnútornomisijnej činnosti ešte pred I. svetovou vojnou. V našich cirkevných zboroch vznikali charitatívne ústavy. Boli to predovšetkým chudobince v Banskej Štiavnici, Pukanci, Trenčíne, ďalej starobince v Banskej Bystrici, Bratislave, Modre, Myjave, Martine, Liptovskom Mikuláši, Starej Turej, Košiciach ale aj sirotince . V Modre vznikol sirotinec už v roku 1905, v Liptovskom Mikuláši 1917. Sirotince boli aj v Levoči a v Rožňave. Na Brezovej boli zriadené detské jasle ktoré opatrovali siroty mladšie ako 4 roky.
V roku 1912 vznikla diakonia na Starej Turej. Zaslúžila sa o to Kristína Royová, pre ktorú vzorom bolo podobné hnutie v Sliezsku vo Friedenshorte. Práve zakladateľka tohto hnutia Eva Thiele Winklerová pomohla Kristíne Royovej pri vzniku Diakonie na Starej Turej aj tým, že tam posielala diakonisy. Ústav na Starej Turej bol slovenský, aj evanjelický, ale riadený bol nadkonfesijne a to v duchu charitatívneho - abstinenčného hnutia Modrého Kríža.
Za jeho pomoci sa na Starej Turej postavil diakonický domov - Vieroslava, domov pre deti, starcov aj menšia nemocnica. V diakonickom domove sa vychovávali slovenské dievčatá, ktoré potom ako diakonisy slúžili v domove deťom, starcom, chorým, ale aj kolportážou náboženských kníh na Slovensku. Vieroslava v roku 1930 vydáva svoje stanovy. Tento spolok mal napomáhať zmierneniu ľudskej biedy v slovenskom národe. Spolok vydával aj vlastný časopis - Večernica. Vychádzal v dvojčíslach 6-krát do roka. V roku 1943 mal 1660 predplatiteľov a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Z nariadenia štátu sa v roku 1948 likvidovali všetky spolky. Zánik hrozil aj Vieroslave, v ktorej pracovalo 14 diakonís. Možná záchrana spočívala v spojení sa Vieroslavy s Diakoniou ev.a.v. cirkvi na Slovensku. Tak sa aj stalo 11. septembra 1949 na slávnosti v chráme na Starej Turej keď boli sestry z Vieroslavy prijaté do našej cirkvi gen. Biskupom Dr. Vladimírom Čobrdom Na tejto slávnosti kázal bratislavský farár ThB Ondrej Bartko.
Likvidačný proces cirkvi zo strany štátu ale stále pokračoval. V decembri 1950 dostáva diakonia Vieroslava na Starej Turej vyrozumenie, že od nového roku budovy a prácu v nich prevezme štát.
Predpoklad sa stal realitou. Skutočne o 5 dní neskôr - tak ako bolo sľúbené - Vieroslava prešla pod správu ONV. Svedčí o tom opäť list Márie Rafajovej generálnemu tajomníkovi Ev.a.v. cirkvi zo 7.apríla 1951: „Ako som sľúbila, oznamujem, čo už iste viete úradnou cestou, že našu sociálnu prácu na Starej Turej prevzal ONV, referát práce a sociálnej starostlivosti. Zároveň prevzal i personál , čiže 6 sestier diakoniek a mňa ako správkyňu. Od včerajšieho dňa fungujeme ako Okresný starobinec na Starej Turej. Prakticky to znamená, že sesterský domov Vieroslava prestal jestvovať.“
V roku 1953 prišiel totiž na správu majetku generálnej cirkvi list, v ktorom sa uvádza, že dve budovy na Starej Turej, ktoré sú majetkom generálnej cirkvi boli vyprázdnené a dané do prenájmu národnému závodu - Presnej mechanike.
Stručná história ECAV na Slovensku
Informácie o histórii a osobnostiach našej cirkvi postupne dopĺňame v rubrikách Významné udalosti a Významné osobnosti.
- 1517 95 Lutherových článkov priviezli kupci do Bardejova
- 1610 Žilinská synoda - vytvorenie Trenčianskej, Nitrianskej a Banskej superintendencie
- 1781 Tolerančný patent
- 1918 Biskup Henrik Gedu1y pastierskym 1istom vyzval slovenských evanjelikov, aby zostali vo zväzku uhorskej cirkvi
- 1942 Pastiersky list ev. biskupov proti deportácii židov
- 1989 Obnovenie činnosti Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1517 | 95 Lutherových článkov privezených do Bardejova |
| 1610 | Žilinská synoda |
| 1781 | Tolerančný patent |
| 1942 | Pastiersky list biskupov proti deportácii Židov |
| 1989 | Obnovenie Evanjelickej diakonie ECAV |
tags: #evanjelicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #historia