Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je kresťanská protestantská cirkev a druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera (luteránstvu). V roku 2011 sa k nej hlásilo 5,9% celkovej populácie.
História Evanjelickej cirkvi
Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jána Jiskru. Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet katolíckych farností začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517.
Pomáhal tomu aj fakt, že myšlienky reformácie z Nemecka priniesli študenti teológie, ktorí sa vracali na Slovensko. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické. Na synode v Žiline v roku 1610 sa položili základy samosprávnej organizácie cirkvi. Vznikli prvé 3 superintendencie (biskupstvá) a boli zvolení prví traja superintendenti (biskupi) - Eliáš Láni, Samuel Melik a Izák Abrahamides pre západné a stredné Slovensko.
Na východnom Slovensku vznikli dve superintendencie v roku 1614 na synode v Spišskom Podhradí. Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (šopronský snem). Oficiálne bola cirkev opäť povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II.
Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Liberalizáciu vo vzťahu štátu k evanjelickej cirkvi znamenal i Cisársky patent z roku 1859, ktorý však vyvolal v cirkvi spory známe ako patentálne boje. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku.
Súčasnosť ECAV
ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví. ECAV je v súčasnosti partnerom vlády pri predkladaní najmä cirkevných zákonov. V roku 2010 sa po prvýkrát uskutočnila evanjelická bohoslužba v kaplnke na Úrade vlády Slovenskej republiky.
SK DEJINY II. - Život v evanjelickej cirkvi
Vierouka
ECAV sa hlási k luteranizmu. Za prameň viery považuje Bibliu zloženú zo Starej a Novej Zmluvy a za jej správne vysvetlenie Augsburské vyznanie. Vierouku tvoria Symbolické knihy luteránskych cirkví (Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske a Augsburské vyznanie, Apológia, Šmalkaldské články, Malý Lutherov katechizmus a Veľký Lutherov katechizmus).
Do duchovnej služby ordinuje aj ženy. Duchovní nosia pri Službách Božích čierny talár a bielu kamžu. Evanjelická cirkev, na rozdiel od niektorých ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo "otec", pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebeskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo "brat".
Služby Božie
Úvodná hudba (Prelúdium) môže byť formou spevokolu, ale aj reprodukovanej hudby, či prostredníctvom organu. Oslovenie predstavuje jeden z novších prvkov služieb božích. Epištola je text Biblie, ktorým sa Boh prostredníctvom kazateľa prihovára zhromaždeným veriacim.
Evanjelium, ktoré nasleduje je ďalší text na službách božích, ktorým duchovný pastier evanjeliom, t.j. radostnou zvesťou obracia pozornosť na Boha. Krédo je pieseň vyznania viery a potvrdenie faktu, že zbor si slovo pravdy evanjelia osvojuje a priznáva sa k nemu.
Ak je súčasťou Služieb Božích aj Večera Pánova tak nasleduje všeobecná spoveď. Slávenie Večere Pánovej sa začína Prefáciou ktorú spieva kňaz. Je to ďakovná pieseň Bohu. Nasledujú slová ustanovenia, čiže konsekrácia chleba a vína. Agnus Dei - je pieseň kedy všetci prítomný tri krát zvolajú: Baránok Boží ty snímaš hriech sveta, zmiluj sa nad nami ! Nasleduje príjmanie Večere Pánovej. Ľud pokľakne okolo oltárneho zábradlia, kňaz na každého ešte raz vloží ruky a udelí osobné rozhrešenie, na dôraz že Boh odpúšťa jednotlivcom. Záverečná liturgia sa skladá z ďakovnej antifóny, kolekty a Áronovského požehnania.
Organizačná štruktúra
Základnou organizačnou zložkou je cirkevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov. Zákonodárny a najvyšší správny orgán slovenských evanjelikov predstavuje synoda. Na zasadnutí synody sa s hlasom poradným zúčastňujú členovia generálneho presbyterstva, riaditeľ Generálneho biskupského úradu, vedúci dištriktuálnych biskupských úradov a dištriktuálni právni zástupcovia.
V zmyle Ústavy evanjelickej cirkvi je volebné obdobie predstaviteľov na všetkých úrovniach 6 rokov.
Významné synody
- 1546 Synoda v Prešove - zišli sa na nej zástupcovia z piatich kráľovských miest Pentapolitany a aj zástupcovia cirkevných zborov zo Spiša a Šariša, prijali 16 ustanovení, nimi sa oddelila od ostatných protestantských prúdov, bola zavedená dvojstupňová správa kňaz - achidiakon(senior) a bol zvolený prvý archidiakom Michal Radašin, žiak Luthera a Melanchtona, spolužiak Leonarda Stöckela, ktorý pôsobil ako farár v Bardejove.
- 1610 Žilinská synoda - ako prvá zákonodarná synoda evanjelikov na území Horného Uhorska, súčasného Slovenska, vytvorené boli superintendencie Trenčianska, Nitrianska a Banská. Prijala zákony a ustanovenia Žilinskej synody - „Paria Canonum Synody Solnensis“, zorganizovala desať hornouhorských stolíc do troch superintendencií" Trenčianskej (zo stolíc Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolica), Banskej (zo stolíc Turčianskej, Zvolenskej, Hontianskej a Novohradskej) a Nitrianskej (zo stolíc Nitrianskej, Prešporskej a Tekovskej), za superitnendentov boli inštalovaní Eliáš Láni a Samuel Melik a dodatočne Izák Abrahamides.
- 1614 Spišskopodhradská synoda - boli prijaté kánony Spišskopodhradskej synody, vytvorené dve superintendencie na východnom Slovensku, pričom jednu tvorilo päť kráľovských miest a druhú ostatné cirkevné zbory Spiša a Šariša.
- 1707 Ružomberská synoda - bola významná tým, že po prenasledovaní pozdvihla Evanjelickú cirkev, bol na nej prijatý cirkevný zákon, pozostávajúci z 25 kánonov. Potvrdila platnosť Symbolických kníh a odsúdila pietizmus. Jej závery boli vydané ako Acta et Conclusiones Synodi.
- 1921 Synoda v Trenčianskych Tepliciach - potvrdila zriadenie ECAV na Slovensku, jej organizačnú štruktúru v rámci ktorej bolo dvojdistriktuálne usporiadanie platiace dodnes, demokratické synodálno-presbyteriálne usporiadanie, autonómnosť ktorá platila až do roku 1949.
Evanjelická diakonia
Evanjelická diakonia na Slovensku sa na úrovni cirkevných zborov formovala už koncom 19. storočia. V Bratislave, na Palisádach, začiatkom dvadsiateho storočia vzniklo najväčšie inštitucionálne stredisko známe pod názvom Evanjelická nemocnica (nemocnica, sirotinec, starobinec, domov diakonís a diakonov).
Po nástupe komunizmu, v roku 1951 bolo toto stredisko štátom rozpustené a všetci jeho obyvatelia vyhnaní na ulicu, budova a majetok bola cirkvi odobratá bez náhrady. V nemocničnej časti mohli ostať pracovať ako zdravotné sestry len tie diakonisy, ktoré sa vzdali rúcha t.j. vzdali sa svojej viery. Staré a choré diakonisy boli bez finančného zabezpečenia umiestnené v polorozpadnutom starobinci na Jozefskej ulici v Bratislave, kde postupne na choroby, zimu a podvýživu umierali.
Nová história evanjelickej diakonie sa začína písať až v roku 1991. Účelové zariadenie evanjelickej cirkvi disponuje prostredníctvom 19 stredísk vo všetkých regiónoch Slovenska sociálnu, pastoračnú a zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného stavu, choroby, alebo samoty dostali do ťažkej životnej situácie.
Vzdelávanie
Od začiatku protestantstva sa na vzdelanie kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy začali vznikať už od Tolerančného patentu. Inštitúciou najvyššieho vzdelávania je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského.
Medzi cirkevné školy patria:
- Cirkevná základná škola Dr. Martina Luthera v Martine
- Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach
- Evanjelické gymnázium Dr. Milana Hodžu v Sučanoch
- Ev. Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Sv. Martine
tags: #evanjelicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #na #slovensku