História Evanjelickej Cirkvi v Myjave

Pre Myjavu a vôbec celú kopaničiarsku oblasť je príznačné dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., je to dedičstvom a tradíciou Myjavy. Poďme sa pozrieť na vývoj tejto cirkvi v Myjave.

Evanjelický kostol v Myjave

Založenie a šírenie reformácie

Myjava vznikla na hornom konci dnešnej Myjavy niekedy medzi rokmi 1392-1434. Čas osídlenia Myjavskej pahorkatiny spadá do obdobia reformácie. Reformácia bola vyvolaná veľkými problémami v spoločnosti i v cirkvi.

Reformácia v Uhorsku, a teda aj na Slovensku, malo špecifické príčiny. Územie nebolo čisto katolícke, neujalo sa tu ani husitstvo, ani Jednota Českých bratov. Niektoré uprázdnené fary obsadili i nevysvätení "duchovní", čo vyvolávalo duchovný úpadok v krajine. Luther sa síce presadil až roku 1517, ale už r. 1525 bol vynesený zákon, ktorý nariaďoval evanjelikov svobodne zlapať a spáliť.

Evanjelické učenie sa šírilo ďalej a ďalej bez prekážky, lebo ešte aj roku 1538 sa k nemu pridával arcibiskup. Reformácia sa na Slovensku udomácnilo najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest. K evanjelickému učeniu sa hlásila i väčšina uhorskej šľachty, ovplyvnená humanizmom. Guthu, ako tvrdí Varsik.

Evanjelici boli organizačne oddelení od katolíckej cirkvi. Evanjelická cirkev zabezpečovala aj niektoré úkony štátnej správy v Uhorsku. Oddelenie evanjelickej cirkvi od katolíckej hierarchie nastalo až v r.1610. Väčšina dedín Myjavskej pahorkatiny sa hlásilo k protestantizmu.

Vzhľadom na to, že sa k reformácii hlásila šľachta, na čachtickom panstva to na Myjave narážalo na tvrdý odpor.
Odpor voči vrchnostiam vyvolávalo u obyvateľov Myjavy aktívne sa pridávať k rôznym vzburám a povstaniam, ktoré v 17. až 19. storočí v krajine prebiehali. I na čachtickom panstve to zohralo svoju úlohu. V r.1560 sa tamojší farár uvádza ako heretický. Už Štibor II. dal postaviť kostol vo Vaďovciach, Starej Turej a Kostolnom.

Na terajšom rím. - za grófa Pavla Nádašdyho roku 1586 bola založená, r. 1621 od Kozákov dobíjaná, r. 1660 náboženským diplomom obdarená a r. 1690 preháňaná - stavať započala v sobotu svätodušnú r. Císarsko-kráľovskej Jasnosti, roku 1701 svojho siedmeho farára. Myjava bola založená r. 1586. O 16 rokov, 1586 bola sriadená aj evanjelická cirkev. Založenie ev. cirkvi bolo pripravené a dávnejšie pripravované.

Rok Pána 1586 sa pokladá za rok, s ktorým aj Myjava, ako ev. cirkev, vstupuje do histórie, priazňou svojich zemepánov Nádasdyovcov. V roku 1586 bola cirkev sriadená a pozvala si za svojho Sl. B. kazateľa Jána Plachtu z Považia. Izák Abrahamides, ako superintendent, navštívil Myjavu roku 1611 a poznačil o nej toto: 1., Eccl. Mijavensis, „Mijava fundata fuit A. 1586.

Protireformácia a náboženské nepokoje

Rozšíreniu reformácie sa snažila zabrániť novovzniknutá rehoľa jezuitov. Na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha prišli v r.1561 do Trnavy jezuiti. Založili tu gymnázium a konvikt pre šľachtickú mládež. Snahy o obnovu katolíckej cirkvi priniesli svoje ovocie, no niektoré územia zostali protestantské.

Vláda cisára Ferdinanda II. znamenala začiatok protireformácie v Uhorsku. Povstanie Gabriela Bethlena (6.8.1619) malo silne protestantský charakter. Na jeseň r.1621 sa oddiel Myjavčanov pridal k Bethlenovmu povstaniu. 24.11. Nemci napadli oddiel poľských kozákov. Evanjelickým farárom v Myjave bol v tomto období Gabriel Šebovič (r.1634-1652). Čachtický pán Fr.Nádašdy ml. sa horlivo snažil o rekatolizáciu, no jeho úsilie o rekatolizáciu na čas poľavilo.

V roku 1661 prišiel na Myjavu katolícky kňaz. Počas protireformácie musel aj D.Krman st. opustiť Myjavu. D.Krman st. odišiel Ján Krman do Bukovca, kde čoskoro zomrel. Cisár Leopold I. 10.8.1664 uzavrel veľmi nevýhodný mier s Turkami. V r.1667 František Fragenpan zorganizoval sprisahanie s cieľom obnoviť autonómiu uhorských magnátov. Do sprisahania sa aktívne zapojil aj František Nádašdy ml., čachtický pán, čo viedlo k procesom a konfiškáciám majetkov.

Protireformácia spôsobovala veľké napätia a krvavé strety. Jeden z incidentov sa stal, keď evanjelický farár Daniel Krman st. privolal sprievodom katolíckeho kňaza. Ďalší krvavý incident sa stal v nedeľu 4.6.1673 v Senici. Odveta nenechala na seba dlho čakať a postihla Senicu a aj ďalšie dediny v okolí, ktorých obyvatelia mali účasť na vzbure. Počas týchto udalostiach senický farár Michal Čermák prevzal faru v Dojči. Mikuláš Blaškovič, Ján Simonides a Václav Kyselý sa skrývali v chatrči málo chránenej proti dažďu, vetru a zime.

Simonides S.J. sa zaslúžil o to, že sa vrátilo do katolíckej cirkvi 1500 veriacich. Simonides S.J. sa aktívne zúčastnil na vzburách v r.1672 v Turej Lúke a v r.1673 v Senici. Vraždenia boli pochytaní, kruto mučení a popravení. Na jeho miesto nastúpil Ján Silesius. Dostali po dva kostoly v každej stolici (artikulárne kostoly); Myjava však medzi nimi nebola. Branč, pod ich vplyv sa dostala aj Myjava. 15.8. odovzdali evanjelikom kostol, Daniel Krman musel odísť a znovu sa skrývať.

V r.1681 sa vrátil sa Daniel Krman. Evanjelický farár Matúš Sabatka prišiel na Myjavu 13.5.1690. “odstránil katolícke obrazy a monštrancie”. M.Sabatka už 28.5. odišiel z Myjavy. V roku 1698 bola Alžbeta Báthoryová prepustená na slobodu a boli jej tiež vrátené majetky. Kostoly boli vrátené katolíkom. Podžupan a komisári mali udalosť prešetriť a odstrániť evanjelických farárov v Myjave a okolí. Odpor voči povereniu sa stretlo s neoblomným odporom a odišiel do Nemecka.

V roku 1701 stavba kostola pokračovala ďalej. Vypálená cisárskym vojskom. 1.mája 1711 bol uzavretý mier v Satu Mare. Pochopiteľné, že jeho návrat nie všetci privítali s radosťou. V rokoch 1784 - 1785 bol postavený evanjelický kostol. V rokoch 1854 až 1856 bola pristavaná veža podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, s tesárskou konštrukciou veže od F. Hollana. Vedľa evanjelického kostola, na mieste starej fary, stojí secesná evanjelická fara postavená v roku 1910, podľa projektu Milana Michala Harminca, a budova okresného súdu z roku 1905.

Odstránenie Daniela Krmana ml. a dôsledky

U evanjelického farára Daniela Krmana ml. hľadali útočisko protestanti z Moravy. Václav Mlynář, moravský katolík, bol navštevovaný pokušeniami. Krman sa za posadnutého modlil, načo Mlynář prestal mať záchvaty a Krman ho potom prijal do evanjelickej cirkvi. Cisár Karol VI. vydal 26.8.1729 nariadenie Uhorskej miestodržiteľskej rade Mlynářa zatknúť a záležitosť prešetriť. Vyslanci nitrianskej stolice prišli 5.9. zvoniť na poplach. Napokon sa v decembri Krman vzdal úradom v Bratislave, kde bol ihneď uväznený. Súd navrhol odsúdiť Krmana na doživotné väzenie. Karol VI. 20.5.vydal rozsudok, že v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár.

Daniel Krman ml. prežil zvyšok života vo väzení na bratislavskom hrade. Na základe rozsudku v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár a kostol, faru i školu mal prevziať katolícky kňaz. Členovia stoličnej deputácie spolu s predstaviteľmi katolíckej cirkvi vykonali kráľovský mandát. Juraj Nemšovay oznámil 11. augusta 1731 listom z Vrbového myjavskému richtárovi, že na druhý deň ráno prídu do Vrbového členovia stoličnej deputácie spolu s predstaviteľmi katolíckej cirkvi vykonať kráľovské nariadenie. Podžupan im potom predstavil ich budúceho farára, spišského kanonika Štefana Nedeckého. 16.augusta prišli na Myjavu predstavitelia stolice a s nimi ostrihomský kanonik Pavol Kubovič, nový farár Štefan Nedecký i s kaplánom Jánom Kopfmillerom. Kostol bol odovzdaný do správy katolíckym duchovným a kanonik Kubovič ho vysvätil.

Katolícka správa a návrat k protestantizmu

Nový farár na Myjave nemal vôbec jednoduchú situáciu, no dokázal si získať väčšinu obyvateľov. Medzi rokmi 1731 až 1760 si katolícki farári dokázali získať obyvateľstvo Myjavy. V r.1760 bol ustanovený za farára Adam Šimonffy, ktorý postupoval voči Myjavčanom tvrdšie. Za pôsobenia farára Šimonffyho sa už v r. 1762 viacerí moravskí a českí odpadlíci, bývajúci na Myjave, dostali aj do nitrianskeho väzenia a tu prestúpili na katolícku vieru. Z odstupu dejín sa pozeráme na Šimonffyho príkrosť a tvrdosť značne kriticky. V tomto období sa objavujú na aj Myjave protestantskí kazatelia Pavol Ježovič a Andrej Lekeney.

Po vydaní Tolerančného patentu v r.1781 sa prevažná väčšina Myjavčanov prihlásila znovu k evanjelickej cirkvi. V roku 1788 sa uvádza 145 katolíkov v mestečku a 74 na kopaniciach, teda celkovo 219 katolíkov, nekatolíkov (evanjelikov) 3275 v mestečku a 5021 na kopaniciach, čiže spolu evanjelikov 8296, a okrem toho 75 židov. V roku 1783 prišiel aj na Myjavu nový evanjelický farár Juraj Jozefi. V nasledujúcom roku si začali evanjelici stavať nový kostol, ktorého stavba trvala jeden a pol roka.

Vďaka Tolerančnému patentu začala na Myjave znovu oficiálne fungovať evanjelická cirkev. Zároveň začalo obdobie súčasného pôsobenia katolíckych i evanjelických duchovných. Obe cirkevné spoločenstvá odvtedy fungujú na pricípe vzájomného rešpektu a spolupráce. Z katolíckych kňazov možno v histórii sledovať veľkú otvorenosť pre spoluprácu s evanjelikmi zvlášť u Martina Malíka (1790-1803), Martina Kišku (1848-1885) a Arpáda Tvrdého (1920-1937).

Tabuľka: Počet veriacich v Myjave v roku 1788

Na záver treba konštatovať, že mýtus o ukradnutom kostole je chybný, pretože kostol nebol Myjavcom v r.1731 ani ukradnutý, ani odňatý. Prevažná väčšina Myjavcov do neho chodila ďalších minimálne 30 rokov. Pán Ježiš povedal: "Pravda vás vyslobodí." (Jn 8,32) To platí aj o histórii.

tags: #evanjelicka #farnost #myjava