Evanjelici sa začali vo väčších počtoch sťahovať do Rimavskej Soboty po roku 1772. V roku 1783 plánovali vybudovať v meste alebo Tomašovej malý kostol a chceli sa združiť s evanjelikmi z Pokoradze. O duchovné potreby evanjelikov sa istý čas staral duchovný z Čerenčian, ale po tragédii, ktorá postihla kalvínov v roku 1769, sa pridali k Pokoradzi, odtiaľ boli neskôr vykázaní.
Pomocou dvoch šľachetných mužov, Györgya Fejesa a baróna Gábora Prónayho, získali povolenie na postavenie evanjelického kostola a fary. Mali k dispozícii 2812 forintov a 14 denárov. V rozhodnutí bolo uvedené, že duchovnému môžu ročne ponúknuť 239 forintov a 39 grajciarov, učiteľovi 95 forintov a 29 grajciarov.
V hontianskej obci Kamenec dňa 21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva. Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786.
Na mieste kostola a potoka chcelo mesto postaviť najskôr vojenské kasárne, ale po prosbe grófa Forgátsa a Ferenca Koháryho 2. Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku.
Nakoľko evanjelické obyvateľstvo bolo v meste v porovnaní s kalvínmi málopočetné, znovu sa obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby mohli vyberať dary aj mimo hraníc štátu. Na zahraničné zbierky získali povolenie a získavaním príspevkov bol poverený András Kochan. Mali však šťastie. Po krátkom čase sa im podarilo zozbierať značnú čiastku. Príspevok poslal aj švédsky kráľ Gustáv III. (1746 - 1792). Boli to rôzne liturgické predmety, ktoré predtým zdobili kaplnku švédskeho vyslanca Engoströma vo Viedni.
Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben, duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 - 1807).
Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Kostol stojí na niekdajšej ulici Istvána Losoncziho. Zo severo - západného rohu Alžbetinho námestia sa dalo ku kostolu dostať po ulici Kossuthovej (Hatvaniho).
Architektúra Kostola
Kostol je postavený v barokovo-klasicistickom slohu, s novšou novogotickou vežou z rokov 1847-1856. Mená staviteľov kostola a veže sú neznáme. Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre. Oltár pochádza z roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži.
V susedstve kostola na rohu ulíc Losonczyho a Kossúthovej v roku 1868 postavili židovskú synagógu a židovskú školu. Tieto budovy tu stáli do roku 1986. Na druhom náprotivnom, rohu stála veľká budova v tvare písmena U, v ktorej mala začiatkom 20. storočia sídlo Štátna chlapčenská škola. Aj túto budovu v 70-tych rokoch 20. storočia ako mnoho ďalších historicky cenných domov na Kossúthovej ulici zbúrali. V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev - katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho.
Významné Osobnosti a Duchovní
- 7. 4. 1789 - 1807 - prvý duchovný Samuel Kuzmányi ev.
- Už spomínaný Samuel Kuzmányi 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807).
- Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
- Štefan Pekár, kňaz z Kuntapolcza, v rokoch 1806-1809 sa stal nástupcom po Samuelovi Kuzmányim.
- Od 6. augusta 1809 vykonával bohoslužby Ján Szomor.
- Prvým učiteľom bol v roku 1786 Ján Fábry, ktorý toto miesto po roku opustil. Obrátil sa i v Pešti, ale viac sa mu nepodarilo získať ani miesto kňaza ani učiteľa. Vtedy prestúpil na katolícku vieru a odišiel do Sedmohradska, stal sa Socinovým následníkom.
Prehľad Významných Rokov a Udalostí
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité míľniky v histórii evanjelického kostola a širšieho okolia:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1282 | Prvá písomná zmienka o obci Kráľ (Svätý Kráľ). |
| 1767 | Postavenie barokovo-klasicistického kaštieľa v obci Kráľ. |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola 4. júla. |
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Rimavská Sobota, Cukrovarská 43, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 319341 70, verejná zbierka s názvom „Malým príspevkom urob veľkú vec” zapísaná pod registrovaným číslom verejnej zbierky 000-2020-015084 rozhodnutím č. SVS-OVS2-2020/01584 zo dňa 19. mája 2020.
Prehľad nákladov zbierky
Náklady zbierky pozostávajú z bankových poplatkov za vedenie osobitného účtu zbierky v období od začiatku vykonávania zbierky od 19. mája 2020 do konca trvania zbierky do 30.júna 2024.
Prehľad použitia čistého výnosu zbierky
Časť z čistého výnosu (15 636,- eur) 12 000,- eur sme použili na úhradu faktúry vystavenej dodávateľom za opravu veže evanjelického kostola v Rimavskej Sobote.
tags: #evanjelicky #kostol #rim #sobota