Evanjelické kostoly v Košiciach: História a súčasnosť

Košice sa môžu pýšiť bohatou históriou evanjelických kostolov, ktorá siaha až do obdobia krátko po Reformácii Martina Luthera. Dnes, po viac ako 200 rokoch, majú košickí evanjelici nový kostol na Terase, ktorý zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici.

Evanjelický kostol na Mlynskej ulici v Košiciach

Začiatky reformácie v Košiciach

História evanjelických kostolov v Košiciach sa začala písať okolo roku 1528, krátko po reformácii Martina Luthera. V tom čase veriaci navštevovali služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dnešného Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala.

V polovici 16. storočia takmer všetci občania Košíc prijali reformáciu a stali sa evanjelikmi. V roku 1554 zabrali farský kostol, Kaplnku sv. Michala a špitálsky kostol pred hradbami. Dominikánsky a františkánsky kostol vyhorel, takže prakticky všetky existujúce kostoly boli protestantské.

Ak by si niekto myslel, že reformácia je iba cirkevnou záležitosťou, hlboko sa mýli. Reformácia zasiahla do mnohých oblastí spoločenského života a historici preto právom hovoria, že sa touto udalosťou skončil stredovek.

Vplyv reformácie na umenie a vzdelanie

Keďže Dr. Martin Luther nebol iba farárom, ale aj univerzitným profesorom, reformačné myšlienky sa šírili nielen na pôde cirkvi, ale aj univerzity. Osvojovali si ich profesori, kniežatá i umelci a pretvárali ich do podôb, ktoré im boli vlastné. Napríklad maliar Lucas Cranach namaľoval množstvo obrazov, ktoré vyjadrovali nové chápanie evanjelia. Nasledovali ho mnohí ďalší a tak sa reformácia pretavila do výtvarného umenia.

Pozadu však neostala ani hudba. Kým v predreformačnom období hudobné nástroje nemali veľmi miesto na omšiach a Bohoslužbách a spievať smeli len na to určení speváci, Martin Luther, ktorý sám miloval hudbu a hovoril o nej, že je to „najlepší prostriedok ako zachovať dušu i myseľ čerstvú“, dal hudbe na Bohoslužbách väčší priestor, podporil organ ako nástroj, ktorý môže vhodne a dôstojne osláviť Pána a presadil, aby nábožné piesne spievali všetci zhromaždení. Sám zložil niekoľko duchovných piesní a zostavil spevník, v ktorom okrem svojich piesní uverejnil aj vtedy známe melódie, otextované novým, duchovným textom. Hudba sa tak stala výraznou súčasťou cirkevného života, čo bolo podnetom pre umelcov, hudobných skladateľov, interpretov aj výrobcov hudobných nástrojov.

Reformácia sa podpísala aj pod vývin architektúry. Reformátori totiž odmietali honosnú výzdobu chrámov, preferovali skôr praktické než umelecké vybavenie kostolov a nepriamo tak dali podnet k vzniku nového architektonického štýlu - klasicizmu.

Keď Dr. Martin Luther pred rokom 1530 navštevoval cirkevné zbory, šokovaný zistil, aká nízka je vzdelanosť medzi ľuďmi i kňazmi. Šírenie vzdelanosti sa stalo pre neho veľmi dôležitým a trval na tom, aby pri každom evanjelickom kostole, bola zriadená aj škola. Práve tu môžeme hľadať odpoveď na otázku, prečo sa v našich dejinách stretáme s toľkými významnými osobnosťami evanjelickej cirkvi. Nuž bolo to preto, že evanjelickí kňazi, šíriaci vzdelanosť vo svojich cirkevných zboroch, viedli k vzdelanosti aj svoje deti a tie potom tvorili vzdelanostnú elitu nášho národa.

Prvé evanjelické kostoly v Košiciach

História evanjelických kostolov v meste Košice začala okolo roku 1687, keď prvý, drevený postavili na Žriedlovej ulici, kde bol aj evanjelický cintorín. Kostol zničil požiar, ďalšie tu vybudovali v rokoch 1713 a 1724.

Pri rekatolizácii v roku 1671 cisárske nariadenie uviedlo, že kostoly, ktoré protestanti sami nepostavili, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi. Z politických dôvodov sa v nasledujúcom období niekoľkokrát vymenili konfesní užívatelia kostolov, až si evanjelici pri svojom cintoríne za hradbami postavili drevený kostol.

Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687, ale zničil ho požiar. Ďalšie kostoly na tom istom mieste boli postavené v rokoch 1713 a 1724, avšak aj tie boli zničené požiarom. Pri jednej z častých vojenských šarvátok tej doby kostol vyhorel a na jeho mieste boli postavené tri drevené kostoly, zvlášť pre nemeckých, maďarských a slovenských evanjelikov.

Už koncom 18. storočia tento stav nevyhovoval a nemeckí evanjelici spolu so slovenskými si zakúpili niekoľko stredovekých parciel na Mlynskej ulici.

Evanjelický kostol na Mlynskej ulici

V roku 1804 bol na dnešnej Mlynskej ulici položený základný kameň súčasného evanjelického kostola - jeho posviacka sa uskutočnila dňa 18. augusta 1816. Podľa projektu dvorného architekta z Viedne, Georga Kitzlinga, dokončili v roku 1816 najkrajší klasicistický evanjelický kostol na Slovensku. Evanjelický kostol na Mlynskej ulici bol vybudovaný podľa projektu známeho architekta Juraja Kitzlinga a posvätený bol v roku 1816.

Slávnostnými službami Božími si v nedeľu členovia cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Košiciach pripomenuli 200. výročie posviacky chrámu na Mlynskej ulici. Kazateľom bol emeritný generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo.

Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chórusy, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rozetkami, presvetlená laternou. Hlavný oltár má stĺpovú architektúru, oltárny obraz je dielom Jozefa Czauczika a Jána Mullera. Počas výstavby sa k nej pripojili aj maďarskí evanjelici, ktorí zakúpili zvony. Do interiéru, jednotne klasicisticky triezvo zariadeného, bol zo zaniknutých drevených kostolov prenesený kríž z roku 1735.

Interiér Evanjelického kostola na Mlynskej ulici

Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici

Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa.

Po dvesto rokoch majú košickí evanjelici nový kostol. Umiestnený je na Toryskej ulici v košickej mestskej časti Západ. V nedeľu 30. septembra 2018 sa konala posviacka nového kostola v Košiciach na Toryskej ulici, ktorý bude slúžiť Cirkevnému zboru ECAV Košice-Terasa, kam patria evanjelici zo západných mestských častí Košíc.

Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.

Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, kde sa nachádza aj Rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a Gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.

„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. júla 2005 Igor Mišina, vtedy biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a biskupom Júliusom Filom.

Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.

Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici

Konfesionálna charakteristika Košického kraja

Košický kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú rímskokatolíci (48,39 %), nasledujú gréckokatolíci (9,49 %), kalvíni (4,82 %), luteráni (3,76 %) a pravoslávni (1,91 %). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.

tags: #evanjelicky #kostol #terasa