Panenská ulica v Bratislave je miestom s bohatou históriou a kultúrnym významom. Ulica má bohatú históriu, sústreďoval sa tu čulý spoločensko-kultúrny život, mnohé domy na nej majú charakter šľachtických palácov. Poďme sa spoločne pozrieť na jej zaujímavú minulosť a súčasnosť.
Pôvodný názov peknej a čistej oblúkovitej Panenskej ulice bol Nunnenpeunt. Meno jasne naznačuje, že územie ulice bolo nehnuteľnosťou klarisiek.
Dnešné meno dostala na počesť slávneho geografa a historika Mateja Bela. Narodil sa v Očovej v Zvolenskej župe 24. marca 1684, študoval v Prešporku a Halle. Najprv bol konrektorom v Banskej Bystrici, potom evanjelickým kňazom a napokon profesorom prešporského evanjelického lýcea.
Vznik a Vývoj Ulice
Panenská ulica bola pôvodne ulicou bratislavských remeselníkov a vinohradníkov. Vznikla v stredoveku na vtedajšom majetku ženskej rehole klarisiek. Priestor sa vtedy nazýval Nunnenpeunt. Prvý raz sa spomína už v roku 1368 pod názvom Nunnen Pewnt, čiže záhon mníšok. Boli to klarisky, ktoré tu vtedy vlastnili vinohradnícky hon Pönt, okrem neho majer a záhrady.
Nevedno, ako došlo k zástavbe zelene a rozširovaniu ulice, no už v 16. storočí na nej stálo 44 domov. Dnešná Panenská ulica bola ešte v 16. storočí viac-menej bezvýznamná, jej význam rapídne stúpol v sedemdesiatych rokoch 17. storočia, keď sem premiestnili z vnútorného mesta cirkevné centrum evanjelikov. Význam ulice stúpol v 17. storočí, keď sem, na tichú perifériu, z mesta vyhnali evanjelikov.
V roku 1879 premenovali ulicu na Mateja Bela, ktorý bol riaditeľom neďalekého evanjelického lýcea. Malou prestávkou bol prelom 19. a 20. storočia, keď sa volala po “Veľkej ozdobe Uhorska“, Matejovi Belovi, ktorý tu pôsobil v 18. storočí.
Veľký evanjelický kostol na Panenskej ulici v Bratislave.
Významné Budovy a Osobnosti
Vinohradnícke domy pri Panenskej ulici mali široké dvory a hlboké pivnice. Popri nich tu mali svoje domy šľachtici (napr. Illésházy, Erdődy) či bohatí obchodníci (Habermayer), žili tu krajčíri, čižmári, poštári, pekári… Panenská ulica tak tvorila svoj vlastný mikrosvet.
- Budova číslo 9 je niekdajšia továreň na šampanské víno, v druhom nádvorí domu sa nachádzala kvetinová záhrada s cudzokrajnými kvetmi.
- V dome číslo 10 bola zasa prvá bratislavská aukčná sieň starožitností. V tomto dome býval po návrate zo štúdií v Halle Ľudovít Štúr. Bola tu aj redakcia Slovenských národných novín, kde sa schádzali Štúrovi stúpenci a spolupracovníci.
- Neobarokový palác Georga Georgievitsa de Apadia je z konca 19. storočia. Nad portálom je šľachtický erb, za domom bola pôvodne terasová záhrada. Dnes je v budove Bulharská základná škola Christa Boteva, ako aj Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Na fasáde je reliéfny portrét bulharského národného hrdinu, básnika Christa Boteva, ktorý sa stal zakladateľom bulharskej revolučnej a sociálnej poézie.
- Goetheho inštitút bol pôvodne na Kozej ulici, na Panenskej je od roku 2000. Táto celosvetovo pôsobiaca nemecká kultúrna organizácia sa stará o šírenie nemeckej a európskej kultúry v zahraničí. Inštitút ponúka jazykové kurzy, filmové predstavenia, koncerty, výstavy a podobne.
- Na Panenskej od roku 1988 nepretržite fungujú starožitnosti. Zameriavajú sa na nábytok, väčšinou z obdobia prvej republiky.
Väčšina domov, ktoré sa zo starej zástavby zachovali, sú budovy barokové alebo klasicistické.
Evanjelické Kostoly na Panenskej Ulici
Významné kultúrne centrum evanjelikov ešte stále pripomínajú dva evanjelické kostoly, ktoré postavili v druhej polovici 18. storočia.
Veľký Evanjelický Kostol
Veľký evanjelický kostol bez veže postavili v roku 1776 pre nemeckých evanjelikov. Vchádzalo sa do neho úzkym priechodom od lýcea, lebo nádvorie bolo v tom čase zastavané. Dnešný otvorený pohľad na kostol vznikol až zrútením domov pred ním. Na južnom a severnom portáli je tabuľa s latinským nápis, strechu kostola dobre vidieť z niektorých vyvýšených miest. Fasády starobilých domov sa môžu popýšiť prepracovanými detailami.
Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Evanjelici si tak mohli po dlhšom čase stavať aj kamenné kostoly. Väčšiu publicitu by si azda zaslúžilo, že oltárny obraz Kristus v Emauzách namaľoval pre kostol náš slávny rodák Adam Friedrich Oeser, učiteľ a vzor Johanna Wolfganga Goetheho.
Interiér Veľkého evanjelického kostola.
Malý Evanjelický Kostol
Malý evanjelický kostol postavili na rohu Panenskej a Lýcejnej ulice v roku 1778 pre slovenských a maďarských veriacich. Hlavný vchod do chrámu je v strede dlhšej uličnej strany smerujúcej do Panenskej ulice. Na jeho portáli je umiestnená tabuľa s latinským textom. Bočný vchod v užšej časti kostola je z Lýcejnej ulice, za vysokým múrom je skrytá aj átriová záhrada.
Hneď vedľa - na rohu s Lýcejnou ulicou - stojí Malý evanjelický kostol, postavený o čosi neskôr pre evanjelikov maďarskej a slovenskej národnosti. Málokto vie, že v súčasnom kostolíku mal v roku 1904 svadbu excelentný klavirista Frederic Lamond, žiak Franza Liszta, ktorý okrem manželského musel zložiť aj sľub, že sa sem vráti koncertovať. A naozaj, dodržal ho až trojnásobne!
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás.
Organ RIEGER vo Veľkom Evanjelickom Kostole
Súčasťou Veľkého evanjelického kostola je vzácny organ RIEGER. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.
20. januára 2024 uplynulo 100 rokov od posvätenia organu RIEGER vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej v Bratislave. Oslávia ho diskusiou i koncertom. A pri príležitosti "narodeninovej" oslavy sa koncertne rozozvučí opäť. Jedným z podujatí, ktoré si nemôžu nechať ujsť nielen profesionálni organisti, organológovia či organári, ale aj milovníci organov je podujatie pri príležitosti storočnice posvätenia organa RIEGER op. 2150 vo Veľkom kostole v Bratislave. Projekt je venovaný pamiatke PhDr. Mariana Alojza Mayera, vedúcej osobnosti slovenskej organológie 20. storočia.
Začiatkom 20. rokov minulého storočia začal Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. pod vedením seniora Dr. Schmidta venovať hudobnému životu mimoriadnu pozornosť. Vo Veľkom kostole jestvoval už starší nástroj, no bol v žalostnom, chátrajúcom stave. Úplne prvý kráľovský nástroj tohto chrámu postavil bratislavský organár Karol Janischek v roku 1776, ktorý svojmu účelu slúžil iba do roku 1839, kedy ho nahradil druhý. Bol to organ z dielne viedenského organára G. Deutschmanna, ktorý si však svoje pretrpel počas prvej svetovej vojne. Koncom vojny zrekvirovali prospektové píšťaly nástroja a ani po vojne sa do obnovy organa peniaze neinvestovali. Namiesto toho sa rozhodli zainvestovať do nového nástroja.
Jedným z impulzov bolo aj obsadenie miesta chrámového organistu zahraničným hudobníkom Gustavom Rhodesom, ktorý bol žiakom svetoznámeho organistu prof. Sittarda z Hamburgu. Gustav Rhodes vypracoval návrh nového organa, ktorý postavila firma Rieger z Krnova v roku 1923. Organ stál na tú dobu obrovskú sumu 400 000 korún, pričom na jeho výstavbu prispeli polovicou súrodenci Schwanzerovci. Slávnostné posvätenie nového nástroja sa uskutočnilo 20. januára 1924. V ten istý deň bol aj prvý organový koncert, na ktorom hral prof. Sittard.
Organ vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej je štvormanuálový, číta 62 registrov a 4 787 píšťal. Je umiestnený v jedinej skrini s rozmermi 935 cm x 480 cm. V rámci jednotlivých manuálov a pedálu sú registre rozdelené na 10 pneumatických kuželkových vzdušníc. Traktúry (hracia aj registrová) sú pneumatické - tlakové. Nástroj sa ovláda z hracieho stola, zabudovaného do čelnej steny sokla organa. Prekvapuje veľkým rozsahom manuálových a pedálovej klaviatúry. Rozsahy manuálových klaviatúr sú C-C4 (a teda 61 klávesov), rozsah pedálu je C-g´ (celkom 32 klávesov a tónov). Na Slovensku bol prvým organom s tak veľkými rozsahmi. Nástroj je vybavený veľkým množstvom spojok a pomocných zariadení, ktoré mali dokumentovať technickú vyspelosť organárstva. Býval vyhľadavaným koncertným nástrojom.
V ďalšom období, najmä od konca 60. rokov bol kvôli chýbajúcej odbornej starostlivosti stále v horšom stave. Štyri najväčšie prospektové píšťaly sa pod vlastnou váhou zborili a museli sa z bezpečnostných dôvodov vybrať. Organ bol enormne znečistený a rozladený. Časť píšťal nehrala, ba aj IV. manuál bol nefunkčný.
V roku 1992 došlo k náročnej generálnej oprave, v rámci ktorej nástroj dôsledne obnovila bratislavská firma Mayer do pôvodnej podoby. Radosť netrvala dlho, pretože už v roku 2010 spozorovali nebezpečné deformácie prospektových píšťal. Pri nalomení hociktorej z veľkých píšťal hrozilo jej zrútenie do píšťalového fondu, čo by malo za následok obrovské škody.
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Bratislava-Staré Mesto pristúpil k rekonštrukcii a oprave, ktorou poveril rakúsku firmu Rieger Orgelbau. V roku 2012 tiež spustili zbierku na generálne čistenie nástroja, ktoré zrealizovali počas druhého polroka 2014. Po obnove sa používa nielen na liturgické účely, ale aj na koncerty či nahrávky.
Štvrtková diskusia v nedávno obnovenom Starom lýceu - Kultúrno-komunitnom centre bude hovoriť o histórii, súčasnosti a budúcnosti jedného z najvýznamnejších organov na Slovensku. Program oslavného podujatia pokračuje v nedeľu o 17:00 hod. organovým koncertom vo Veľkom kostole v Bratislave. Organisti Martin Bako a Marek Štrbák prednesú program zostavený z diel, ktoré zazneli na kolaudačnom koncerte 20.1.1924. Okrem diela J. S. Bacha, C. Francka a F. Liszta bude prítomných slovo o hudbe sprevádzať Ľudmila Michalková.
Organ RIEGER vo Veľkom evanjelickom kostole.
Evanjelická Bratislava a Jej Kostoly
Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobratý a používa ho rád uršulínok.
Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce. Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“
Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor. Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára.
Lutherov Dom na Palisádach
Tzv. Lutherov dom na Palisádach 46 - 48, ktorý je dnes je sídlom Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku, Evanjelickej diakonie ECAV, Ekumenickej rady cirkví v SR a iných inštitúcií, bol projektovaný v roku 1931 a dostavali ho v roku 1932, teda pred 80 rokmi. Dom Lutherovho podporného spolku na Palisádach č. 46 − 48, nazývaný Lutherov dom, projektoval známy bratislavský architekt Christian Ludwig. Postavil ho v spolupráci s architektom Augustínom Danielisom na mieste starej evanjelickej nemocnice. Bola to päťpodlažná polyfunkčná budovu postavená v strohom funkcionalistickom štýle. Na jej priečelie Christian Ludwig umiestnil reliéfy Martina Luthera, Filipa Melanchtona a významných bratislavských evanjelických osobností od sochára Aloiza Rigeleho.
Nad vchodom č. 46 je sú portréty Paula Gerhardta (slávny nemecký básnik, autor mnohých piesní v Tranosciu) a Augusta Hermanna Franckeho (nemecký filozof, prvý pietista, učiteľ M. Bela v Nemecku); nižšie je Ján Vibeg a Ján Weibeck; nad prízemím superintendent František Samuel Stromský (iniciátor stavby druhého lýcea, kde je dnes SAV) a biskup Ľudovít Geduly. V Lutherovom dome boli priestory pre cirkevnú administratívu, byty a na prízemí sa nachádzali aj predajné priestory.
Christian Ludwig (26. 3. 1901 - 9. 2. 1967) bol významný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej architektúry. Architektúru absolvoval v Mníchove. V Bratislave pôsobil vo svojich najúspešnejších rokoch - v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia, keď tu navrhol desiatky obytných a obchodných domov. Jeho dielom je známy Manderlák, ktorý bol prvou výškovou budovou na Slovensku. Postavil ho ako obchodný a obytný dom pre známeho bratislavského podnihateľa s mäsom a údeninami Rudolfa Manderlu (1935). Obchodný dom Brouk, postavený pre úspešnú spoločnosť Bohuslava Brouka v roku 1936 (dnes obchodný dom Dunaj), patrí k špičkovým dielam funkcionalizmu na Slovensku Rovnako známou stavbou bol aj polyfunkčný objekt Café Regina (1937) na Hurbanovom námestí oproti bývalému Baťovi. V roku 1945 aj s rodinou odišiel do Rakúska, kde sa usadil v Linzi. Tam si otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu, kde pracoval na významnách projektoch vodných diel či priemyselných areálov. Jeden z jeho synov - Christian Ludwig Attersee (narodil sa v Bratislave 28.
Lutherov dom na Palisádach.
Panenská Ulica Dnes
Rád sa prechádzam Panenskou ulicou a nasávam jej nenapodobiteľnú atmosféru. Veď si ju zachovala ako jedna z mála ulíc bratislavských predmestí aj po besnení minulého storočia, keď bágre nemilosrdne zdemolovali Hodžovo námestie, Suché mýto, veľkú časť Kozej a ďalšie blízke ulice.
Pri potulkách touto ulicou premýšľam, ako asi vyzerala v čase svojho vzniku, ešte v stredoveku, keď sa v jej blízkosti nachádzali vinohrady a meštianske záhrady a pozdĺž viedlo vonkajšie valové opevnenia mesta - palisády.
A dnes? Nuž, veľa pomníkov dôb minulých zmizlo, no veľa sa našťastie aj zachovalo. Napríklad Veľký evanjelický kostol - na jeseň si pripomenieme 240. výročie jeho vysvätenia. Bolo to v čase vlády Márie Terézie, krátko pred tolerančným patentom Jozefa II.
tags: #evanjelicky #kostol #v #bratislave #matej #bel