Evanjelický kostol Liptovské Matiašovce: História a vývoj

Liptovské Matiašovce, obec s bohatou históriou, ukrýva jeden z najväčších klenotov Liptova - Kostol svätého Ladislava. Tento pôvabný kamenný kostolík, označovaný ako "klenot Liptova", je obľúbeným cieľom cestovateľov aj fotografov a miestom, ktoré vás chytí za srdce.

Kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach

História Kresťanstva a Kostola v Matiašovciach

Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Zostali po nich názvy vrchov a lokalít: Svorad, Mních. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe.

Na rozdiel od viacerých obcí Liptova názov obce nie je odvodený od patrocínia kostola, ale od mena vlastníka obce - Mateja Liptovského, ktorý tunajšie majetky získal aj so svojm otcom v roku 1283 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.

Kostol sv. Heleny

Kostol sv. Heleny v Nižných Matiašovciach dali postaviť miestni zemania v priebehu prvej polovice 14 storočia. Išlo zrejme o jednoloďovú gotickú stavbu bez veže s možno ešte kvadratickým presbytériom. Zasvätenie kostolík sv. V období reformácie prešiel kostol do rúk protestantov, ktorí ho využívali v rokoch 1584 - 1673.

Pôvodné vybavenie prispôsobené rímskokatolíckej liturgii bolo z kostola odstránené a prevzali ho katolícki veriaci pre svoj novopostavený drevený Kostol sv. Niektorí katolíci si postavili drevený kostolík sv. Na konci 16. storočia Kostol dali postaviť v Nižných Matiašovciach zemania, verní katolícej viere.

Po odchode posledného evanjelického kazateľa stavba chátrala a v roku 1697 bola nahradená súčasným Kostolom sv. Ladislava. 20. marca 1697 na mieste kostola sv. Heleny dokončili jednoloďovú barokovú stavbu, s pristavanou sakristiou a vežou.

Evanjelické Obdobie

Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - PAVOL (1560-1583). V r. 1584 prišiel aj do Matiašoviec evanjelický kazateľ Anton Pribiš. Po ňom nasledovali: 1611-1620 Ľudovít Polani, v r. 1611-1612 liptovský seniora a čelný predstaviteľ združenia protestantských kňazov Liptova - Liptovského kontubernia.

Pred tým od r. 1606 pôsobil ako rektor školy a kazateľ v Lipt. Sv. Mikuláši. V r. 1620 Mikuláš Nicolaides (Pred príchodom do Matiašoviec pôsobil ako rektor reformačných škôl vo Vrbovom a Ilave), 1620-1634 Štefan Ricker, 1635-1645 Ondrej Jakšy (Jakschy), rodák z Nemeckej Ľupče, 1645-1653 Andrej Kernerius, rodák z Očovej (Otsovinus) a 1654-1672 Martin Matthei, posledný protestantský kazateľ v Nižných Matiašovciach.

V r. 1671 bol v Prešporku zriadený Mimoriadny súd, ktorý súdil účastníkov Wesselényiho sprisahania. V r. 1673 povolali pred súd aj evanjelického farára Martina Mattheia z Matiašoviec. Pred súdom sa vzdal svojho učenia, podpísal reverz, že nebude vykonávať kňazské úkony a odišiel do exilu.

V r. 1678 vypuklo stavovské povstanie grófa Imricha Thökölyho. Kam vstúpilo vojsko, evanjelici znova zabrali chrámy a dopustili sa ukrutností na katolíkoch. V Liptove zavraždili viac ako 10 katolíckych kňazov. Prenasledovanie skončilo v r. 1681. Krajinský snem v Šoproni uzákonil tzv. artikuly, zabezpečujúce evanjelikom náboženskú slobodu. Nariadil evanjelikom vrátiť chrámy katolíkom. Do r. 1687 vrátili katolíkom v Liptove všetky chrámy.

5. 5. 1705 zomrel cisár Leopold I. František Rákoczi II. zvolal snem do Sečian, kde uzavreli dohodu, podľa ktorej evanjelici v Liptove opäť prevzali 23 chrámov, ale chrámy v Nižných Matiašovciach, Kvačanoch, Sliačoch, Lipt. Teplej, Dovalove, Lipt. Michale, Palúdzke, Okoličnom, jeden kostol v Ľupči, Lipt. Ondreji, Sväte Mare a Komjatnej, zostali katolíkom a evanjelické zbory tu nevznikli.

R. 1709 v bitke na Švihrovej bolo Rákocziovské vojsko porazené. Maršál Siegbert Heister nariadil zabrať evanjelikom všetky kostoly v Liptove a postupne tu boli menovaní katolícki farári. Až do r. 1795 farnosť spravoval kaplán.

Kostol dal postaviť „Ladislav Matiašovský z Nižných Matiašoviec, biskup nitriansky, taktiež župan a radca cisársko-kráľovského veličenstva a kancelár Uhorského kráľovstva… svojimi nákladmi…“.

Interiér Kostola sv. Ladislava

Architektúra a Interiér Kostola sv. Ladislava

Nový kostol má podobu orientovaného jednolodia s predstavanou západnou vežou a polygonálnym presbytériom. Okolo neho bolo postavené opevnenie s nárožnými baštami. Dopĺňajú bašty so strieľňami, ktoré v minulosti slúžili ako strážne veže. unikátom.

Interiér ukrýva hlavný novo-barokový oltár sv. oltáre a nádherné sochy a fresky, ktoré dokresľujú príbeh tohto miesta. sa nachádza krypta rodiny Matiašovských a ich epitaf z roku 1697.

Renesančno-barokový kostol postavený na začiatku 16. storočia s barokovým opevnením zo 17. storočia. Kostol je jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou, predsieňou a mohutnou predstavanou vežou.

Kostol je obohnaný kamenným obdĺžnikovým pevnostným múrom so strieľňami a nárožnými baštami. Mohutná veža kostola má po celej výške rozložené úzke strieľne so širokou špaletou a úzke štrbinové otvory. Zvukové okná veže sú riešené na spôsob dvojitého združeného okna so stredným pilierom. Na nároží veže sú zvyšky rytej kresby niekdajšieho sgrafitovaného kvádrovania.

Fasády lode sú členené polkruhovo zakončenými oknami, na ktorých sú renesančné kované mreže. Na nárožiach fasád a na miestach dosadania klenby sú zvonku oporné piliere.

Hlavný oltár sv. Ladislava je ranobarokový z polovice 17. storočia. Na oltári sú sochy Kataríny Alexandrijskej, Panny Márie s Ježišom, Barbory, Vojtecha, Alžbety Uhorskej, Gála, Heleny, Martina, Štefana Uhorského, Ladislava, Gejzu, apoštolov Petra a Pavla. Ľavý bočný oltár Najsvätejšej Trojice je rokokový z roku 1767. Bočný oltár Piety je ranobarokový z roku 1675, doplnený plastikou z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie je barokový z roku 1741. Kazateľnica je polygonálna z polovice 17. storočia. Krstiteľnica je z prvej polovice 17. storočia. Organ je rokokový z polovice 18. storočia.

V kostole sa nachádza krypta rodiny Matiašovských a ich epitaf, ktorý je z roku 1697. Patronátne lavice: jedna je z roku 1682, druhá z konca 17. storočia. Obraz Ukrižovania je z druhej polovice 18. storočia. Dva oltárne obrazy sú pravdepodobne z 18. storočia. Kulisy z božieho hrobu sú z roku 1813.

Zvony z roku 1701 sú od viedenského zvonolejára J. Derometa. Najstarší zvon "Ladislav" je z roku 1701. Kalich renesančných tvarov s nápisom z roku 1689. Striebornú monštranciu daroval kostolu v roku 1711 Juraj Matiašovský.

Vo vizitácii z roku 1732 sa spomína fundácia 500 zlatých: 400 zl. od biskupa Ladislava a 100 zl. od Heleny Matiašovskej. V súpise z roku 1744 sa uvádzajú fundácie, ktoré kostolu dal v rokoch 1709 a 1712 Juraj Matiašovský. V roku 1825 kostol získal pozemok v hone Proti Božej muke. Pozemok Založnica získal kostol kúpou od Jozefa Gálfiho v roku 1799. Kostolu patrila lúka Na Slatvinách. V roku 1916 zobrali z veže tri zvony na zbrojársku výrobu.

Opevnenie kostola

Kostol sv. Ladislava je považovaný za jeden z najmalebnejších opevnených kostolov na Slovensku. Barokové opevnenie zo 17. storočia dopĺňajú bašty so strieľňami, ktoré v minulosti slúžili ako strážne veže. Opevnenie malo praktickou funkciou obranných stavieb.

Opevnenie kostola

Významné osobnosti

Na podnet Ladislava Matiašovského sa postavili na Liptove dve veľké sakrálne stavby, nový kostol svätého Ladislava v Matiašovciach a kostol svätého Petra z Alkantary spolu s kláštorom v Okoličnom. Ladislav Matiašovský zomrel 10. mája 1705 vo Viedni.

R. 1765 ho dala vybudovať rodina Matiašovských. Novú drevenú faru dala postaviť rodina Matiašovských r. 1818.

Cirkevný život v obci

Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe. Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - PAVOL (1560-1583).

V r. 1584 prišiel aj do Matiašoviec evanjelický kazateľ Anton Pribiš. Predtým pôsobil v Lipt. Teplej. Po ňom nasledovali: 1611-1620 Ľudovít Polani, v r. 1611-1612 liptovský seniora a čelný predstaviteľ združenia protestantských kňazov Liptova - Liptovského kontubernia. Pred tým od r. 1606 pôsobil ako rektor školy a kazateľ v Lipt. Sv. Mikuláši.

Po absolvovaní kurzov v Spišskej Kapitule diecézny biskup Štefan vystavil dekréty pre mimoriadnych vysluhovateľov Eucharistie v našej farnosti.

Farnosť v 18. a 19. storočí

Počas vizitácie v r. 1795 farnosť spravoval kaplán. Zápisnica nehovorí o fare, ale o „dome a príjmoch kurátora duší“. Dom mal dve izby a komoru. Na dvore boli tri maštale, stodola a sýpka. Vo farskej knižnici bolo 22 zväzkov kníh, medzi nimi jedna slovenská. Iné knihy, ktoré v tom čase kaplán používal, patrili kláštoru v Okoličnom. V r. 1795 bol kostolníkom Ján Gajdoš. Za svoju službu užíval roľu Kruhy s výsevom na pol korca a lúčku pri kaplnke nad dedinou. V r. 1795 žili vo farnosti len Slováci, väčšinou katolíci. Skrutátori tu narátali len 7 evanjelikov.

Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave Rozhodnutím č. 2125 z 19. 12. 1809 znovu zriadila farnosť v Nižných Matiašovciach. V r. 1825 bol správcom farnosti Ladislav Wolfgang Fehérpataky. Bohoslužobný poriadok bol: v nedeľu a vo sviatok omša o 10. hod., pobožnosť v zime o 2., v lete o 3. hod. Vo feriálne dni bola omša v zime o 9., v lete o 8. hod. Každú stredu a sobotu farár vyučoval v škole náboženstvo. Vo farskej knižnici bolo 60 kníh a cirkevné matriky: krstených, sobášených a pochovaných z r. 1715-1760. Historia domus bola vedená od r. 1787.

Farárovi v Matiašovciach plynulo ročne z náboženskej fundácie 273 zlatých a 7 denárov. Patrili mu: role aj lúky. Farár nemal problémy so zásobovaním drevom. Kurátorom kostola bol v r. 1825 zeman Jonáš Matiašovský z Nižných Matiašoviec. Viedol morálny život a svedomite sa staral o kostolné peniaze. Kostolníkom bol Ján Dutka. O jeho menovaní rozhodovali patróni a vo funkcii ho potvrdzoval farár. V r. 1825 žili vo farnosti iba Slováci. Poddaní patrili zemianskej rodine Matiašovských. Žili tu väčšinou katolíci (378), 30 evanjelikov a 10 židov.

Farnosť v 20. storočí

V r. 1884-1888 farnosti Kvačany a Matiašovce opäť spoločne spravoval administrátor Jozef Dónay, po ňom Eduard Hattala, Ján Vojtaššák, Martin Dolyák a Leopold Stano. r. V r. 1910 bola farnosť bez správcu. Potom ju až do r. 1922 spravoval Ján Dorník. Za jeho pôsobenia v r. 1912 postavili novú faru. Stalo sa tak po požiari, ktorý vypukol na sviatok Najsvätejšej Trojice.

Po šesťročnom pôsobení odišiel na dôchodok Ondrej Doranský. Dočasným správcom sa stal kvačiansky farár Leopold Stano. Nový správca Ján Bukna bol vymenovaný až 23. 4. 1931. V máji 1935 začali pokrývať kostolnú ohradu. Duchovný život vo farnosti bol podľa správcu na úpadku. Veľký sviatok prežívala farnosť 3. 6. 1939, lebo birmovka, ktorá sa tu uskutočnila, bola v Matiašovciach po prvýkrát od skončenia 1. svet. vojny.

Na sklonku vojny zomrel Ján Bukna. Pre frontové udalosti bolo isté, že biskup hneď nevymenuje nového správcu. Veriaci zistili, že v Ráztokách je evakuovaný kňaz Adam Repáši z Vranova. Keďže v tom čase nejestvoval kontakt s biskupským úradom, Adam Repáši sa presťahoval do Nižných Matiašoviec a dočasne tu pôsobil ako administrátor.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Zostali po nich názvy vrchov a lokalít: Svorad, Mních. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670.

Pri ústí Suchej doliny je vŕšok Mníšek. Spomína sa v listine z r. 1628. Druhý Mních je v Suchej doline nad Soliskom. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe.

Kostol sv. Ladislava sa nachádza 20 min autom po ceste č. svojmu účelu. Je tiež obľúbeným cieľom cestovateľov aj fotografov. miesto, ktoré vás chytí za srdce. dych.

tags: #evanjelicky #kostol #v #liptovskych #matiasovciach