Dnes si pripomíname pamiatku apoštola Jakuba, svätca s bohatou históriou a významným poslaním v Cirkvi. Pozrieme sa do tradície, čo nám hovoria o ňom starodávne svedectvá.
Kto bol svätý Jakub Starší?
Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom tvorili akési najdôvernejšie spoločenstvo okolo Pána Ježiša. Boli svedkami Premenenia na hore, ale takisto videli i krvavý pot v Getsemani.
Stará tradícia zachovaná v liste Polykrata z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z Veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Právo nosiť petalon mali len veľkňazi. Nech nás nemýli to, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto nebol zrovna v aktuálnom úrade veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Vidíme to napríklad u sv.
Možno i z týchto faktov lepšie pochopíme zvláštnu prosbu ich matky, aby zaujali význačnejšie miesta v Božom kráľovstve. V určitom zmysle táto prosba mala svoje opodstatnenie. Oni spolu s apoštolom Petrom, ktorý predstavuje novozákonné kňazstvo, tvoria zvláštnu, najdôvernejšiu skupinu okolo Pána Ježiša.
Bolo známe, že židovský veľkňaz bol povinný prebdieť v modlitbách v spoločenstve mladších kňazov noc pred sviatkom zmierenia. Podobne to robí Pán Ježiš na Olivovej hore. Z toho, čo sme povedali, môžeme pochopiť aj skutočne teologické nadanie, ktoré sa prejavuje v evanjeliu sv. Jána, aj zvláštnu pozíciu, ktorú mal apoštol Jakub u kresťanov židovského pôvodu, ako aj to, prečo musel ako prvý z apoštolov zomrieť mučeníckou smrťou práve sv.
Povolanie a poslanie
Evanjeliá nám jednomyseľne hovoria, že spomedzi svojich dvanástich hlavných učeníkov Pán Ježiš mal osobitný vzťah s Petrom, Jakubom a Jánom. Spolu s Petrovým bratom Andrejom boli prvými povolanými z Dvanástich. Ježiš po tom, čo vyzval Petra a Andreja, aby ho nasledovali, pozval k tomu aj Jakuba a jeho brata Jána - synov Zebedeja.
V evanjeliách sa píše, že Ježiš si vybral Petra, Jakuba a Jána a urobil z nich svojich najbližších spolupracovníkov a obľúbených spoločníkov. Tí istí traja učeníci boli svedkami Pánovho premenenia na vrchu a boli mu najbližšie na konci jeho služby. „Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Andrej: ‚Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť‘“ (Mk 13, 3 - 4). Tí istí traja prišli s Ním do záhrady po Poslednej večeri.
Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné podanie, ktoré sa však zdá skôr stredovekou legendou, hovorí, že hlásal evanjelium v Španielsku.
Mučenícka smrť
Okolo Veľkej noci roku 44 vojaci Heroda Agripu I. zatkli apoštola a na príkaz kráľa ho sťali mečom. „V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom“ (Sk 12, 1 - 2).
Staroveká legenda hovorí o tom, že cestou na popravisko šiel sprievod okolo domu, v ktorom sedel muž chorý na dnu a neschopný chôdze; poprosil apoštola o pomoc. Na smrť odsúdený povedal chorému: „V mene môjho Pána Ježiša Krista vstaň zdravý a chváľ svojho Spasiteľa.“ Muž sa zdvihol a mohol znovu chodiť. Jeden z katov padol na kolená a vyznal vieru. Bol potom sťatý spolu s Jakubom.
Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. K ich uchovaniu a úcte bol postavený kostol v Galícii, kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816.
Svätý Jakub a Santiago de Compostela
Možno aj z týchto udalostí sa odvodzuje jeho doslova vojenské zameranie proti Maurom, proti Mohamedánom, ktorí ohrozovali Španielsko. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. st. slávne pútnické miesto Santiago de Compostella, ktoré bolo do 15. st. viac navštevované ako samotný Rím a Jeruzalem. Význam sv. Jakuba pre Španielsko bol kedysi tak veľký, že Španielsko nazývali aj Jakubovou zemou.
V roku 1161 vznikol v Leone rytiersky rád „sv. Podľa tradície, ktorá je zaznamená v Codex Calixtinus z 12. storočia, Jakubovi učeníci si mohli vyzdvihnúť jeho telo po jeho sťatí. Hovorí sa, že tieto relikvie objavil v 9. V roku 1879 boli znovu odhalené údajné pozostatky svätca v Compostele a v roku 1884 pápež Lev XIII. vydal bulu Omnipotens Deus, v ktorej „in perpetuum“ vyhlásil, že skutočne ide o pozostatky svätého Jakuba a jeho dvoch spoločníkov - Atanáza a Teodora.
Symboly a patrónstvo
Vieme, že sv. apoštol Jakub býva označený aj mušľou. Hovorí sa o Jakubovej mušle. Toto sa odvádza od starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Od tohto zvyku sa odvodzuje patronát sv. Jakuba nad klobučníkmi, teda nad tými, ktorí vyrábali klobúky.
Sv. Jakub bol patrónom:
- rytierov
- robotníkov
- lekárnikov a drogistov
- klobučníkov a voskárov
- tých, ktorí vyrábali železné reťaze
- pútnikov
Zvykli ho vzývať i v prosbách za dobré počasie. Aj u nás býval zvyk, že v deň sv. Jakuba prinášali sedliaci prvé zrelé jabĺčka na požehnanie a do dnešného dňa im zvykneme hovoriť jakubky.
Zobrazovanie svätého Jakuba
Na obrazoch ho môžeme vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s fľašou, s vreckom a klobúkom. Na niektorých zobrazeniach sú poukazy na jeho mučeníctvo. Zobrazuje sa tiež ako rytier „Matamoros“ čo znamená „ničiteľ Maurov“.
Vyprosujme si dnes zápal apoštola Jakuba za Kristovu vec a silu svedčiť aj v nepriaznivých pomeroch.
tags: #evanjelium #podla #jakuba