Evanjelium podľa Jána, Kapitola 15: Výklad a Hlbší Pohľad

Prinášame plný text a výklad z Lectio divina, ktorý odznel v Katedrále sv. Martina.

Príď, Duchu Svätý, a daruj nám schopnosť, aby sme porozumeli, že Slovo, ktoré budeme počuť, hovorí priamo do nášho života a odhaľuje nám plán lásky, ktorý má náš dobrý Boh s každým z nás.

Príď, Duchu Svätý, a otvor sluch nášho srdca, aby sme pozorne počúvali Slovo a mohli sa znova prehĺbiť v tom, čo znamená byť skutočným žiakom Pána Ježiša a aby sme sa bez strachu rozhodli pre to, čo od nás žiada evanjelium.

Príď a pomôž nám, aby sme dovolili vstúpiť sile tvojho Slova do nášho života, aby ho premenila, aby ho urobila krásnym a aby všetci mohli vidieť, že aj my sme stretli nášho Pána a že toto stretnutie nám zmenilo život.

O Svätej zemi sa vo Svätom písme píše nielen ako o krajine, v ktorá „tečie mliekom a medom“, ale podľa Knihy Jozue je aj krajinou, v ktorej rastie vinič a olivy (Gn 24,13).

Skoro každá hebrejská rodina pestovala pri svojom dome vinič, ktorý bol tak upravený, že počas dlhého leta poskytoval tieň (1Kr 5,5) a ktorý prinášal aj užitočné strapce hrozna.

Strapce hrozna bývali sčasti usušené a potom použité napríklad na prípravu hrozienkového koláča a sčasti boli vytlačené a použité na prípravu vína.

Pán Ježiš rástol v tomto prírodnom prostredí a aj duchovnom prostredí, ktoré v Starom zákone hovorili o vyvolenom národe ako o vinici.

Podobenstvo o Viniči a Ratolestiach (Ján 15,1-8)

1 „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2 On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3 Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4 Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5 Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6 Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. 7 Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8 Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi."

Výklad veršov 1-8

Verš 1: „Ja som pravý vinič“. „Ja som“ je forma zjavenia, ktorá poukazuje na meno Boha záchrancu, toto meno bolo zjavené Mojžišovi.

Pán Ježiš ho používal o sebe samom, tak sa opakovane predstavoval.

Pri iných príležitostiach sa Pán Ježiš predstavil: Ja som chlieb, ja som svetlo, ja som dvere, ja som dobrý pastier, ja som vzkriesenie a život, ja som cesta, pravda a život.

Vinica je obrazom vyvoleného národa.

Tu je vinica nahradená „viničom“, prechádza sa od pojmu kolektívneho k individuálnemu, ktorý však predstavuje všetkých.

Tento prechod od kolektívneho k Jednému je podstatný.

V ňom, v Synovi, sa všetci stávame synmi a dcérami, pravým Božím ľudom, ktorý prináša ovocie zmluvy.

Pravá zmluva je zmluva medzi Otcom a Synom, ktorá zahrňuje celé stvorenie.

V tele Božieho Syna sa završuje spoločenstvo medzi Stvoriteľom a tvorstvom.

„Môj otec je vinohradník“. Ten, kto sa stará o vinič, je sám Otec vo svojej láske k Synovi.

Je to láska, ktorú prejavil Boh Izraelu, svojej vinici.

Ako je to vyjadrené v žalme 80: „Z Egypta si preniesol vinicu, pohanov si vyhnal a vysadil si ju. Pôdu si pripravil pre ňu, zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. Svojou tôňou pokryla úbočia a Božie cédre ratolesťami. Svoje výhonky vystrela až k moru, až po rieku Eufrat svoje letorasty.“

Ale tento rozkvet pominul kvôli nevernosti ľudu.

V speve o vinici, ktorý sa nachádza v 5. kapitole u proroka Izaiáša, sa hovorí, že: „Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky.“

Aké veľké je Božie sklamanie: „Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej?“ A prorok Jeremiáš to vyjadruje slovami: „Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil!

Boh je zarmútený kvôli svojmu ľudu a rovnako kvôli každému človeku a kvôli celému stvoreniu.

Ak neodpovedáme na Božiu lásku, je to zlyhanie pre nás, bolesť pre neho, my zlyhávame ako synovia a on trpí ako Otec.

V Ježišovi, Synovi človeka a Božom Synovi, konečne nachádza Božia večná zmluva v človeku odpoveď.

Otec je prirovnaný k vinohradníkovi, pracovitému a skúsenému, zamilovanému a trpezlivému, ktorý opatruje svoj vinič.

Verš 2: „On každú ratolesť […] na mne“. Spojenie Syna s každým človekom je ako spojenie viničného kmeňa s ratolesťou: majú ten istý život a prinášajú to isté ovocie.

V ňom, v pravom viničnom kmeni, sa vraciame k Bohu a k jeho zmluve.

Ratolesť, ktorá „neprináša ovocie“. Neprinášať ovocie znamená byť mimo základné prikázanie a požehnanie Stvoriteľa, ktorý chce, aby sa tvory podieľali na jeho plodnosti.

Objavuje sa otázka: ako môže byť človek v ňom a pritom neprinášať ovocie? Nanešťastie môžeme byť Ježišovými učeníkmi len podľa slov a pritom jeho slová nežiť.

Otec „odrezáva“ ratolesť, ktorá neprináša ovocie. Ježiš ako Syn nevylučuje žiadneho brata alebo sestru: všetci sme v ňom, lebo nás miluje.

Suché ratolesti nepredstavujú jednotlivcov, ktorí sa správajú málo príkladným spôsobom, ale sú obrazom ťažkostí, previnení voči evanjeliu, slabosti, malých i veľkých hriechov, ktoré sú prítomné v našom živote.

Otec „každú [ratolesť], ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Otec vinohradník sa stará o svoj vinič tým, že odrezáva neplodné ratolesti a prerezáva ostatné, aby boli ešte plodnejšie.

Nejde o vyhlásenie, že učeníci sú všetci nevinní, ale ide o poukaz na nástroj, ktorý používa Otec, aby čistil a orezával.

Pri Poslednej večeri Pán Ježiš povedal učeníkom: „Vy ste čistí, ale nie všetci.“ (porov. Jn 13,11) Nepriamo hovoril o Judášovi, o učeníkovi, ktorý predstavuje človeka, ktorá na jednej strane sa prihlásil ku Kristovi, ale zároveň sa zaoberá nepriateľskými plánmi voči Pánovým zámerom: chce moc namiesto služby, hľadanie prvého miesta namiesto hľadania posledného miesta.

Aj keď Božie zásahy spôsobujú niekedy bolesť, je to očisťujúce dielo Otcovo a prináša nakoniec radosť, lebo Božie „rany” sú len preto, aby viedli k zdraviu (Job 5,17-18: „Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj! On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.“)

V Liste Hebrejom nachádzame vysvetlenie: „Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi.

Stretnutie a porovnávanie sa s osobou Pána Ježiša a s jeho slovom predstavuje stálu a nevyhnutnú procedúru očisťovania.

Lebo „živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (porov. Hebr 4,12).

Nejestvuje skrytý kút v srdci, ktorý by nebol osvetlený jeho svetlom, nejestvuje tieň smrti, ktorý by on neožiaril.

Verš 4: „Ostaňte vo mne.“ To je požiadavka. Pán nás vyzýva, prosí nás, aby sme zostali ratolesťami spojenými s viničom.

„A ja [zostanem] vo vás“. My sme stále v ňom, lebo on nás miluje. Ale my z našej strany ho môžeme nemilovať a tým brániť, aby on bol v nás.

Verš 5: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Naša činnosť vychádza z toho, čím sme: v spojení so Synom Božím sme synmi a dcérami a môžeme prinášať ovocie vzájomnej lásky.

Naše spojene s Pánom je rozhodujúce aj v apoštolskej činnosti.

Jeden duchovný učiteľ hovoril, že ak nie sme „kontemplatívni“, je dobré venovať sa apoštolátu iba krátku dobu, akoby na skúšku.

V opačnom prípade spôsobíme sebe i iným škodu. Skutočná činnosť pramení z kontemplácie, rodí sa zo srdca, ktoré pozná a miluje Pána.

Spojenie s Pánom Ježišom nie je stav dajakého extatického vytrženia, ale konkrétny život, ktorý prináša ovocie. Mystiku lásky a mystiku služby nie je možné oddeliť od seba.

Verš 6: „Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria."

Verš 7: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás.“ Teraz Pán Ježiš upresňuje: zostávať v ňom znamená, že v nás zostávajú jeho slová.

Nestačí prijať Pána Ježiša ako osobu, je potrebné prijať aj jeho posolstvo so všetkým, čo povedal a to bez výhrad.

„Proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ Ak zostávame v ňom a jeho slová zostávajú v nás, žijeme v súlade s ním a chceme to, čo chce on.

Otec nám chce dať to, čo dal Synovi, čiže chce nám dať všetko.

„Podobenstvom o viniči [...] pokračuje celá história biblického uvažovania a rozprávania o viniči a dosahuje jeho konečnú hĺbku.

„Ja som pravý vinič,“ hovorí Pán (Jn 15,1). [...] Podstatným a významným v tejto vete je výrok „Ja som“. Sám Syn sa identifikuje s viničom, on sám sa stal viničom. Nechal sa zasadiť do zeme. Vstúpil do viniča: prekvapujúcim spôsobom sa tu nadväzuje na tajomstvo vtelenia, o ktorom Ján písal v Prológu. Teraz vinič už nie je stvorením, na ktoré sa Pán s láskou pozerá, ktoré však môže aj znova vytrhnúť a odhodiť. Tento vinič už nebude môcť byť nikdy vytrhnutý, nikdy nebude môcť byť vydaný napospas plieneniu: je s definitívnou platnosťou Boží, skrze Syna v ňom žije sám Boh. Prisľúbenie je neodvolateľné, jednota sa už nedá zničiť. Toto je veľký, nový Boží krok v dejinách, ktorý tvorí najhlbší obsah podobenstva: vtelenie, smrť a zmŕtvychvstanie sa stávajú viditeľnými v celej svojej šírke.

„Boží Syn Ježiš Kristus... nebol ,áno‘ aj ,nie‘, ale v ňom bolo iba ,áno‘. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ,áno“‘ (2Kor 1,19 n.) - tak to vyjadril svätý Pavol.

Povedali sme, že vinič už nemôže byť vytrhnutý, nemôže byť vydaný napospas plieneniu. Vyžaduje si však neustále očisťovanie.

Očisťovanie - vždy znovu ho potrebuje Cirkev, vždy znovu ho potrebuje jednotlivec. Ako bolestne sa nevyhnutné procesy očisťovania tiahnu celými dejinami, rovnako bolestne sa tiahnu životom ľudí, ktorí sa oddali Kristovi. V týchto očisťovaniach je stále prítomné tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania. Sebachválu človeka, ako aj inštitúcií treba obstrihávať; to, čo sa stalo príliš veľkým, treba opäť doviesť k jednoduchosti a chudobe samého Pána. Iba vďaka takýmto procesom odumierania trvá a obnovuje sa plodnosť.

Ovocie, ktoré od nás očakáva Pán, je láska, ktorá spolu s ním prijíma tajomstvo kríža, stáva sa účasťou na jeho seba-darovaní, a tým aj opravdivou spravodlivosťou, ktorú od nás očakáva Boh a ktorá pripravuje svet na príchod Božieho kráľovstva.

Ak je ovocím, ktoré máme priniesť, láska, tak jej podmienkou je aj toto „vytrvanie“, ktoré je hlboko späté s vierou, ktorá neopúšťa Pána.

V 7. verši sa ďalej hovorí o modlitbe ako o podstatnom momente tohto zotrvávania: tomu, kto sa modlí, je prisľúbené, že bude iste vypočutý. Modlitba v Ježišovom mene nie je však jednoduchým prosením o čokoľvek, ale prosbou o ten podstatný dar, ktorý Ježiš v rozlúčkových rečiach označuje ako „radosť“ a Lukáš ho nazýva Duchom Svätým (porov. (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., Dobrá kniha Trnava 2007, str.

„ [...] Ako je jedna vec nemať už viac horúčku a iná vec je zotaviť sa zo slabosti, ktorú spôsobila horúčka, a ešte, ako je jedna vec vytiahnuť šíp, ktorý sa zapichol do tela a druhá vec je potom uzdraviť ďalším liečením ranu, ktorú spôsobil šíp, tak aj prvá liečba pozostáva v odstránení príčiny choroby, čiže to, čo sa deje odpustením všetkých hriechov a druhá liečba je liečiť samotnú slabosť, čo sa deje krok za krokom postupujúc v obnove tohto obrazu. Tieto dva momenty sú vyjadrené aj v žalme, v ktorom čítame: „On nám odpúšťa všetky naše previnenia“, to, čo sa uskutočňuje pri krste, potom žalm pokračuje: „On uzdravuje všetky naše choroby,“ (Ž 102,3) čo sa uskutočňuje každodenným napredovaním, keď sa obnovuje tento obraz. O tomto obnovovaní hovorí už jasne Apoštol, keď napísal: „Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.“ (2Kor 4,16)

Teraz sa „obnovuje v poznaní Boha“ (Kol 3,10)1, čiže „obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4,24), podľa pojmov, ktoré používal Apoštol vo svedectve, ktoré predložil trocha vyššie. Teda ten, ktorý sa každý deň obnovuje postupujúc v poznaní Boha a v pravej spravodlivosti a svätosti, prenáša svoju lásku od vecí časných na večné, od vecí vnímateľných telesnými zmyslami k vnímateľným duchom, od telesných na duchovné a starostlivo sa venuje tomu, aby sa odlúčil od časných vecí tým, že brzdí a obmedzuje vášnivosť a venuje sa tomu, aby sa konaním skutkov lásky spojil s večnými skutočnosťami. Je mu to možné len v tej v miere, v akej prijíma Božiu pomoc. A je to Boh, ktorý nám povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5) Kohokoľvek posledný deň jeho života prekvapí v tomto rozvoji a raste a vo viere v Prostredníka, taký človek bude prijatý svätými Anjelmi, aby ho uviedli k Bohu, ktorého si uctieval, aby prijal od neho dokonalosť a na konci časov mu bude dané telo neporušiteľné, aby nebolo už viac určené na utrpenie ale na slávu. V tomto stave bude dokonalá podobnosť s Bohom (Gn 5,1 a Jak 3,9), keď dosiahne videnie Boha. O tomto videní hovorí Apoštol Pavol: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre.

Láska a Priateľstvo (Ján 15,9-17)

9 Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11 Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. 12 Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. 13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. 14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15 Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17 Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.

Verš 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.

Verš 12 Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

Verš 13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Verš 14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.

Verš 15 Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.

Verš 16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.

Podobenstvo o viniči úzko súvisí s ustanovením Eucharistie.

Inak obraz viniča bol učeníkom veľmi blízky a známy, lebo Palestína bola odpradávna krajom hrozna a vína.

Spasiteľ nám chce objasniť úzke spojenie medzi sebou, duchovným viničom, ktorý je zdrojom všetkých milostí, a veriacimi, ktorí sa vierou a láskou do neho zapájajú a z neho ako ratolesti vyrastajú a čerpajú šťavu nadprirodzeného života.

Nenávisť Sveta a Svedectvo Ducha (Ján 15,18-27)

18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. 20 Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21 Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. 22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23 Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. 24 Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25 To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.« 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. 27 Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

Verš 18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás.

Verš 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.

Verš 20 Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.

Verš 21 Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal.

Verš 22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech.

Verš 24 Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca.

Verš 25 To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.«

Verš 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.

Aký bude osud učeníkov, Cirkvi vo svete? Ak je podľa podobenstva o viniči život Cirkvi životom Krista, potom aj ona bude mať ten údel, aký mal Kristus.

Verš 27 Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

Pre lepšie pochopenie kontextu odporúčame prečítať si Prológ Evanjelia podľa Jána (Ján 1,1-18), ktorý hovorí o Slove, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.

Tabuľka: Kľúčové pojmy a ich význam v Jánovi 15

tags: #evanjelium #podla #jana #kap #15