Štvrtá z deviatich katechéz môže poslúžiť ako námet na stretnutie pre mládež. Táto katechéza sa zameriava na úryvok z Evanjelia podľa Jána (Jn 4, 1-42), kde Ježiš stretáva Samaritánku pri Jakubovej studni.
Ježiš a Samaritánka pri Studni: Hľadanie Vzťahu a Pravdy
Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján - hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -, opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. Pritom musel prejsť cez Samáriu. A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka.
Vtedy sa nečakane prihovoril žene - Samaritánke a povedal jej: „Daj sa mi napiť!“. Aj Ježiš bol smädný a sadol si k studni. V tomto postoji bol Ježiš príkladom odvahy. Židia sa so Samaritánmi nestretávali a v tej dobe nebolo pre muža dovolené rozprávať sa osamote so ženou. Ježiš však búral bariéry. No nie v tom zmysle, ako to dnes často robia mnohí mladí ľudia - búrajú všetky konvencie, zaužívané spôsoby slušnosti, zdvorilosti, jemnocitného správania sa v slove, v správaní sa na hlučných podujatiach… I tam sa často búrajú bariéry, ale - povedzme si pravdu - na to netreba až tak veľa odvahy. To by sme skôr nazvali nespútanosťou. Ježiš, keď búra bariéry, robí tak preto, aby zaniesol radostnú zvesť o Bohu aj k tým, u ktorých by to bolo prekvapivé.
Smäd po Vzťahoch
Ježiš bol smädný po vzťahoch cez ktoré prinášal posolstvo radosti a spásy. Boh je vzorom tohto smädu po vzťahoch. Boh sám žije vo vzťahoch - v Trojici. A tento smäd po vzťahoch vyjadril aj v tom, že nám poslal svojho Syna, ktorý sa stal podobným nám vo všetkom okrem hriechu. Tak veľmi túžil vstúpiť do vzťahu k nám, že sa k nám znížil. A Ježiš vo svojej prosbe k Samaritánke: „Daj sa mi napiť!“, vyjadruje svoju túžbu vstúpiť do vzťahu. Lebo vzťah je prvý kontakt viery.
Skúšaj v sebe objavovať tento smäd po prežívaní viery vo vzťahoch. Veľmi sme poznačení individualizmom a to sa prejavuje aj v prežívaní našej viery. Ale žiť si svoju vieru odizolovaný od iných vo svojej „pevnosti“, do ktorej nik nemôže vstúpiť, určite neprináša radosť. Neboj sa vstúpiť do spoločenstva tých mladých, ktorí sa dokážu podeliť o svoju vieru navzájom medzi sebou. Ježiš je smädný po vzťahoch. A my tiež, pretože sme stvorení na obraz Boží.
Všetci - aj Ty určite - cítime v sebe ten zvláštny smäd a niekedy ani nevieme, po čom sme smädní. Svet ponúka mnoho príležitostí, ako si uhasiť tento smäd. Predstav si teraz nejakého človeka, ktorý kráča po púšti. Je už veľmi vyčerpaný a hlavne vysmädnutý a vyhladnutý, takmer stráca vedomie. A zrazu v diaľke uvidí oázu. Z posledných síl sa k nej priblíži. A keď dôjde na jej okraj, uvidí tam odpadkový kôš. A keďže je vysmädnutý a vyhladnutý, začne z neho vyťahovať odpadky, olizovať ich a bude celý šťastný, že aspoň trochu uhasí svoj smäd i hlad. Ale keby si dal ešte trochu námahy a odvahy a podišiel by ďalej, do centra oázy, našiel by tam prameň čistej vody a napil by sa ako človek, ktorý cíti svoju hodnotu.
Podobne my všetci cítime smäd, lebo sme tu akoby na púšti. Ale niekedy by sme chceli príliš lacno uhasiť svoj smäd, vyčerpaní sa zastavíme na okraji „oázy“ a vyberáme odpadky z odpadkového koša. Vtedy nevidíme pravdivo seba a svoju hriešnosť, hoci si myslíme, že je všetko v najlepšom poriadku. Ako často sa to podobá na tento obraz, keď napríklad prepíname programy televízie a sýtime sa mnohým „odpadom“. Alebo keď surfujeme po internete a prezeráme si toľko hlúpostí, nepotrebností i škaredostí, ktoré sú skutočnými odpadkami. Alebo, keď sa niekto rúti do mnohých povrchných vzťahov a odchádza z nich stále viac zranený.
Odvaha Spoznať Pravdu
Odpovedať na toto pozvanie však vyžaduje skutočnú odvahu. Odvahu spoznať pravdu o sebe. Samaritánka ju našla, nechala džbán, ktorým by si nabrala iba takú vodu, z ktorej by bola naďalej smädná a utekala svedčiť o Ježišovi. To bolo niečo, čo skutočne uhasilo smäd a mnohí uverili práve vďaka jej svedectvu.
Ale spomeň si na iný moment, keď Ježiš túžil po vode. Keď visel na kríži, zvolal: „Žíznim!“, alebo ináč povedané: „Som smädný!“. V tomto kritickom momente zaznieval z kríža jeho hlas akoby hľadal ľudí podobných tej Samaritánke. I vtedy svojim výkrikom hľadal tých, ktorých srdce by citlivo reagovalo na jeho zvolanie. Tých, ktorí by si pravdivo priznali svoje „prešľapy“, ktorí by odvážne urobili krok k nemu, aby už neboli smädní. Vtedy, v tej chvíli na kríži, nebolo pozitívnej odozvy na Ježišovo volanie. Ktovie, možno Ježiš v tom momente myslel aj na Samaritánku, ktorá túžila uhasiť svoj smäd po pravde.
Milý priateľ, určite aj Ty cítiš smäd po pravdivom poznaní seba, po pravých hodnotách, po niečom, čo by napĺňalo Tvoj život nielen na krátku chvíľu, ale čo by uhasilo Tvoj smäd. Na diaľnici života, ktorou cestuješ, či na skalných chodníkoch svojej životnej cesty, ktorou putuješ, prichádzajú momenty, kedy obzvlášť pociťuješ smäd. Svet Ti ponúka mnoho príležitostí, ako uhasiť smäd. Ponúka ti svoje „pravdy“. No i Ježiš - Priateľ i Záchranca, Ti ponúka prameň živej vody. Rozhodnúť sa vstúpiť do vzťahu s ním, rozhodnúť sa žiť svoju vieru v spoločenstve, si vyžaduje odvahu - pravdivo si priznať svoju slabosť a napiť sa.
Chce to odvahu zanechať staré spôsoby života. Chce to odvahu prísť do centra oázy, do spoločenstva ľudí živej viery, kde prebýva náš Pán - ten, ktorý je prameňom živej vody, ten, ktorý je Pravda. Chce to odvahu ostať niekedy sám na kríži, ako ostal náš Pán.
Čo si ako prvé všimneme na Samaritánke v tomto rozhovore s Ježišom, je jej záujem o hľadanie skutočnej pravdy a tiež spôsob, akým prijíma jeho slová. Stretáva pre ňu neznámeho človeka, ktorý ju presviedča že jej dokáže dať živú vodu. Iný človek by po takýchto slovách zrejme stratil záujem o ďalší rozhovor a ešte by si aj o tomto človeku niečo pomyslel. Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.
Ako reagujeme my na Ježišove slová o živej vode? Nestáva sa nám, že sa nesnažíme hľadať Božiu vôľu a hovoríme o „inej vode“?
Ježiš hovorí Samaritánke slová, ktoré by možno najradšej nepočula. Priamo jej hovorí, že nekonala správne a ukazuje pravdu o jej živote. No všimnime si postoj Samaritánky - jej odvahu prijať túto pravdu o sebe.
Ježiš Samaritánke tak zmenil pohľad na seba a na život, že neváhala a bežala späť do svojho mesta. Dávno to tušila, no nikdy si túto pravdu o sebe nepriznala. Teraz si ju nielenže priznala, ale ju aj prijala. Potom už nemohla spraviť nič iné, len to oznámiť „svojim”, tým, ktorí možno tiež žili v nejakých polopravdách alebo nepravdách....
Spätná Väzba: Dar, Ktorý Posúva Vpred
Ježiš dal Samaritánke spätnú väzbu na jej život. Nerobil to však preto, aby ju ponížil alebo odsúdil, ale aby ju nasmeroval na správnu cestu. K spätnej väzbe ho motivovala láska. Čo je vlastne spätná väzba? Je to akákoľvek reakcia na naše správanie, ktorú dostávame od svojho okolia.
Ako dobre podávať spätnú väzbu:
- Chváliť druhých je dôležité.
- Pri dávaní aj prijímaní spätnej väzby sa zaujímaj o názor toho druhého.
- Každú spätnú väzbu sa snaž prijímať ako dar.
- Spätnú väzbu podávaj medzi štyrmi očami.
- Niekedy je dobré potvrdiť si spätnú väzbu, ktorú sme dostali, aj u iných ľudí.
Čomu sa vyhnúť pri podávaní spätnej väzby:
- Negatívnu spätnú väzbu nikdy nepouži na to, aby si toho druhého ponížil alebo zosmiešnil pred ostatnými.
- Pri podávaní spätnej väzby je dôležité podať ju s čo najmenším časovým odstupom od udalosti, ktorej sa týka.
- Spätnú väzbu odkladaj na neskôr.
- Spätnú väzbu daj bez ohľadu na to, ako sa ten druhý cíti. Má dnes mizerný deň? Ak chceme, aby naša spätná väzba bola efektívna, potrebujeme vystihnúť aj správny čas, kedy ju podať.
- Snaž sa sústredene počúvať, aby si tomu druhému porozumel. Počas toho, ako rozpráva nepremýšľaj nad tým, čo mu odpovieš.
Spätnú väzbu podávaj na správanie, nie na osobu. Ak ťa niekto skritizuje, uraz sa na smrť. Aj keď je to pre teba nepríjemné, udrž si na uzde svoje pocity, hnev, nutkanie brániť sa. Keď ti niekto dáva spätnú väzbu, počúvaj ho iba na pol ucha a hneď rozmýšľaj nad tým, čo mu odsekneš. V žiadnom prípade neklaď otázky a nikdy sa nepýtaj na názor toho druhého. Spätnú väzbu daj bez ohľadu na to, ako sa ten druhý cíti. Má dnes mizerný deň?
| Prvok | Účel |
|---|---|
| Citrón (kyslosť) | Poukázať na negatíva a oblasti na zlepšenie |
| Med (sladkosť) | Vyvážiť pozitívami a oceniť silné stránky |
Samaritánka pri studni: Zhrnutie a význam príbehu
Nový Zákon a Evanjeliá
Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje štrnásť Pavlových listov, ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána.
Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána.
- Evanjelium podľa Matúša (Mt) dokazuje, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš.
- Evanjelium podľa Marka (Mk) je najstarším evanjeliom.
- Evanjelium podľa Lukáša (Lk) sa vyznačuje pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom.
- Evanjelium podľa Jána (Jn) má odlišnú štruktúru oproti synoptickým evanjeliám.