Ako sa Ján líši od Matúša, Marka a Lukáša --- A prečo na tom záleží
Biblická prehistória a patriarchovia
Poďme sa krátko zastaviť pri historickosti obdobia patriarchov. Musíme uznať, že nejestvuje žiadny mimobiblický dokument, ktorý by spomínal patriarchov tak, ako ich uvádza Sväté písmo. Ich osudy sa nedostali do kráľovských záznamov vtedajšej doby. To neznamená, že biblické texty neobsahujú historické prvky.Biblické texty obsahujú historické prvky, napríklad zmienky o živote kočovných pastierov, ktorí žili v tejto oblasti v 2. tisícročí pred Kr. Po zmene klimatických podmienok znova opustili pôdu a venovali sa chovu. Právne dokumenty z Nuzi, ktoré hovoria o vzťahu muža k svojej panej manželke, predávanie otrokov a ich cena, vzťah sestra manželka, ale aj spôsob uzatvárania zmlúv zodpovedá datovaniu 2. tisícročia pred Kr. Tieto texty sa zaoberajú otázkami ako stvorenie človeka, pôvod zla, vzťahy v rámci rodiny, klanu a kmeňa, práva a povinnosti, vzťah k pôde a majetku atď.

Abrahám stretáva Melchizedeka
Kniha Genezis
Genezis (Gn) znamená "Na začiatku". To je aj hebrejský názov celej Gn. Názov "Genezis" pochádza z gréckeho názvu knihy "genesis" = "pôvod". Iné pomenovanie pre Gn je aj "Kniha pôvodu". Označenie Pentateuch je iné pomenovanie pre Gn, Ex, Lv, Nm, Dt, čo môžeme preložiť ako "Kniha v piatich zväzkoch".Tradícia Mojžišovho autorstva sa opiera o svedectvo vychádzajúce zo samotného textu Pentateuchu. Dnes vieme, že Pentateuch pozostáva z rôzne starých textov, ktoré pochádzajú od 10. storočia po 5. storočie pred Kr., a teda za jeho vznikom stojí viacero neznámych autorov. Medzi tieto dokumenty patria:
- jahvistický dokument (J): vznikol v Judskom kráľovstve v 10. - 9. stor.
- eloohistický dokument (E): vznikol v Izraelskom kráľovstve od pol. 9. stor. do začiatku 8. stor.
- deuteronomistický dokument (D): pochádza zo 7. stor.
- kňazský dokument (P = Priesterkodex); zostavili ho kňazské kruhy niekedy v 5. storočí.
Genezis je dôležitá pre pochopenie celého posolstva Svätého písma. Vysvetľuje pôvod sveta a človeka, o vzťahu medzi ľuďmi navzájom a k ostatnému stvorenstvu. Genezis jasne potvrdzuje monoteizmus = uctievanie jediného Boha uprostred rôznych polyteistických predstáv okolitých národov. Zjavné je to najmä v príbehoch patriarchov, ktorí si zachovali vieru v jedného Boha v rôznych skúškach.
Genezis vysvetľuje pôvod podstatných prvkov viery izraelského národa: monoteizmus, obriezku, prinášanie zvieracích a nie ľudských obiet Bohu, chápanie vyvolenia na základe uzatvorenia zmluvy atď. Duchovné posolstvo je odovzdané cez príbehy naráciu, keď sa striedajú veľké naratívne celky s krátkymi.
Abrahámov cyklus
Abrahámov cyklus môžeme vnímať aj ako dejiny skúšok a požehnaní. Tým sa nadväzuje na vôbec prvé kapitoly knihy, keď Boh požehnal stvorený svet. Hoci požehnanie zahŕňa všetky oblasti života, vo vtedajšom chápaní bolo "najhmatateľnejšie" plodnosťou, rastúcim potomstvom a prosperitou majetku. Čitateľ môže z perspektívy Abraháma prežívať dobrodružstvo cesty s Bohom, ak sa nechá ním viesť po ceste podobne, ako to urobil Abrahám. Abrahámov odchod z Mezopotámie je príkladom viery a dôvery. Abrahám sa v cudzom prostredí stáva odlišným od okolitého sveta, ale napriek tomu zachováva vernosť Bohu. Je to ukázané v tom, ako v rôznych skúškach poslušne nasleduje Božie usmernenia.Biblické rozprávanie o obetovaní Izáka (Gn 22) nesmieme hodnotiť kritériami dnešnej doby. Národy, ktoré vtedy žili v Kanaáne, poznali prinášanie ľudských obiet, predovšetkým malých detí. Boh však Abraháma od takejto obety oslobodzuje a neviaže ho podobná povinnosť. Boh však ukazuje, že nechce ľudské obety. Cieľom rozprávania nie je iba odstránenie ľudských obiet, ale predovšetkým ukázať na Abrahámovu poslušnosť a vieru.
Izák a Jakub
Rozprávanie o patriarchoch sa Izákovi venuje dosť málo. Väčšina Izákových udalostí je spojených s jeho otcom Abrahámom. Jeho meno zostáva nezmenené - na rozdiel od Abraháma a Jakuba. Pre izraelský národ sa stáva dôležitým Jakub, ktorému je venovaný druhý cyklus. Z neho pochádza dvanásť synov, čo je základ pre kmene Izraela. Biblické rozprávanie predstavuje Jakuba bez akéhokoľvek idealizovania. Jakub za šošovicu získava od Ezaua prvorodenstvo a potom aj otcovo požehnanie. Samozrejme, správanie Jakuba nie je možné hodnotiť na základe morálnych kritérií dnešnej doby. Človek, ktorý myslí na budúcnosť, váži si právo prvorodeného, a tak stojí v protiklade s ľahkovážnosťou Ezaua.Základom Jakubovho cyklu je jeho putovanie do Haranu a naspäť. V biblickom myslení sú sny formou Božej komunikácie. Nádherným je príbeh Jakubovej lásky k Ráchel. Sila lásky dokáže zmeniť srdce dovtedy prefíkaného Jakuba na srdce milujúceho muža. Vďaka sile lásky dokáže Jakub vydržať príkoria, ktoré zažije u strýka Labana v Harane. Človek sa stáva aj ľahšie zraniteľným. Jakubov pobyt u Labana mu však pomohol vnútorne dozrieť. Vzťah k Ráchel je symbolom lásky k Bohu.
Jozefov cyklus
Ďalší cyklus hovorí o Jozefovi a jeho rodine. V týchto častiach Boh "ustupuje" z aktívnej postavy a skôr koná "v úzadí" príbehov. Boh obdaril Jozefa mimoriadnymi schopnosťami a múdrosťou. Jozef, podobne ako jeho otec Jakub, strávi 20 rokov v cudzine. V príbehoch sa riešia rodinné napätia, o ktoré v Gn nie je núdza. Pripomeňme niektoré: Kain - Abel, Izák - Izmael, Ezau - Jakub. Jozef sa stretáva so svojím bratom. Ako to bolo v prípade Jakuba, aj tu uvidíme postupnú premenu od nenávisti k odpusteniu. Jozefov príbeh ukazuje krásnu cestu osobného prerodu a vnútorného dozretia.Jozef je rozmaznaným synom; donáša na bratov, provokuje ich a teší sa rôznym privilégiám zo strany otca. Jeho veľkosť však závisí od otca. Dostane sa mu poníženia od bratov, je predaný za otroka, dostane sa až do väzenia v Egypte, teda až na samé dno ľudskej existencie. Avšak vďaka Božej pomoci sa stáva druhým najdôležitejším človekom po faraónovi. Počas svojho putovania sa učil sa dôverovať Bohu, ktorého nikdy nezaprel. Vďaka tomu sa stáva schopným slúžiť sa Bohu. Posledné Jakubove slová, tzv. Jakubov testament v 49, 1 - 33 zjednocujú celú Gn. Božie prísľuby dané jednotlivým patriarchom ohľadom národa, veľkého potomstva, zasľúbenej krajiny, sa tu spájajú.
Evanjelium podľa Marka
Evanjelium podľa Marka je dnes považované za najstaršie napísané evanjelium. Znamená to, že Mk je prvým spisom, ktorý prináša nový literárny druh s názvom evanjelium. Avšak prvotný význam slova "evanjelium" nie je spis alebo literárne dielo. V dnešnej dobe, keď sa povie slovo "evanjelium", sme navyknutí myslieť na dielo podľa Marka, Matúša, Lukáša a Jána. Evanjelium je Ježiš. On nie je iba obsahom evanjelia, ale on je Evanjeliom. Toto Ježišovo posolstvo dostalo koncom 2. polovice 1. storočia po Kr. podobu písaného textu, aby sa zachovalo pre ďalšie generácie človeka. Napísané evanjeliové spisy boli odovzdávané bez udania autora. Autori boli doplnené a členené až neskôr.
Svätý Marek
Autorstvo Evanjelia podľa Marka
Podľa tradície, Marek napísal presne to, čo si pamätal z vecí, ktoré povedal a urobil Kristus. Marek sa nedopustil žiadnej chyby, ale tak napísal veci, ako si ich pamätal. Ak berieme do úvahy toto svedectvo, potom následne hľadáme v novozákonných textoch tie miesta, ktoré spomínajú postavu Marka, aby sme sa pokúsili identifikovať autora evanjelia, ktorého najstaršie svedectvá cirkevných otcov uvádzajú pod menom Marek.Skutky apoštolov spomínajú Jána Marka, ktorý sa po Petrovom vyslobodení z väzenia uchýlil v dome Márie, matky Jána Marka. Ján Marek bol spoločníkom Pavla a Barnabáša na ich prvej misijnej ceste. Neskôr, ako spomínajú Sk 15, 39, vydal sa s Barnabášom na Cyprus. Tradícia síce pripisuje autorstvo práve uvedenej osobe, ale pochybnosti ostávajú. Nie je isté, či v uvedených textoch ide vždy o jednu a tú istú osobu. V tých časoch bolo latinské meno "Marcus" = "Marek" veľmi rozšírené. Preto sa nedá s úplnou istotou povedať, že Ján Marek spomenutý v Skutkoch apoštolov je identický s Markom, ktorému sa pripisuje autorstvo evanjelia.
Adresáti a datovanie
Najčastejšie sa berie mesto Rím ako miesto vzniku evanjelia. V jeho prospech hovoria aj vnútorné svedectvá, ktoré nachádzame v samotnom texte evanjelia. Jedným z nich je skutočnosť, že Mk obsahuje veľa "latinizmov". Ide o latinské slová, ktoré Mk jednoducho len transliteroval prepísal do gréckych písmen. Marek musel vysvetliť, čo je kvadrans. Existoval latinský peniaz kvadrans štvrťpeniaz. Taktiež Evanjelium podľa Marka cíti potrebu vysvetliť hodnotu gréckeho peniazu. To naznačuje, že adresáti boli pravdepodobne z rímskeho prostredia, ktorým grécke mince boli neznáme. Ďalším príkladom je, že Marek prekladá slovo "praetorium" čiže do vládnej budovy. To naznačuje, že evanjelium bolo určené pre kresťanov z časti Rímskej ríše, ktorí potrebovali grécko-latinské vysvetlenia.Evanjelium podľa Marka bolo napísané skôr, ako evanjeliá podľa Matúša a Lukáša, z ktorých čerpali Mt aj Lk. Svedectvá cirkevných otcov hovoria, že Mk napísal svoje evanjelium v období okolo smrti apoštola Petra. Preto jeho pravdepodobný vznik sa datuje okolo roku 70 po Kr.
Obsah a štruktúra Evanjelia podľa Marka
Evanjelium podľa Marka sa zameriava na "činy" a maximum Ježišových skutkov. Cez Ježišove zázraky, uzdravenia, vzkriesenia atď. chce evanjelista ukázať, že v Ježišovi z Nazareta prichádza Božie kráľovstvo. Jadrom evanjelia je predstavenie Ježiša Krista, ktorému predchádza úvod. Utrpenie Ježiša zaberá až 1/5 jeho evanjelia. Už v 11. kapitole je opísaný Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema.Mk má jednoduchú schému: Galilea Judsko Jeruzalem. Celé Ježišovo účinkovanie začína v Galilei. Tam si povoláva apoštolov, ohlasuje Božie kráľovstvo, koná zázraky, potom prechádza do Judska, konkrétne do Jeruzalema, kde zomiera a vstane z mŕtvych. Oproti ostatným evanjeliám, Mk si svoje rozprávanie veľmi nerozširuje (napríklad o Ježišovo detstvo, príhovory, napomenutia, ďalšie jeho zázraky). Evanjelium podľa Marka sa delí na dve základné časti. Prvá časť sa niekedy označuje názvom "Tajomstvo kráľovstva". Dôraz sa kladie na predstavenie Ježiša, ktorý slovami a predovšetkým skutkami ohlasuje príchod Božieho kráľovstva. Evanjelium končí správou o Ježišovom zmŕtvychvstaní v 16, 20. Tým sa napĺňa Ježišovo poslanie.
Viera v Evanjeliu podľa Marka
Viera (t. j. viera v Ježiša) je podobná viere otca, ktorý volá: "Verím. Pomôž mojej nevere!" Viera je základným prvkom pre spoločenstvo veriacich, ktorým je Evanjelium podľa Marka adresované. Viera nie je vždy jednoduchá. V živote spoločenstva veriacich sa nachádzajú hrdinské činy a Mk to nezakrýva. Viera, v časoch prvej cirkvi, ale aj dnes, je cestou skúšok a vydávania svedectva. Pre Mk ideálom žitia viery je služba podľa Ježišovho vzoru. Človek sa nemôže v otázkach viery spoliehať na vlastné sily, ale vyžaduje dôveru v Boha.Mk nás vyzýva, aby sme sa aj my pýtali, kto je Ježiš? Kto je Ježiš pre mňa? Za koho ho považujem? Ježiš robí veľa zázrakov, uzdravení a vyháňa zlých duchov a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ľudia ho poznajú, že predsa budú vedieť, kto je On. Opak je pravdou. Keď sa Ježiš pýta, za koho ho ľudia pokladajú, odpovede sú rôzne: Ján Krstiteľ, Jeremiáš, Eliáš alebo niektorý z dávnych prorokov. Nikto však nepovie, že ľudia vedia, že On je Boží Syn. Podobne sú na tom aj učeníci. Ježiš im musí neustále dohovárať. Učeníci mali inú predstavu o tom, aký má byť Mesiáš, akým spôsobom sa má správať. To sa tiahne počas celých dejín kresťanstva až do dnešných dní. Aj teraz pre neveriacich ľudí ostáva Ježiš nepoznaným. Hľadanie odpovede na otázku, kto Ježiš vlastne je, nedotýka sa len zástupov. Aj samotní učeníci sú postavení pred úlohu spoznávať, kto je pre nich Ježiš. Je to aj naše poslanie. Vrcholom odhalenia Ježišovej pravej identity je kríž. Kto by už len povedal o tomto mužovi bolesti, ktorý visí na dreve opustený a vysmiaty v bolestiach, že je Boží Syn? A práve pohanský vojak vyznáva: "Tento človek bol naozaj Boží Syn!"
Záver Mk je krátky a náhly. Utrpeniu sú venované dlhé verše, o vzkriesení je len krátka zmienka. Je to úmysel. Marek chce, aby sme rozmýšľali nad tým, čo to znamená pre náš život, a aby sme spoznali jeho pravú totožnosť, jeho identitu; že je Boží Syn tak, ako ho spoznal rímsky vojak pod krížom. Mk v mnohých svojich príbehoch ukazuje, že pre prijatie Božieho kráľovstva, je podstatná viera. Len vďaka viere človek mohol začať, zakúsiť silu spásy, ktorá oslobodzuje od zla, ktorým je hriech alebo choroba. "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1, 15). Táto počiatočná Ježišova výzva, je prítomné v celom evanjeliu, ako neustála požiadavka pre všetkých, ktorí k Ježišovi pristupujú v minulosti aj dnes. Preto Evanjelium podľa Marka môžeme v istom zmysle nazývať "svedectvom viery", lebo bolo napísané, aby ľudia uverili, že Ježiš z Nazareta je Mesiáš a Spasiteľ všetkých ľudí.
Porovnanie Genezis a Evanjelia podľa Marka
Dôležitou črtou obidvoch biblických spisov je "cesta viery". V Gn je to ešte zvýraznené tým, že duchovná cesta osobného dozrievania patriarchov je prepojená s geografickým putovaním. Obidva spisy sa zaoberajú otázkou, kto vlastne Ježiš Kristus je. Boh koná prostredníctvom patriarchov znamenia, v Mk Boh koná prostredníctvom vlastného Syna Ježiša Krista zázraky a znamenia. Patriarchovia sa v čítaní Svätého písma stali predobrazom, ktorý svoje naplnenie dosahuje v osobe Ježiša Krista.Stará zmluva sa napĺňa v Novej zmluve, ktorú Boh uzavrel v Ježišovi Kristovi s celým ľudstvom. Obetovanie Izáka je predobrazom obetovania Ježiša Krista. Niektoré udalosti zo života Jozefa môžeme chápať ako predobraz Ježiša Krista. Jozef je predaný do otroctva za 20 strieborných, potom nevinne odsúdený do väzenia v Egypte. Ježiš je "predaný" za 30 strieborných a nevinne odsúdený. Svätopisec v Gn chápe všetky udalosti s Jozefom, ako Boží zásah, aby zachránil svojich bratov: "Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive." (Gn 45, 5) Rovnako my kresťania chápeme Ježišov život, smrť a zmŕtvychvstanie, ako Boží plán, aby sme my, jeho bratia a sestry, ostali nažive. Jakubov požehnanie a prísľuby svojmu synovi Júdovi v Gn 49, 10 má mesiášsky charakter: "Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde Ten, ktorému prislúcha žezlo a ku ktorému sa pritúlia národy." V osobe Ježiša Krista sa definitívne napĺňajú prísľuby, ktoré Boh dal patriarchom. Mk ukazuje naplnenie prísľubov v pokornom služobníkovi Ježišovi z Nazareta, ktorý ide na osliatku do Jeruzalema. Cesta utrpenia je cestou kráľovskej moci Mesiáša.
Testové otázky a odpovede
Najskôr písomka- Z akého jazyka pochádza slovo Biblia a čo toto slovo znamená?
- Akým iným názvom nazývame Bibliu?
- Kto je primárnym a sekundárnym autorom Biblie?
- Koľko kníh obsahuje celá Biblia?
- Koľko kníh obsahuje Starý zákon?
- Koľko kníh obsahuje Nový zákon?
- Knihy Starého zákona rozdeľujeme na 4 časti. Vymenuj ich.
- Knihy Nového zákona rozdeľujeme na 4 časti. Vymenuj ich.
- Aký jazyk je na obrázku a ktorá časť Biblie je v ňom napísaná?
- Vymenuj knihy Penteteuchu:
- Vymenuje evanjeliá (evanjelistov):
- Vedľa názvu knihy napíš, či táto kniha patrí do Starého zákon (napíš SZ) alebo Nového zákona (napíš NZ)
- Skutky apoštolov
- Jób
- Kniha proroka Amosa
- Numeri
- Druhý Jánov list
- Genezis
- Žalmy
- Júdov List
- Evanjelium podľa Marka
- Pieseň piesní
- Judita
- List Filipanom
- Čo znamená, že Biblia je nevyčerpateľný zdroj?
- Čo je Lectio divina?
- Vymenuj aspoň 3 spôsoby čítanie Biblie
- Zakrúžkuj možnosť, ktorá vyjadruje správny vzťah Biblie a vedy (rozumu):
- Keď sa v Biblií píše o niečom, čo je proti vedeckému poznaniu, treba sa prikloniť k Biblickému učeniu a vedecké poznanie považovať za nepravdivé. Pravdu môže mať iba Biblia.
- Keď sa v Biblií píše o niečom, čo je proti vedeckému poznaniu, treba sa prikloniť k vedeckému poznaniu a Biblické učenie považovať za nepravdivé. Pravdu môže mať iba veda.
- Keď sa v Biblií píše o niečom, čo je proti vedeckému poznaniu, treba toto vedecké poznanie prijať a použiť pre správnejší výklad Biblie. Pravdu má aj veda aj Biblia.
- Kto je Svätopisec?
- Čo znamená pojem prorok a čo bolo úlohou proroka?
- Čo je to biblická inšpirácia? Vyber správnu možnosť:
- Svätopisec (čiže ľudský autor Sv. písma) píše to, čo mu Boh zjavil, avšak svojim vlastným ľudským spôsobom.
- Svätopisec (čiže ľudský autor Sv. písma) zapisoval to, čo mu Boh nadiktoval - od slova do slova.
- Za inšpirovaný je považovaný taký spis, ktorý demokratickým hlasovaním schválila rada starších židov (pokiaľ ide o Starý zákon) alebo apoštoli (pokiaľ ide o Nový zákon)
- Čo je to Tradícia?
- Priraď k symbolom evanjelistov ich mená:
- Lev -
- Človek -
- Orol -
- Býk -
- Prečo majú evanjelici v Biblií o 8 kníh menej?
- Vymenuj štyroch väčších prorokov:
- Ako sa volá prvý preklad SZ do gréčtiny?
- Ako by si odpovedal/a na tieto podnety:
- Biblia nemôže byť pravdivá, pretože podľa nej vznikol svet za 6 dní a vyzerá ako doska.
- Boh je podľa Biblie krutý, pretože je tam viacero textov, v ktorých prikazuje zabíjať
- Evanjelií bolo v skutočnosti viac, ale Cirkev si vybrala iba tie, ktoré jej vyhovovali
- Vymenuj aspoň 10 starozákonných postáv. Napíš ich ale chronologicky, čiže v takom poradí, ako nasledujú doradu vo Svätom písme.
Samozrejme, inak odpovedá žiak, ktorý sa to celý školský rok učil a inak bežný človek. Podobne by takmer nikto z nás nenapísal na jednotku ani písomku z chémie, ktorú sme kedysi písali.
tags: #evanjelium #podla #marka #test