Evanjelium podľa Matúša 14,17: Podrobný výklad

Evanjelium podľa Matúša je jednou z najdôležitejších kníh Nového zákona, ktorá ponúka hlboký pohľad na život, učenie a poslanie Ježiša Krista. Táto kniha, spolu s ostatnými evanjeliami, tvorí základ kresťanskej viery a poskytuje hlboký pohľad na život, učenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. V tomto článku sa zameriame na obsah a význam Evanjelia podľa Matúša, aby sme lepšie pochopili jeho posolstvo a vplyv.

Premenenie Pána, Carl Bloch

Premenenie Pána (Matúš 17:1-13)

Viaceré kresťanské tradície si sviatkom 6. augusta pripomínajú udalosť z Ježišovho života, známu ako Premenenie Pána. Hoci ide o veľmi známe rozprávanie, jej presný význam, historická autenticita a chronológia v rámci textu robí dodnes viacerým odborníkom ťažkosti. K pochopeniu nám môže pomôcť fakt, že „premenenie“ všetky opisy zaraďujú za inú známu scénu. V nej sa Ježiš pýta svojich učeníkov na svoju osobu. Najprv si od nich žiada informáciu o názore ľudí a potom o ich vlastnom. Iniciatívu v druhej odpovedi prevezme apoštol Peter, ktorý vyzná, že Ježiša pokladá za „ Božieho (Lk 9, 20) Mesiáša (Mk 8, 29), Syna živého Boha (Mt 16,16).“ Táto identifikácia sa však už čoskoro ukáže ako nedostatočná a nepochopená.

Ježiš ju totiž dopĺňa predpoveďou o svojom budúcom utrpení a smrti. To sa však už Petrovi nepáči, a preto proti tomuto obrazu protestuje. Ježiš ho však „schladí“ tvrdým pokarhaním. Na základe toho sa dá na „premenenie“ pozerať ako na Ježišovu snahu bližšie ukázať a tým aj vysvetliť pravú podstatu toho, kým On je. Ježiš vyviedol „na vysoký vrch do samoty“ Petra, Jakuba a Jána. „Tam sa pred nimi premenil“ (Mt 17, 1-2). Opis tohto mystického zážitku obsahuje obrazy typické pre apokalyptickú literatúru.

Vo Svätom Písme je tento literárny žáner zastúpený hlavne knihami Daniel a Zjavenie. Je pritom známe, že apokalyptika svojimi opismi nechce vyjadriť presnú skutočnosť. O to viac to platí pre evanjeliovú pasáž o premenení. Autor (svedok) si vypomáha obrazmi, ktoré poznal zo Starého zákona. Tvár žiariaca „sťa slnko“ poukazuje na bázeň pred Bohom. Ľudské oči nie sú uschopnené na priame hľadenie do slnka. Podobne musia „sklopiť zrak“ pred premeneným Ježišom aj apoštoli. Odev biely „ako svetlo“ (porov. Mt 17, 2) hovorí nielen o čistote, ale aj o Božej blízkosti. Podľa starozákonného myslenia sa k Bohu nemohlo priblížiť nič nečisté (obeta). Za takého sa spravidla pokladal každý človek.

Ježiš je týmito obrazmi predstavený ako ten, komu sa má preukazovať božská úcta, a ktorý sa nachádza v Božej blízkosti. Oproti starozákonným opisom však badáme aj dva rozdiely. Svedkovia tohto zjavenie nehľadia na kohosi „ako Syna človeka“ (Dan 7, 13). Vedia, že pred nimi stojí ten istý Ježiš, ktorého poznajú. Toto „premenenie“ u nich ďalej nevzbudzuje hrôzu (porov. Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu.Ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša.

Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych! Učeníci sa Ho spýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka. Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

Uzdravenie chorého na padúcnicu (Matúš 17:14-21)

Keď prišli k zástupu, pristúpil k Nemu jeden človek, padol pred Ním na kolená a povedal: Pane, zmiluj sa nad mojím synom; je chorý na padúcnicu a zle je s ním. Lebo často padá do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k Tvojim učeníkom, a nemohli ho uzdraviť. Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné. Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.

Tento úryvok zdôrazňuje dôležitosť viery a modlitby. Učeníci nedokázali uzdraviť chlapca kvôli svojej malej viere. Ježiš im vysvetľuje, že aj malá viera, ak je skutočná, môže dosiahnuť veľké veci. Dodáva, že niektoré druhy zla sa dajú premôcť len modlitbou a pôstom.

Ježiš znovu predpovedá svoje utrpenie (Matúš 17:22-23)

Keď spolu chodili po Galilei, riekol im Ježiš: Syna človeka vydajú ľuďom do rúk; zabijú Ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. I zarmútili sa náramne.

Ježiš opäť predpovedá svoje utrpenie a zmŕtvychvstanie, čo zdôrazňuje jeho vedomé prijatie poslania, ktoré mu určil Otec. Učeníci sú zarmútení, pretože nechápu plný význam jeho slov. Táto predpoveď je kľúčová pre pochopenie Ježišovho poslania a jeho lásky k ľudstvu.

Ježiš platí daň (Matúš 17:24-27)

Keď prišli do Kafarnaumu, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a spýtali sa: Či váš majster neplatí chrámovú daň? Odpovedal: Platí. Keď prišiel domov, predišiel ho Ježiš a riekol: Čo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď, hoď do mora udicu, vezmi rybu, ktorá sa prvá chytí, otvor jej ústa, nájdeš v nej peniaz, vezmi ho a daj im za mňa i za seba.

Tento príbeh ukazuje Ježišovu múdrosť a jeho postoj k autoritám. Hoci Ježiš ako Boží Syn je oslobodený od platenia dane, rozhodne sa ju zaplatiť, aby nepohoršil ostatných.

Rodokmeň Ježiša Krista (Mt 1,1-17)

Evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista, ktorý ukazuje, že Ježiš pochádza z Abrahámových potomkov (Gn 12, 3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7, 12-16) podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi. Mt 1,1 - "Syn Dávidov" je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov; tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. "Kristus" je grécke slovo; je to preklad hebrejského slova "Mesiáš", po slovensky "Pomazaný".

Rodokmeň symetricky vyjadruje tri obdobia dejín spásy a dejín vyvoleného národa: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od babylonského zajatia po Krista. Každé obdobie je zastúpené symetricky 14 rodmi, hoci ich v skutočnosti bolo oveľa viac. V rodokmeni sa uvádzajú aj štyri ženy, z toho tri cudzinky, ktoré počali v nezákonitej situácii. Tým sa naznačuje, že Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí, Židov i pohanov.

Jozef sa nazýva manželom Márie, lebo podľa Božej vôle uzavrel s ňou manželský zväzok. Pretože medzi Jozefom a Máriou bolo uzavreté riadne manželstvo, Ježiš patril manželským právom nielen Panne Márii, ale aj Jozefovi. A to je dôvod, prečo rodokmeň, ktorý je vlastne Jozefovým rodokmeňom, mohol byť označený ako rodokmeň Ježiša Krista.

Tabuľka rodokmeňa Ježiša Krista podľa Matúša:

Narodenie Ježiša Krista

Mt 1,18 - S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

Manžel u Židov mohol manželku prepustiť, ale musel jej dať priepustný list, v ktorom bola uvedená aj príčina prepustenia. Jozef nepomýšľal na takéto úradné prepustenie. Bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo.

Duch Svätý poučil Jozefa, že Mária sa v panenstve stala matkou Božieho Syna; preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením ani po narodení Božieho Syna. To je učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať.

Kázanie na vrchu (Mt 5-7)

Jednou z najvýznamnejších častí Evanjelia podľa Matúša je Kázanie na vrchu. Táto reč obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.

Mt 5,1 - Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Mt 5,3 - "Chudobní v duchu" sú tí, čo nelipnú nezriadene na pozemských bohatstvách a vo svojich časných starostiach a biedach sa s dôverou obracajú na Boha, od ktorého očakávajú svoju spásu. Jedine takí sú schopní prijať nebeské kráľovstvo.

Mt 5,5 - "Zem" je prisľúbená zem. V duchovnom zmysle večná blaženosť, nebeská vlasť. "Tichí" vedia vládnuť nad sebou.

Soľ zeme a svetlo sveta

Mt 5,13 - Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

Soľ zachováva pokrmy (hlavne mäso) a dáva im chuť. Apoštoli (ale aj kresťania vôbec) majú zachrániť ľudí pred mravnou skazou a robiť ich milými pred Bohom.

Mt 5,14 - Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.

Mt 5,16 - Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Ježiš a Zákon

Mt 5,17 - Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Mt 5,18 - Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. Kresťan sa má usilovať zachovávať to, čo vyžaduje duch a obsah príkazu.

Nové chápanie prikázaní

Ježiš zdokonaľuje chápanie prikázaní a ukazuje, že ide nielen o vonkajšie dodržiavanie, ale aj o vnútorný postoj.

Mt 5,21 - Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd.

Mt 5,22 - No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. Ale vaša reč nech je »áno - áno«, »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

Mt 5,38 - Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!«

Mt 5,39 - No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.

Mt 5,43 - Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.«

Mt 5,44 - Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Mt 5,22 - Piate prikázanie v starozákonnom znení zakazovalo iba skutok vraždy. Pán Ježiš toto prikázanie zdokonaľuje tak, že ho rozširuje aj na myšlienky, túžby a slová.

Mt 5,28 - Pri úplnom vedomí a s vnútornou túžbou dať súhlas na nečistý skutok je ťažkým previnením proti čistote.

Mt 5,39 - Uvedené príklady neznamenajú, že máme nechať voľnú cestu šíreniu zla. Naopak - je to požiadavka, aby sme proti zlu bojovali láskou, dobrotou.

Mt 5,43 - "... a nenávidieť svojho nepriateľa" nie je v Starom zákone. Ale tak vyučovali pravdepodobne zákonníci. Láska k nepriateľovi je čisto kresťanská náuka. Lebo hoci v Mojžišovom zákone bol daný príkaz milovať blížneho (Lv 19, 18), vysvetľovalo sa to tak, že treba milovať len súkmeňovcov, teda Židov, iných už nie.

Praktické rady (Mt 6)

Šiesta kapitola Evanjelia podľa Matúša sa zameriava na praktické rady, ako žiť spravodlivý život.

Mt 6,1 - Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Mt 6,2 - Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá.

Mt 6,5 - A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.

Mt 6,7 - Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.

Mt 6,14 - Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.

Mt 6,16 - A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti.

Mt 6,19 - Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.

Mt 6,22 - Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme.

Mt 6,24 - Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

Mt 6,25 - Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

Mt 6,33 - Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

Farizeji pokladali almužnu, modlitbu a pôst za hlavný prejav cnosti (spravodlivosti). Pán Ježiš zdokonaľuje tieto skutky tým, že im dáva vnútorný obsah. Treba ich konať s čistým úmyslom a z lásky k Bohu.

Pán Ježiš tu hovorí o správnom životnom postoji. Ten hrá v živote takú úlohu, akú oko v pozemskom živote pri orientovaní sa. Svetlo je zameranie celého života na Boha, tma zasa vzdialenie sa od neho.

Mamona v aramejčine znamená majetok, peniaz, zisk. Zosobňuje tu tyrana, ktorý zotročuje človeka.

Nie je to výzva na nečinnosť, ale na plnú dôveru v Božiu prozreteľnosť. Ak nám Boh dal život, dá aj to, čo je potrebné na jeho udržiavanie. Prílišna honba za majetkom odvádza myslenie človeka od Boha, a preto je nedôstojná kresťana.

Udalosti v Jeruzaleme (Mt 21)

Kapitola 21 Evanjelia podľa Matúša opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme.

Mt 21,1 - Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.

Mt 21,8 - Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Mt 21,12 - Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Vyvrátil stoly peňazomencov a stoličky predavačov holubov a povedal im: „Napísané je: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby,‘ a vy z neho robíte lotrovský pelech.“

Mt 21,14 - V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Či ste nikdy nečítali: ,Z úst nemluvniat a dojčiat si si pripravil chválu‘?“

Mt 21,18 - Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol.

Mt 21,20 - Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“ Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ stane sa to. A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“

Mt 21,23 - Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, alebo od ľudí?“ Oni si medzi sebou hovorili: „Ak povieme: ,Z neba,‘ povie nám: ,Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ,Od ľudí,‘ máme sa báť zástupu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“ Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Aj on im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

Podobenstvá (Mt 21)

Ježiš často používal podobenstvá, aby priblížil svoje učenie ľuďom.

Mt 21,28 - „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ,Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ,Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ,Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

Mt 21,33 - Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ,To je dedič. Po...

tags: #evanjelium #podla #matusa #14 #17