Evanjelium podľa svätého Tomáša je novozákonný apokryf, ktorý sa skladá zo 114 výrokov, pripisovaných Ježišovi Kristovi. Kresťanské cirkvi však nepovažujú výroky za autentické Ježišove výroky.
Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to niekoľko sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom. U nás je Kostol svätého Tomáša v Novej Vsi nad Žitavou, v Prahe je kostol sv. Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie je zobrazovaný ako sa dotýka Kristových rán, prípadne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí.
Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.
Caravaggio - Nevera svätého Tomáša
Svätý Tomáš: Život a posolstvo
Svätý Tomáš (z hebr. teóma, t.j. dvojča; * 1. storočie - † 21. december 72), nazývaný Didymos, bol jedným z Ježišových učeníkov. Jeho meno s prívlastkom „neveriaci“ sa časom stalo pomenovaním skeptikov, ktorí sa na vlastné oči alebo dotykom musia presvedčiť o existencii niektorých javov.
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Tomáš pochádzal z Palestíny a patril do zboru apoštolov, ktorých si priamo vyvolil Ježiš. Jeho meno v aramejčine znamená Dvojča, takisto ako v gréčtine Didymus. Jeho meno v aramejčine znamená dvojča, rovnako ako v gréčtine Didymus. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom.
Z evanjelistov o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát. Okrem zoznamov apoštolov (Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,15; a Sk 1,13) sa o ňom Jánovo evanjelium zmieňuje štyrikrát. Sviatok svätého Tomáša pripadá na 3. júla.
Tomáš v evanjeliách:
- Lazárova choroba: Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježišovi vyhovárali cestu do Judey. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!” (Jn 11,16). Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním.“ (Jn 11,1-16).
- Cesta do neba: Druhýkrát ho Jan spomína v udalosti, ktorá sa odohrala deň pred veľkonočnými sviatkami. Druhýkrát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred Veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako by sme mohli poznať cestu?” Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,5-6). Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 1-7).
- Zmŕtvychvstanie: V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“ Uveril a zostal verný Bohu až do smrti. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyznal: „Pán môj a Boh môj!” Uveril a zostal verný Bohu až do smrti. Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. Dnes Cirkev slávi sviatok svätého Tomáša apoštola.
- Lov rýb: Posledný krát sa zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole. Posledný krát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - boli loviť ryby. Apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - boli loviť ryby. Vtedy sa im Ježiš opäť zjavil.
Misionárska činnosť v Indii
Podľa starovekej tradície odišiel Tomáš po Kristovom Nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Podľa tradície Tomáš ďalej hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa miestnej cirkvi. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu sýrsko-malabarská a sýrsko-malankarská katolícka cirkev a tiež Malankarská ortodoxná cirkev.
Čo sa týka jeho účinkovanie v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennaj (predtým Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť. Prepadli ho hinduistickí kňazi, dobodali kopijami a ubili kýjmi.
Neďaleko tohto miesta existuje Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (dnešná Şanlıurfa v južnom Turecku).
S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác bude môcť vidieť až po smrti, pretože je stavaný v nebi”. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom.
Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil. Našli sa mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi, s jeho menom. Tento nález a odveké uctievania hrobu sv. Tomáša v Majlapure hovorí v prospech podanie o apoštolskom účinkovaní sv.
Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo niekoľkých apokryfných textov. Aj o svätom Petrovi máme zachované len Skutky svätého Petra. Zo života Tomáša však máme: Narodenie Tomáša, Tomášovo evanjelium, Tomášove skutky, Tomášovu Apokalypsu. Hoci sú všetky tieto spisy apokryfné, napriek tomu sú dôležité pre štúdium počiatkov kresťanstva.
Najznámejší z nich je evanjelium Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvoria súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí).
Nedeľa po Pasche je neformálne nazývaná Tomáša nedeľa, a to vďaka evanjeliovému úryvku (Ján 20, 19 - 31), ktorý sa číta v tento deň. Mnohí ľudia sa domnievajú, že Tomášova nedeľa je sviatkom svätého Tomáša. Avšak v byzantskom kalendári sa svätý Tomáš spomína 6. októbra.
Objav a význam Evanjelia podľa Tomáša
Evanjelium podľa Tomáša našli v Egypte v roku 1945. Ukazuje Ježiša v trochu inom svetle.
Tomášovo evanjelium našli zakopané v hlinenej nádobe neďaleko Nag Hammádí. Tomášovo evanjelium, objavené spolu so zbierkou 13 starých kníh, bolo jedným z najväčších archeologických nálezov 20. storočia. Odhalil ho miestny rošník Muhammad al-Samman, ktorý našiel nádobu s viac ako tuctom papyrusových kníh viazaných v koži, ktoré boli napísané v starovekej gréčtine.
Vedci diskutujú o dátume jeho vzniku, pričom niektorí tvrdia, že bol napísaný už v polovici 1. storočia, čo z neho robí potenciálne jeden z prvých záznamov Ježišových výrokov, zatiaľ čo iní ho datujú do 2. storočia. To by umiestnilo Tomášovo evanjelium približne do rovnakého obdobia, ako bol napísaný Nový zákon, čo bolo medzi rokmi 50 až 100 nášho letopočtu.
Evanjelium podľa Tomáša začína výrokom: "A on povedal: Kto objaví výklad týchto výrokov, neokúsi smrť." Vedci sa domnievajú, že táto pasáž naznačuje, že pochopenie týchto tajných výrokov vedie k večnému životu - duchovnej nesmrteľnosti prostredníctvom poznania.
Na rozdiel od štyroch kanonických evanjelií - Matúša, Marka, Lukáša a Jána - ktoré obsahujú príbehy o Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní, je Tomášovo evanjelium evanjeliom výrokov. Zbierka obsahuje výroky, o ktorých sa predpokladá, že ich vyslovil Ježiš, no bez naratívneho kontextu, podobenstiev alebo príbehov.
Kontroverzie a alternatívne pohľady
Evanjelium podľa Tomáša ukazuje Ježiša v trochu inom svetle. Výroky však vyvolali medzi cirkvou pobúrenie.
Niektorých hodnostárov nahneval výrok: „Ak vám tí, ktorí vás vedú, povedia: „Pozri, kráľovstvo je na oblohe,“ predbehnú ťa nebeské vtáky. ‚Ak vám povedia: ‚Je to v mori‘, ryba ťa predbehne. Kráľovstvo je skôr vo vás a je mimo vás.“ Zatiaľ čo „Kráľovstvo je vo vás“ sa objavuje v tradičnej Biblii, príslovie v Tomášovi naberá mystickejší tón.
Toto zdôrazňuje hlavné posolstvo, že Božie kráľovstvo nie je fyzickým miestom, ktoré treba nájsť zvonku, ale duchovnou realitou v každom človeku. Spochybňuje vonkajšie, inštitucionalizované pohľady na kráľovstvo.
Svätý Tomáš tvrdil, že Ježiš nebol misionár, ale duchovný učiteľ. Autor príspevku poznamenal, že tieto výroky naznačujú, že Ježiš bol všade - a že cieľom bolo osvietenie, nie poslušnosť.
Temná stránka Spasiteľa? Text, známy ako Tomášovo evanjelium o detstve, rozpráva o Ježišových zázračných činoch - oživovaní zvierat, čerpaní vody z rozbitého džbánu i uzdravovaní chorého chlapca. Približuje však aj jeho temnejšiu stránku, čím zapĺňa medzery v kanonickom evanjeliu. Začína sa v období, keď má Ježiš len päť rokov. V porovnaní s tradičnou Bibliou je to omnoho skôr, tam sa Ježiš prvýkrát spomína až ako dvanásťročný. Píše sa v nej napríklad o tom, ako zabil dieťa len za to, že doňho náhodou vrazilo. Keď sa dedinčania posťažovali Márii a Jozefovi a malý Ježiš sa to dozvedel, z pomsty ich uvrhol do slepoty.
V inom príbehu Jozef berie syna k učiteľovi, aby sa naučil abecedu. Ježiš sa mu však vysmieva, čo učiteľa nahnevá. Dalo sa očakávať, že Tomášovo evanjelium spôsobí poriadny rozruch. Cirkev ho už pred mnohými stáročiami rázne odmietla a označila ho za neautentické a kacírske. Krista totiž vykresľuje ako násilné a vrtošivé dieťa, čo je v rozpore s ortodoxným kresťanským učením.
„Keď Jozef uvidel, čo Ježiš spravil, nahneval sa a vyťahal ho za ucho. Chlapec sa rozzúril a odvetil: ,Jedna vec je hľadať a nenachádzať, úplne niečo iné je konať takto nerozumne. Nevieš, že ti nepatrím? Nechci ma nahnevať'."
Ďalší príbeh hovorí o tom, ako Jozef vzal syna k učiteľovi a poprosil ho o pomoc. „Daj mi ho, brat, a ja ho naučím Písmo a presvedčím, aby všetkým žehnal a nepreklínal," odvetil pedagóg. Keď to počul Ježiš, zasmial sa a podľa evanjelia povedal: „Vy hovoríte, čo viete, ale ja viem viac ako vy, lebo som pred vekmi. A viem, kedy sa narodili otcovia vašich otcov." Ježiš potom učiteľa ohromil svojou znalosťou hebrejskej abecedy. Muž ostal veľmi znepokojený. Jozefovi povedal, že dieťa zjavne nepatrí do tohto sveta a požiadal ho, aby odišli.
Treba však povedať, že v Tomášovom evanjeliu sa spomína aj množstvo zázrakov, ktoré mladý Ježiš vykonal. Napríklad priviedol ryby späť k životu, vzkriesil dieťa, ktoré zomrelo po ťažkej chorobe, uzdravil drevorubača, ktorý si náhodou odťal nohu či rozmnožil jedno pšeničné zrno, aby ho mohol rozdať chudobným, vdovám a sirotám.
(Takmer) každé apokryfné evanjelium vysvetlené za 10 minút
Posolstvo svätého Tomáša pre dnešok
Evanjelium dnešného dňa ukazuje na jeden problém, ktorý sa objavuje často v celých dejinách spásy a to je prijatie ľudského sprostredkovateľa spásy.
Tomáš sa nám javí ako človek, ktorý si všetko najradšej preskúma sám. Evanjelium hovorí, že Tomáš nebol s ostatnými, keď sa zjavil Ježiš. Ježiš sa zjavuje spoločenstvu veriacich, ale Tomáš tam nebol. Možno podceňoval ostatných a ich kolektívne svedectvo. Charakter kolektívneho svedectvo má samotná Biblia.
Písmo Sväté je zbierkou svedectiev o živom Bohu. V Písme svedčia patriarchovia, proroci, kňazi a zákonníci, mudrci a králi, apoštoli ale aj jednoduchí veriaci. Preto má Písmo Sväté zvláštnu schopnosť zapáliť našu vieru. Vierou sa aj my zaraďujeme do tohto zástupu veriacich, ktorí tvoria cirkev. Vierou sme aj my postavení na základe, ktorým sú apoštoli a proroci a na hlavnom uhoľnej kameni, ktorým je sám Ježiš.