Život s Bohom je cesta vyvolenia a pretvorenia. Vo svätom krste sme boli povolaní za Božie deti a vystrojení Božím životom.
Boli sme pozdvihnutí k chrámu Ducha Svätého a pretvorení v údy Kristovho tela. Beriem vážne Boha a jeho posolstvo? Mám snahu žiť s Bohom a snažím sa vytvoriť život podľa jeho milostiplného vedenia?
Hlavné prikázanie lásky k blížnemu
Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.
Láska je základom evanjelia a je putom dokonalosti. Láska je dobrotivá a veľkorysá. Nevyvyšuje sa, nezatrpkne a nikdy neprestáva.
Ako som ochotný pomôcť kamarátsky všetkým, s ktorými sa stretávam? Dával som vždy dobrý príklad? Rozdával som útechu a priniesol som pomoc tým, pre ktorých je život ťažký - chudobným, stiesneným, opusteným, skúšaným a ohrozeným blízkym?
Rodina ako základná bunka spoločnosti
Ježiš Kristus dlho žil v rodine v Nazarete. Rodičia nám po Bohu darovali bytie a život. Som vďačný, že mi Boh dal práve týchto rodičov? Ctím si ich a milujem ich? Poslúcham ich a modlím sa za nich?
Nasadzujem všetko a snažím sa o to, aby bolo všetko harmonické a mieruplné? Starám sa o rodinu a mám ohľad? Znášam chyby rodičov, súrodencov a príbuzných? Vidím v rodičoch zástupcov Boha a svojich najväčších dobrodincov?
Ctím si tiež svojich predstavených, duchovného otca, učiteľov, ktorí ma vedú na príkaz Boha a učia ma? Poslúcham ich? Som ochotný Boha nadovšetko milovať a poslúchať, a to, samozrejme, viac ako ľudí? Mám úctu pred starobou? Môžu moje deti žiť podľa môjho príkladu? Starám sa o ich výchovu? Postaral som sa o lásku, radosť a mier v rodine?
Pán života a ochrana života
Nemáš zabíjať. Proti blížnemu nehrešia len vrahovia, ale každý, kto sa hnevá na svojho brata, nadáva mu, nenávidí ho, alebo mu škodí.
Chránil som zodpovedne život a zdravie ako dar Boha? Nechávam jeho podiel, a to pokiaľ to záleží na mne, každému. Snažil som sa o dobrý vzájomný vzťah s druhými? Bol som ochotný pomôcť všetkým, s ktorými som sa stretol? Pôsobím na druhých dobrým príkladom, priamym postojom?
Čistota tela a duše
Nemáš narušovať manželstvo. V Novom zákone má telo skrze sv. sviatosti zvláštnym spôsobom účasť na hodnote a cti Božieho dieťaťa. Čistota tela a duše má chrániť hodnotu a česť človeka.
Pestujem si dušu i telo čisto, cudným postojom a správaním? Prejavujem čisté a ukáznené správanie celým postojom? Zmýšľam plný úcty o láske v manželstve, materstve, otcovstve? Stretám sa s ľuďmi druhého pohlavia úctivo, šľachetne, vedomý si zodpovednosti?
Úcta k majetku
Nepokradneš! Týmto prikázaním Boh chráni majetok a vlastníctvo každého blížneho. Pre kresťana je veľkou hanbou byť zlodejom.
Ctím si cudzí majetok? Zaobchádzam s ním opatrne a zodpovedne? Napravil som urobenú škodu? Ospravedlnil som sa aspoň za to, čo som ináč napraviť nemohol? Rád som sa s niekým delil? Mal som otvorené srdce voči núdznym? Som čestný až do poslednej maličkosti?
Pravda a úprimnosť
Ježiš Kristus povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ Kresťan nesmie klamať, lebo Boh je Bohom pravdy a opovrhuje hriechom. Satan je otcom lži.
Som pripravený hovoriť pravdu za každých okolností? Som pri svojom konaní čestný a úprimný? Dodržal som dané slovo? Zachoval som zverené tajomstvo? Odvolal som falošné výpovede? Škodu pokiaľ je to možné, som nahradil? Odprosil som? Vysvetľoval som si dobre konanie spolublížnych? Bol som naklonený skôr odpúšťať, než žalovať?
Vnútorná jasnosť a sebavýchova
Nemáš túžiť po žene iného. Nemáš prahnúť po cudzom majetku. Boh nechce vonkajšiu spravodlivosť, ktorá sa vyčerpá viditeľným skutkom. Chce celého človeka a úmysel a čin majú tvoriť harmóniu.
Myslím to vážne so svojou sebavýchovou? Odvažujem sa vyjsť z rámca prostrednosti? Ovládam sa v ťažkých situáciách, pri prekvapení, keď má moja vôľa prekážky? Premáham sa pri jedle, pití, fajčení, pri nepríjemných povinnostiach, voči nepríjemným ľuďom? Som pokorný a skromný? Beriem všetko vážne z rúk Boha ako dar, aj to, čomu vlastne nerozumiem? Som odovzdaný v protivenstvách, veľkorysý v odpúšťaní? Som vďačný za Božie dary a snažím sa s Božou pomocou vyjsť so sebou? Som ochotný k obeti? Ak je, žiadam ju z vlastného popudu?
Oddanosť a podriadenie sa evanjeliu
Oddanosť a podriadenie sa evanjeliu v prvom rade znamená, že sa evanjelium musí hlásať. Mnohí dnes znevažujú dôležitosť jeho hlásania a namiesto toho neústupne tvrdia, že jedinou pravou apologetikou je milujúce spoločenstvo. No aj keď je kresťanské spoločenstvo naozaj rozhodujúcim a mocným svedectvom pravdy evanjelia, nemôže nahradiť kázanie a hlásanie.
Nadradenosť evanjelia znamená, že je základom a hnacou silou kresťanského konania, individuálneho aj spoločného, v cirkvi i mimo nej. Službu evanjelia netvorí len jeho hlásanie medzi ľuďmi, aby ho prijali a uverili. Ide takisto o vyučovanie a duchovné vedenie veriacich na formovanie celého ich života.
Podľa autora predstavuje dávanie a staranie sa o chudobných zásadný, nevyhnutný aspekt naplnenia evanjelia. Edwards opakovane ukazuje, ako nás pochopenie „princípov evanjelia" - jeho vzor a logika - nevyhnutne povedie k láske a pomoci núdznym.
Ako zdieľať evanjelium (za 3 minúty!) | List Rimanom: Cesta k spáse
Rozdávame lásku a duševnú silu tým, ktorí sa utápajú v smútku, peniaze a majetok tým, ktorí sú vo finančnej tiesni. Tí, čo núdznym dávajú len preto, aby splnili akýsi morálny príkaz, urobia vždy iba minimum. Takýto postoj nie je zmenený evanjeliom.
Sociálna zodpovednosť
Boh dal Izraelu mnoho sociálnych zodpovedností, ktoré sa mali vykonávať spoločne. Proroci neskôr odsudzovali ľahostajnosť Izraelcov voči chudobným ako porušenie zmluvy. Učili, že zbytočné utrácanie a ignorovanie ľudí v nedostatku je rovnako odpudzujúcim hriechom ako modlárstvo alebo cudzoložstvo. Milosrdenstvo s chudobnými bolo znakom pravej oddanosti Bohu.
Čo sa týka cirkvi, tá odráža sociálnu spravodlivosť z dávnych dôb vyvoleného národa, no ešte dôraznejšie a s väčšou mocou novej doby. Materializmus bol odsudzovaný ako vážny hriech. (1. Tim 6:17-19; Jakub 5:1-6) Ustanovená bola špeciálna trieda poverených ľudí - diakonov, ktorí v cirkvi organizovali službu milosrdenstva.
Moderná cirkev na začiatku dvadsiateho storočia obmedzila službu evanjelia na spoločenskú etiku a sociálne činnosti. Popiera evanjelium milosti skrze Božie zachraňujúce konanie v dejinách a nahrádza ho dobrými skutkami a morálnym polepšením. V sociálnom evanjeliu sa vytratila evanjelizácia.
Evanjelizácia je najzákladnejšia a najradikálnejšia možná služba človeku, a to nie preto, že by duchovné bolo dôležitejšie než telesné, ale pretože večné je dôležitejšie než dočasné. Služba chudobným je neoddeliteľne spojená s evanjelizáciou.
V Ježišovej službe bolo uzdravovanie chorých a sýtenie hladných neoddeliteľné od evanjelizácie (Ján 9:1-7, 35-41). Jeho zázraky neboli jednoducho holým prejavom moci, aby dokázal svoj nadprirodzený pôvod, skôr išlo o znamenia prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Obnovenie Kristovej spásy bezpodmienečne zahŕňa obnovený vesmír. Medzitým už neexistuje časť našej existencie, ktorá by ostala nedotknutá Jeho požehnaním.
Motivácia k spravodlivosti
Jedna vec je chcieť pomáhať chudobným, iná je robiť to múdro. Keď sa zamiešame do života chudobnej rodiny, je vlastne ľahšie veci zhoršiť než zlepšiť.
Napriek tomu, že naša zem je schopná poskytnúť dostatočné množstvo potravy pre všetkých obyvateľov planéty, nie všetci poznajú pocit sýtosti. Táto skutočnosť nie je Boží problém; je to otázka zodpovedného prístupu ľudského spoločenstva k zdrojom, ktoré majú byť k dispozícii pre všetkých ľudí bez rozdielu.
Boh miluje hriešnika, ale nenávidí hriech
Ak niekto hreší, tak ostatní ho s láskou napomínajú. Avšak napomínanie nie je jediným prejavom lásky. Celý ich spoločný život má byť v znamení lásky. Treba si všimnúť, že Augustín za prejav milosrdenstva označuje aj vypudenie nekajúceho hriešnika zo spoločenstva. Zdôvodňuje to ochranou ostatných členov.
Bohu skutočne hriech prekáža, ale Božia láska je silnejšia ako hriech. Boh hriech nenávidí natoľko, že ho odstraňuje a odstraňuje ho tak, že ho odpúšťa.
Posolstvo siedmich cirkvám
V prvej časti Knihy zjavenia sa nachádza sedem listov adresovaných siedmim cirkvám v Malej Ázii. Je to akoby sedem krátkych Ježišových kázní, ktoré na jeho príkaz píše Ján cirkevným spoločenstvám, aby usmernil ich život správnym smerom, upozornil na nedostatky a povzbudil vo viere. Listy sú určené anjelom konkrétnej cirkvi. Každé cirkevné spoločenstvo má dvojaký rozmer: nachádza sa na zemi (ako svietnik), ale súčasne patrí do nového, nebeského sveta (ako hviezdy či anjeli). Na to nesmie komunita zabúdať, že totiž jej cieľom je definitívne spoločenstvo s Bohom.
Ježiš vyčíta spoločenstvu vlažnosť a polovičatá viera je falošná. Ježiš odkrýva toto falošné uspokojenie - a súčasne naň ponúka prostriedok: „Radím ti...“ (3,18). Jeho rada sa dotýka troch artiklov každodenného obchodovania v Laodicey, pričom im dáva duchovný obsah.
Obnova dôverného vzťahu s Kristom vedie k horlivosti a pokániu (Zjv 3,19) ako opaku vlažnosti. Ježiš teda apeluje na duchovne vlažných Laodicejčanov, aby mu poslušnosťou jeho slovu umožnili prebývať v ich strede: „Hľa, stojím pri dverách a klopem.
Výraz „Amen“ má byť výrazom bytostného súhlasu, ktorý sa uskutočňuje v pozitívnej odpovedi na Božie posolstvo v slovách i skutkoch praktického života. Tak nás k tomu vedie apoštol Pavol, ktorý veriacim v Korinte pripomína príklad Ježiša.